Svetoznámy ekonóm, ktorý spôsobil u nás rozruch: Čo sa Ukrajina potrebuje naučiť od Afganistanu

Kyjev 16. februára 2023 (HSP/jeffsachs/Foto:Twitter)

Najväčším nepriateľom hospodárskeho rozvoja je vojna.  Ak svet ešte viac upadne do globálneho konfliktu, naše ekonomické nádeje a samotné prežitie môžu ľahnúť popolom.  Bulletin atómových vedcov práve posunul ručičky hodín súdneho dňa na 90 sekúnd do polnoci, píše Jeffrey Sachs vo svojom poslednom príspevku

Najväčším svetovým hospodárskym porazeným v roku 2022 bola Ukrajina, ktorej ekonomika sa podľa Medzinárodného menového fondu prepadla o 35 %. Vojna na Ukrajine by sa mohla čoskoro skončiť a mohlo by sa začať hospodárske oživenie, ale to závisí od toho, či Ukrajina pochopí svoju ťažkú situáciu ako obeť zástupnej vojny medzi USA a Ruskom, ktorá vypukla v roku 2014.

USA od roku 2014 intenzívne vyzbrojujú a financujú Ukrajinu s cieľom rozšíriť NATO a oslabiť Rusko. Americké zástupné vojny zvyčajne zúria roky a dokonca desaťročia a zanechávajú krajiny bojov, ako je Ukrajina, v troskách.

Ak sa zástupná vojna čoskoro neskončí, Ukrajinu čaká hrozivá budúcnosť. Ukrajina sa musí poučiť z hrozných skúseností Afganistanu, aby sa nestala dlhodobou katastrofou.  Mohla by sa tiež pozrieť na zástupné vojny USA vo Vietname, Kambodži, Laoskej ľudovodemokratickej republike, Iraku, Sýrii a Líbyi.

Od roku 1979 USA vyzbrojovali mudžahedínov (islamistických bojovníkov), aby prenasledovali Sovietmi podporovanú vládu v Afganistane.  Ako neskôr vysvetlil poradca prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski, cieľom USA bolo vyprovokovať Sovietsky zväz k intervencii, aby ho uväznili v nákladnej vojne. Skutočnosť, že Afganistan by bol vedľajšou škodou, vedúcich predstaviteľov USA nezaujímala.

Sovietska armáda vstúpila do Afganistanu v roku 1979, ako USA dúfali, a bojovala tam počas celých 80. rokov.  Medzitým bojovníci podporovaní USA založili v 80. rokoch al-Káidu a začiatkom 90. rokov Taliban. Americký “trik” na Sovietsky zväz dopadol ako bumerang.  V roku 2001 USA vtrhli do Afganistanu, aby bojovali proti al-Káide a Talibanu. Vojna USA pokračovala ďalších 20 rokov, až kým USA nakoniec v roku 2021 neodišli.  Sporadické vojenské operácie USA v Afganistane pokračujú.

Afganistan leží v troskách. Zatiaľ čo USA premrhali viac ako 2 bilióny dolárov z vojenských výdavkov USA, Afganistan je zbedačený, s HDP v roku 2021 nižším ako 400 dolárov na osobu! Ako “darček” Afganistanu na rozlúčku v roku 2021 vláda USA zhabala nepatrné afganské devízové rezervy, čím paralyzovala bankový systém.

Zástupná vojna na Ukrajine sa začala pred deviatimi rokmi, keď vláda USA podporila zvrhnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.  Janukovyčovým hriechom z pohľadu USA bola jeho snaha zachovať neutralitu Ukrajiny napriek tomu, že USA chceli rozšíriť NATO o Ukrajinu (a Gruzínsko). Cieľom Ameriky bolo, aby krajiny NATO obkľúčili Rusko v oblasti Čierneho mora.  Na dosiahnutie tohto cieľa USA od roku 2014 masívne vyzbrojovali a financovali Ukrajinu.

