Bratislava 8. marca 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

Strany SaS a OĽaNO demonštrujú prakticky od parlamentných volieb v roku 2016, kedy neuspeli so svojou predstavou o vytvorení vládneho kabinetu. Piatkové (9.3.) mítingy občanov budú do istej miery nadväzovať na tieto stranícke protesty, brutálna vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej im však dodáva novú dimenziu. V diskusii s publicistom Jurajom Hrabkom to v TABLET.TV povedal politológ Juraj Marušiak.

“Pre to, že sa udiala vražda, vyšli do ulíc aj ľudia, ktorí by za iných okolností nevyšli. To je vyslovene nová dimenzia. Je to pokračovanie protestov, ktoré organizovala opozičná trojka Matovič – Sulík – Hlina. V podstate sa snažia využiť túto vlnu pobúrenia vo svoj prospech,” povedal Marušiak.

“Minulý piatok (2.3.) to bol naozaj spomienkový pochod a uctenie pamiatky tých dvoch mladých ľudí. Odsúdenie toho, čo sa stalo. Ale dnes už organizátori zvolávajú pochody s politickými požiadavkami,” reagoval na Marušiaka publicista Juraj Hrabko. “To je síce v poriadku, aj o tom je občianska spoločnosť, ale otázka je, či je to vhodné. Lebo ešte ani nedohoreli sviečky na hroboch tých dvoch mladých ľudí a už mimovládne strany prichádzajú s výrazmi, že je tu potrebný ‘prevrat’,” povedal Hrabko. Zároveň poznamenal, že protesty majú podľa aktuálnych informácií požadovať zmenu vlády, opozičné strany sa však už medzitým posunuli a jednoznačne žiadajú predčasné voľby.

Podľa oboch analytikov vysoké školy, ktoré študentom na protesty udelili rektorské voľno, konali v rozpore s nadstraníckosťou akademickej pôdy. “Ak by išlo o spomienkový pochod, vedel by som postoj rektorov pochopiť. Tu rektori vstupujú do politického boja, ktorý už nie je len občianskym protestom, ale súčasťou straníckeho boja. V roku 2018 žijeme v štáte s parlamentnou demokraciou. Tváriť sa, že sa tu realizuje nový november 1989, je podľa mňa pritiahnuté za vlasy,” poznamenal Marušiak.

Technicky podľa nich zatiaľ nedošlo k vládnej kríze, tá však môže nastať v prípade, že sa tak na budúci týždeň rozhodne Most–Híd, prípadne koalíciu opustí väčšie množstvo poslancov.

“Zatiaľ to nie je vládna kríza, keďže zatiaľ má vládna koalícia väčšinu v parlamente. Je to skôr kríza dôvery, je to o spochybnení morálnej legitimity vládnuť u najsilnejšej vládnej strany Smeru-SD,” poznamenal Marušiak. “Táto strana má za obdobie svojho vládnutia veľa problematických káuz a nedoriešených záležitostí. A vražda novinára prispela k tomu, že nahromadená frustrácia medzi ľuďmi prepukla a je nasmerovaná na stranu Smer-SD. Pripomína to do istej miery protesty Gorila. Aj keď vtedy boli možní páchatelia skutkov oveľa jasnejší. A takýto výbuch frustrácie hovorí veľmi málo o tom, čo by sme vlastne chceli a ako by spoločnosť mala vyzerať,” dodal.

“Platí, že koalíciu môže povaliť len koalícia samotná,” doplnil Marušiaka Hrabko, podľa ktorého ide zatiaľ najmä o krízu niektorých politických osobností.

Podľa analytikov je v politickom a mediálnom diskurze o zločine a následných udalostiach od začiatku množstvo konšpirácií. Najprv viaceré médiá ponúkali čitateľom ako pravdepodobného páchateľa Mariána Kočnera, neskôr talianskych podnikateľov podozrivých z kontaktov na kalábrijskú mafiu a ešte neskôr súdnu či inú mafiu. Na druhej strane, premiér Robert Fico sa pýta, či nie je za organizovaním protestov vplyv zo zahraničia, od finančníka Georgea Sorosa.

Reálne dôkazy, ktoré by smerovali k páchateľom, pritom zatiaľ médiá ani verejnosť nemajú. “Doteraz nevieme, kto vraždil, aký bol motív a ani kto bol objednávateľom,” poznamenal na margo rôznych medializovaných verzií motívov zločinu Marušiak. “Nemáme inú možnosť, len veriť polícii, vrátane zahraničných expertov, že robia všetko, čo je v ich silách,” doplnil ho Hrabko.

“Konšpirácie rozdúchavajú najnegatívnejšie emócie, napätie a rozdelenie spoločnosti. Často zahmlievajú skutočnú podstatu sporu. Tento spôsob diskusie znemožňuje akúkoľvek racionálnu úvahu, či už o zločine, ktorý sa udial, alebo o tom, ako sa má krajina ďalej vyvíjať v tejto situácii,” povedal Marušiak.

