Bratislava 27. augusta 2019 (HSP/Foto: SITA/Marko Erd)

Bývalý minister školstva Juraj Draxler sa na sociálnej sieti vyjadril k jeho údajnému vstupu do politiky, ale aj k politickej situácii na Slovensku. K vstupu do politiky poznamenal len toľko, že sa snaží držať od nej nateraz bokom a do žiadnej strany sa nikomu nesľúbil

“Skúsme sa na chvíľu spoločne zamyslieť nad tým, v akej krajine žijeme. Ak na Slovensko prichádzate autom zo západu, z Rakúska, príchod domov si okamžite všimnete. A to, aj keby ste so zatvorenými očami driemali. Hneď po prekročení hranice vás zle postavená cesta začne nadhadzovať a už to takto pokračuje po väčšine územia,” uvádza v úvode svojho komentára.

“Potom si všimnete aj okolie. Zvlášť obce okolo Bratislavy sa za posledných tridsať rokov zmenili na urbanistickú katastrofu. Satelitné štvrte buchnuté do krajiny bez väčšej citlivosti na priestor naokolo, bez sociálnej infraštruktúry, často bez zelene či dokonca chodníkov,” dodáva.

A ak to tak bude pokračovať aj ďalších tridsať rokov, tak sa z Bratislavy stane suverénne najväčšia architektonická pohroma severnej časti Európy. Pretože ani väčšie mestá ako Praha, Budapešť, Riga či Vilnius si neprechádzajú ničím porovnateľným.

“Nejde však len o kvalitu života či vizuálny dojem. Problémom je aj sociálny aspekt. Ak sa vám človek zo strednej triedy pri pive vo Viedni či Berlíne sťažuje, že život v jeho meste už nie je taký jednoduchý, ako býval, môžete sa nad tým len pousmiať. Pretože on platí za svoj, kvalitnejší, byt takmer určite menej ako vy za porovnateľný v Bratislave. Máme veľmi drahé bývanie,” upozornil.

Pritom sú takéto veci podľa exministra riešiteľné. Lenže v Bratislave teraz nie je takmer žiadna šanca v politickom prostredí rozvinúť diskusiu o tom, ako majú napríklad riešenú reguláciu výstavby a bytovej politiky v Nemecku či Rakúsku, akú úlohu v tom zohrávajú zákony a normy, akú národná rozvojová banka, čo presne organizuje štát a samosprávy a čo naopak súkromný sektor.

“Lebo je to príliš veľa detailov a naši politickí ľudia nemajú detaily radi. Nadšene vám budú rozprávať, ako idú zorganizovať nejakú tlačovku alebo vydať vyhlásenie. To je všetko.” A podobne to funguje aj vo viacerých oblastiach.

Nemocnice

“Vstúpite do typickej slovenskej nemocnice a prvé, čo vás premôže, je silný dojem akoby to celé jednoducho nikto neriadil. Ak vstúpite do porovnateľnej nemocnice napríklad v Británii, možno budete na operáciu v skutočnosti čakať dlhšie, ako u nás, pričom na špičkovom pracovisku u nás a tam to bude v porovnateľnej kvalite. Ale takmer určite sa k vám budú správať slušnejšie. A nebude na vás padať omietka,” konštatuje Draxler, ktorý podotýka, že nastaviť to u nás rovnako nie je až také ťažké.

“Ale predsa len vám zaberie mesiace práce, kým vytvoríte modely fungovania nemocníc či projekty na preškolenie personálu. Musíte tomu venovať nejaký čas, len rozprávaním sa to neurobí.”

Veda

Podobné je to podľa Draxlera aj pri vede, kde je mediálne veľmi pôsobivé občas vytiahnuť príklad rozdávania prostriedkov nastavených na špecifické skupiny prepojených ľudí. Čo je určite aj potrebné, ale v skutočnosti tieto kauzy len zakrývajú niečo oveľa horšie.

“My sme od vstupu do EÚ prešustrovali nie desiatky, ale stovky a stovky miliónov eur, onedlho už miliardy, na údajnú podporu vedy a inovácií. Len pri veľmi malej časti týchto prostriedkov by ste vedeli dokázať nejaký pozitívny efekt. Ešte raz, napumpovali sme obrovské peniaze do poloprázdnych budov, málo využívať superdrahých zariadení či firiem, ktoré za tie peniaze počas grantového obdobia akože inovatívne fungujú. A potom sa môžu prestať pretvarovať.”

A takýmito príkladmi by sa podľa Draxlera dalo pokračovať ďalej.

Politika

V politike sa ale tvária, že zmena môže prísť tak, že do úradov prídu iní ľudia, takí, čo vedia kritizovať a pekne sa rozčuľovať pred kamerami. “Mňa osobne ale nezaujíma človek, ktorý rád strávi dve hodiny prípravou tlačovky, mňa zaujíma taký, ktorý dá 200 hodín do prípravy konkrétnych vecí,” vysvetlil.

Samozrejme, že to nefunguje tak, že by sa politika ako taká mohla primárne točiť okolo technických riešení. Tá je vždy a v hociktorej krajine podľa Draxlera v prvom rade o identite, o emóciách.

“Navyše, ľudia sú oprávnene skeptickí voči komplikovanejším a dlhodobejším sľubom. A nefunguje to dokonca ani tak, že by sa vedela vytvoriť politická zhoda na tom, aby sa vytvoril priestor niektoré strategické veci konečne normálne, profesionálne riešiť, bez toho, aby prácu narúšal nadbytočný politický cirkus.”

Na záver ešte dodal, že čo sa týka jeho osoby, snaží sa zatiaľ držať od tohto “divadla” bokom, práve preto, že ono má zmysel až vtedy, keď sú na stole už naozaj dobre pripravené veci. “A ako sa pripravujú, myslím, že sa postupne, opatrne, pripravujú aj ľudia, ktorí majú záujem pracovať na tom, aby sme konečne túto krajinu niekam výraznejšie posunuli.”