Ohlasovanie lavínového nebezpečenstva bolo jedným z ôsmich švajčiarskych tradícií, schválených švajčiarskou vládou v roku 2014, kandidujúcich na zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO ako “praktizovania, reprezentácie, prejavy, vedomosti a zručnosti predstavované a uchovávané komunitami z generácie na generáciu”.
“Toto zdedené poznanie neustále vyvíja historické postupy kombinované so špecializovanými technikami,” uvádza švajčiarska vláda vo svojom vyhlásení.
Keďže hrozba lavín v alpskom prostredí sa týka Švajčiarska aj Rakúska, medzi oboma krajinami vznikol spoločný systém riadenia postupov na základe rozsiahleho zberu historických dát v priebehu storočí.
Preto bola podaná na UNESCO spoločná kandidatúra, pri príprave ktorej spolupracoval Švajčiarsky federálny kultúrny úrad so švajčiarskymi aj rakúskymi inštitúciami a odborníkmi, vrátane Ústavu pre štúdium snehu a lavín (SLF), Švajčiarskeho alpského klubu (SAC), či Švajčiarskej asociácie horských sprievodcov (ASGM).
Očakáva sa, že UNESCO vyhlási svoj verdikt v novembri 2018. Ešte pred ním v decembri tohto roka by mal byť uznaný Fasnacht festival, najväčší švajčiarsky karneval v meste Bazilej, ktorý bol predložený na prerokovanie v apríli minulého roka.
Obe spomínané tradície by sa teda zaradili k typickému švajčiarskemu vínnemu festivalu Fête des Vignerons, konajúcemu sa raz za 20 rokov v meste Vevey, ktorý už je poctený štatútom UNESCO.
V najbližších niekoľkých rokoch Švajčiarsko plánuje predložiť UNESCO aj ďalšie svoje tradície: jódlovanie, precízna výroba hodiniek, alpský chov dobytka a švajčiarsky typografický dizajn. Do osmičky švajčiarskych tradícií spadá ešte aj konštrukcia suchých kamenných múrov, ktorá sa bude predkladať ako spoločný projekt spolu s Gréckom, Chorvátskom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Slovinskom a Cyprom.