Jednote je koniec: Macron, Merkelová a Mayová zradili Trumpa v iránskej vojne

Donald Trump vyviedol USA z iránskej jadrovej dohody a vrátil do medzinárodného programu rokovaní víziu veľkej vojny na Blízkom východe, ktorej priamej alebo nepriamej účasti sa nebude môcť vzdať žiadny z dôležitých geopolitických hráčov planéty.

Prvou obeťou tohoto konfliktu bola tzv. transatlantická solidarita, pritom i médiá loajálne Washingtonu zdôrazňujú, že americký líder sa blíži k stavu hrdej osamelosti na medzinárodnej scéne.

V minulosti sa USA darilo vpísať a vtiahnuť európske krajiny do svojich geopolitických avantúr, ale teraz aj Boris Johnson, nehovoriac o francúzskych a nemeckých diplomatoch, vyjadruje svoj skepticizmus ohľadom stratégie konfrontácie s Iránom.

„Bojový lístok londýnskych bankárov”

Financial Times zverejnil tzv. epitaf „kolektívneho Západu”, ktorý už neexistuje: „Prvou obeťou rozhodnutia Trumpa bol svetový poriadok, alebo skôr to, čo z neho zostalo. Teraz sú Spojené štáty v osamelej skupine spoločne s Izraelom a Saudskou Arábiou. Spolu sú na rovnakej strane toxického porušovania medzinárodného práva. Na druhej strane sú Čína, Rusko, Európa a Irán. K tomuto zoznamu musíme takmer isto pridať Japonsko, Indiu, Austráliu a Kanadu. Je len ťažké si predstaviť, že táto medzera sa nezväčší. Trump nepočul jednohlasné požiadavky najbližších amerických spojencov. Emmanuel Macron a Angela Merkelová dokonca prišli a posledné dva týždne presadzovali svoju pozíciu. Vrátili sa s prázdnymi rukami.”

Je príznačné, že v tomto prípade nefungovala tradičná taktika mediálneho a spoločenského tlaku na tých, ktorí nechceli podporiť amerického prezidenta. Prezentácia tajných iránskych materiálov o jadrovom programe, ktorú urobila izraelská vláda a ktorú pilne podporovali niektoré západné médiá, nevyvolala očakávaný efekt. A britský časopis The Economist (patriaci do skupiny oligarchických britských rodín, vrátane rodiny Rothschildovcov) dokonca poznamenal, že Benjamin Netanjahu nebol schopný poskytnúť dôkazy o tom, že Irán ruší jadrovú dohodu. To nezabránilo Trumpovi, aby prerušil jadrové dohody, ale zdá sa, že plnohodnotné obnovenie režimu medzinárodných antiiránskych sankcií je takmer nemožnou úlohou.

Za účelom dosiahnutia vážnych ekonomických škôd musí USA presvedčiť Európsku úniu, Čínu a Indiu, teda hlavných odberateľov iránskej ropy a hlavných ekonomických partnerov Iránu, aby sa formálne alebo neformálne pripojili k sankciám. Je potrebné pripomenúť, že ani v podmienkach sankcií OSN proti Iránu, ktoré boli zavedené pred uzavretím jadrovej dohody, Obamova administratíva nedokázala donútiť Japonsko, Južnú Kóreu, Indiu a Čínu k obmedzeniu dovozu ropy z Iránu. Vzhľadom k tomu, že lídri Európskej únie vystupujú proti opatreniam administratívy Trumpa, návrat európskych sankcií je tiež nepravdepodobný. Pokusy Ministerstva financií USA o zavedenie obmedzení a uloženie pokuty európskym ropným spoločnostiam a bankám, ktoré budú naďalej spolupracovať s Iránom, povedú ku zhoršeniu konfliktu medzi Európskou úniou a USA a možným odvetným reakciám EÚ na americké spoločnosti. Keď sa USA vyhrážali zavedením opatrení proti európskym spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na financovaní a budovaní Severného prúdu 2, nemecká vláda pohrozila odvetnými opatreniami. Pokiaľ budú európske banky a ropné spoločnosti podliehať americkým sankciám, reakcia bude podobná a možno ešte silnejšia.

Nedá sa však vylúčiť scenár, v ktorom sa administratíva Trumpa nebude koncentrovať na uloženie sankcií, ale na čo najrýchlejší prechod do vojenskej fázy konfrontácie.