Americkí protagonisti vtedy aj teraz sú tí istí. Hlavnou osobou americkej vlády pre Ukrajinu v roku 2014 bola námestníčka ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová, ktorá je dnes námestníčkou ministra zahraničných vecí. V roku 2014 Nulandová úzko spolupracovala s Jakeom Sullivanom, poradcom prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť, ktorý v roku 2014 plnil rovnakú úlohu pre viceprezidenta Bidena.

USA prehliadli dve kruté politické skutočnosti na Ukrajine. Prvou je, že Ukrajina je hlboko etnicky a politicky rozdelená medzi nacionalistov nenávidiacich Rusko na západnej Ukrajine a etnických Rusov na východnej Ukrajine a Kryme. Druhou je, že rozšírenie NATO o Ukrajinu prekračuje ruskú červenú čiaru.  Rusko bude bojovať až do konca a v prípade potreby aj eskalovať, aby zabránilo USA začleniť Ukrajinu do NATO.

USA opakovane tvrdia, že NATO je obranná aliancia. Napriek tomu NATO v roku 1999 78 dní bombardovalo spojenca Ruska Srbsko, aby odtrhlo Kosovo od Srbska, po čom USA zriadili v Kosove obrovskú vojenskú základňu. Sily NATO podobne zvrhli ruského spojenca Moammara Kaddáfího v roku 2011, čím sa v Líbyi začalo desaťročie chaosu.  Rusko určite nikdy nebude akceptovať NATO na Ukrajine.

Koncom roka 2021 ruský prezident Vladimir Putin predložil USA tri požiadavky: Ukrajina by mala zostať neutrálna a mimo NATO, Krym by mal zostať súčasťou Ruska a Donbas by sa mal stať autonómnym v súlade s dohodou Minsk II. Tím Biden – Sullivan – Nulandová odmietol rokovania o rozšírení NATO osem rokov po tom, ako tá istá skupina podporila zvrhnutie Janukovyča. Keďže Spojené štáty Putinove požiadavky na rokovanie kategoricky odmietli, Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.

V marci 2022 sa zdalo, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pochopil hrozivú situáciu Ukrajiny ako obete zástupnej vojny medzi USA a Ruskom. Verejne vyhlásil, že Ukrajina sa stane neutrálnou krajinou, a požiadal o bezpečnostné záruky.  Verejne tiež uznal, že Krym a Donbas budú potrebovať určitý druh osobitného zaobchádzania.

Vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett sa zapojil ako sprostredkovateľ spolu s Tureckom. Rusko a Ukrajina sa priblížili k dosiahnutiu dohody. Ako však Bennett nedávno vysvetlil, USA “zablokovali” mierový proces.

Odvtedy sa vojna vystupňovala. Podľa amerického investigatívneho novinára Seymoura Hersha agenti USA v septembri vyhodili do vzduchu plynovod Nord Stream. Nedávno sa USA a spojenci zaviazali poslať na Ukrajinu tanky, rakety dlhšieho doletu a možno aj stíhačky.

Základ pre mier je jasný. Ukrajina by bola neutrálnou krajinou, ktorá nie je členom NATO. Krym by zostal domovom ruskej čiernomorskej námornej flotily, ako je tomu od roku 1783. Pre Donbas by sa našlo praktické riešenie, napríklad územné rozdelenie, autonómia alebo línia prímeria.   Najdôležitejšie by bolo, že by sa zastavili boje, ruské vojská by opustili Ukrajinu a suverenitu Ukrajiny by zaručila Bezpečnostná rada OSN a ďalšie krajiny.  Takáto dohoda sa mohla dosiahnuť v decembri 2021 alebo v marci 2022.

Predovšetkým by vláda a ľud Ukrajiny povedali Rusku a USA, že Ukrajina odmieta byť naďalej bojiskom zástupnej vojny. Tvárou v tvár hlbokým vnútorným rozporom by sa Ukrajinci na oboch stranách etnického rozdelenia snažili o mier, namiesto toho, aby verili, že vonkajšia mocnosť ich ušetrí nutnosti robiť kompromisy.