Za negatívny jav označil aj napadanie orgánov činných v trestnom konaní opozičnými politikmi v čase, keď sa venujú vyšetrovaniu. Na druhej strane, premiér Robert Fico mal podľa neho okamžite suspendovať pracovníkov Úradu vlády SR Viliama Jasaňa a Máriu Troškovú prepojených na talianskych podnikateľov podozrivých z kontaktov na mafiu. “Nechal tomu voľný priebeh, až napokon odišli sami. Teraz premiér prispieva k eskalácii napätia tým, že akoby spojil svoj politický osud s osobou ministra vnútra,” poznamenal Marušiak.

“Ak by mimovládne strany používali politické prostriedky, na ktoré majú mandát od voličov, ak boli presvedčené o tom, čo rozprávajú, už dávno mal byť v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Kaliňákovi. Namiesto toho chcú dať niekedy na budúci týždeň návrh na vyslovenie nedôvery vláde, hoci pritom rekonštrukciu vlády nechcú, chcú predčasné voľby,” povedal Hrabko.

Iniciatíva prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý začal rokovať s politickými stranami o zásadnej rekonštrukcii vlády alebo predčasných voľbách, by bola podľa analytikov logická, ak by už parlament vyslovil vláde nedôveru alebo by niektorá z koaličných strán opustila koalíciu. “V takom prípade by bolo namieste iniciovať rokovania a hľadať osobu nového premiéra,” upozornil Marušiak. Ale nič takého sa zatiaľ nestalo. Prezident začal rokovať s opozičnými stranami, hoci aktuálna vláda funguje a nepreukázalo sa, že by za sebou nemala parlamentnú väčšinu.

“Bolo to dosť predčasné, vlastne len prispel k eskalovaniu napätia. Nemyslím si, že to bol v prostredí parlamentnej demokracie, kde vláda funguje na princípe parlamentnej väčšiny, štandardný krok,” hodnotí prezidentovo rozhodnutie Marušiak. Hrabko bol ešte kritickejší, podľa neho prezident opustil nadstranícku pôdu.

“A podľa môjho názoru sa mal okamžite vrátiť z dovolenky, keď boli mladí ľudia zavraždení s takým podozrením, aké je tu dnes. Číslo 2018 bude patriť k ‘osmičkovým’ rokom, prezident mal prerušiť lyžovačku,” uviedol Hrabko.

Čo sa týka ďalšieho vývoja, veľa podľa analytikov závisí od toho, či bude Smer-SD ochotný obetovať Kaliňáka a nájde sa priesečník medzi požiadavkami Mosta–Híd a ponukou premiéra. “Most–Híd je pod tlakom nielen opozície, ale aj vlastnej členskej základne a časti poslancov. Môžu sa aj jednotlivo rozhodnúť, že nebudú podporovať vládnu koalíciu,” upozornil Marušiak.

Podľa Hrabka záleží v prvom rade na počtoch poslancov podporujúcich vládnu koalíciu. “Všetko je to o žetónoch. Dnes nevieme, presne koľko žetónov ochotných podporiť vládu bude mať Smer-SD, zvlášť, ak do parlamentu mieri Marek Maďarič. O pár žetónov môže prísť aj Béla Bugár, môžu sa v Moste–Híd oddeliť slovenské a maďarské žetóny,” poznamenal.

“Bugár zatiaľ robí svoju politickú prácu a zatiaľ dobre. Ak správne rozumiem jeho vyjadreniam o tom, ako rozhodli smerom k ministrovi vnútra, tak už nemôže z tejto požiadavky ustúpiť. Ak by ustúpil, stratil by tvár,” povedal Hrabko.

“Tak ako to dnes stojí, odhadujem politickú mapu tak, že pán minister Kaliňák bude odídený z funkcie ministra vnútra. Nehovorím o tom, kde sa napokon umiestni,” dodal.

“Ak Robert Fico vôbec kalkuluje s pokračovaním vládnej koalície. Lebo to tiež nie je automatické,” upozornil Marušiak. “Ale ani Mostu po rokovaniach regionálnych štruktúr už možno nebude stačiť iba odvolanie Kaliňáka,” dodal. Hrabko reagoval, že podľa neho sú predčasné voľby pre Most-Híd nevýhodnou alternatívou.

Marušiak nepovažuje predčasné voľby za neštandardné riešenie, upozorňuje však, že by na ich základe mohol vzniknúť veľmi nestabilný parlament či vláda. Opozícia totiž podľa neho nemá pripravenú životaschopnú alternatívu k súčasnému kabinetu.

Na druhej strane, ak si vládny kabinet udrží parlamentnú väčšinu, iniciatíva na vyslovenie nedôvery vláde stroskotá rovnako, ako zatiaľ všetky odvolávania v tomto volebnom období. “Ešte by sme mali spomenúť možnosť menšinovej vlády, aj na Slovensku sme mali takúto skúsenosť. Aj keď, tam by sa znovu mohli objavovať dohady o politickej korupcii,” uzavrel Marušiak.