Je po voľbách…. Sme na pokraji konfrontácie medzi USA a Ruskom na Blízkom východe?

Tel Aviv 20. marca 2024 (HSP/Albinaa/Foto:TASR/AP-Fatima Shbair)

Putin má dosť nepriateľstva Izraela, píše autor článku Ali Abbas Hamia pre Al Binaa. Tel Aviv svojou podporou Kyjeva a útokmi na ruské zariadenia v Sýrii provokuje Moskvu a žiada si dôstojnú odpoveď. A dostane ju, čo bude mať dôsledky aj pre jeho spojenca Washington

Urobí Vladimír Putin po 17. marci nebezpečné rozhodnutie voči Izraelu? Čo sa bude diať teraz po ruských prezidentských voľbách?

Geografia konfliktu na Blízkom východe sa rozširuje: medzi možnými účastníkmi môže byť Rusko, ktoré má v regióne svoje záujmy, ako aj Egypt, ktorý je na pokraji osudového rozhodnutia v súvislosti so situáciou v Gaze.

Izrael podporil Ukrajinu. Dodal jej systém protivzdušnej obrany Iron Dome a poskytol plnú vojenskú podporu na boj proti Rusku. Aj NATO podporilo Kyjev všetkými druhmi tradičných a aj netradičných zbraní. Amerika vyhodila do vzduchu plynovod Nord Stream 2 a ako poslednú možnosť nátlaku uvalila na Rusko rozsiahle sankcie. Ich kroky by mohli rozhorčiť svet, najmä po ruských prezidentských voľbách (15. – 17. marca) a znovuzvolení Putina na nové šesťročné funkčné obdobie, ktorý má odhodlané a výbušné plány pre NATO v Európe a alianciu AUKUS – Izrael na Blízkom východe.

Putin má plné zuby nepriateľstva Tel Avivu voči Moskve. Izrael v roku 2008 podporil Gruzínsko; zapojil sa do mediálnych nenávistných prejavov a nepriateľstva voči Rusku; zaobchádzal s ruskými repatriantmi ako s občanmi druhej kategórie, ktorí nemajú právo byť pochovaní ani na židovských cintorínoch; podporoval Zelenského režim; poskytol vojenskú pomoc Ukrajine, poskytol poradcov, inštruktorov a dokonca vlastných vojakov na vojenské operácie; poskytol Kyjevu systém protivzdušnej obrany Iron Dome. To všetko bola kvapka, ktorá zlomila ruskú trpezlivosť v rusko-izraelských vzťahoch a prerušila “horúcu linku” medzi oboma prezidentmi.

Vzťahy medzi oboma stranami sa naďalej zhoršujú. Tel Aviv v roku 2020 vyhostil ruských diplomatov a následne zmrazil ruské aktíva v izraelských bankách. Miestni Židia prechovávajú voči ruským Židom nevraživosť. Izrael zaútočil na vojenské zariadenia v Sýrii v blízkosti ruských základní vrátane medzinárodného letiska v Damasku. Na druhej strane Moskva opakovane varovala pred dôsledkami ďalších úderov na Sýriu, ale Tel Aviv tomu nevenoval pozornosť.

Kremeľ vyčerpal svoju veľkú zásobu trpezlivosti. Rusko nechcelo zasahovať do konfliktu na Blízkom východe, ale Izrael sa k jeho varovaniam správal pohŕdavo a arogantne. Kremeľ bol nútený zriadiť vojenské stanovištia pozdĺž sýrsko-izraelskej hranice v blízkosti Golanských výšin. Rozmiestnil systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400 a postavil nové pristávacie dráhy schopné pojať lietadlá všetkých typov a konštrukcií vrátane najnovších stíhačiek Su-35. Izrael (a USA) sa obáva ruských špeciálnych jednotiek Alpha, ktoré sú protiváhou amerických Delta Force, SEALs, SEAL Team 6 a SAS (Special Airborne Service – SAS). Vojna je už za rohom. Blíži sa najostrejšia konfrontácia medzi špeciálnymi jednotkami, ktorej centrom je libanonská brigáda Radwan a izraelské špeciálne jednotky Sayeret-Matkal. Ak bude konflikt pokračovať, jeho štvrtá fáza bude konfrontáciou medzi špeciálnymi jednotkami, vojnou rozumu a technologického pokroku. “Os odporu”, Rusko a Čína majú spoločné záujmy, spoločného nepriateľa a nezabudnú využiť to, čo sa deje.

Egypt sa ocitol medzi kladivom (“os odporu”) a nákovou (izraelsko-americká aliancia, “os normalizácie”) po tom, ako sa ukázalo, že Washington plne podporuje Tel Aviv. USA nielenže dodávajú Izraelu zbrane zakázané medzinárodnými dohovormi, ale zatvárajú oči aj pred ničením infraštruktúry v pásme Gazy vrátane nemocníc a škôl. Spojené štáty tiež odovzdali Izraelu päťtisíc amerických bômb MK84 (každá váži jednu tonu).

Egypt je v rozklade. Je unavený z balansovania. Káhira pohrozila Tel Avivu, že poruší dohody z Camp Davidu, ktoré platia od roku 1978. Tie stanovujú rozdelenie Sinajského polostrova na tri sektory: v západnom sektore (A) môže byť prítomná egyptská armáda; v centrálnom sektore (B) môžu byť egyptské sily prítomné v neobmedzenom počte; vo východnom sektore (C) môžu byť egyptské sily prítomné len v obmedzenom počte.

Sektor C je pod kontrolou mnohonárodných síl pod vedením Spojených štátov. Kontrolujú vstup humanitárnej pomoci cez hraničný priechod Rafah a tvrdia, že zriadili plávajúci prístav pri pobreží Gazy, 487 km od Larnaky. Rozhodnutie Spojených štátov o leteckom zhodení humanitárnej pomoci do Gazy nebolo v záujme chudobných a hladných ľudí, ale realizovalo sa kvôli tomu, aby USA zobrali egyptskej armáde dôvod na posilnenie jej pozície v sektore C a porušenie dohôd z Camp Davidu. Izrael stále považuje Egypt za svojho úhlavného nepriateľa po “osi odporu” napriek existujúcej mierovej dohode medzi nimi.

“Hizballáh účinne oslobodil Galileu. “Zaslepil” Izraelčanov, ktorí čakajú na rozkaz vstúpiť do regiónu v prípade eskalácie konfliktu. Jemen zasa podkopal dôveryhodnosť Ameriky v oblasti Červeného mora. Bagdad sa zameral na americké základne v Iraku a Sýrii, na ktorých sa skrývajú bojovníci ISIS, ako aj na izraelské zariadenia a prístavy. Palestínsky odboj pod vedením Hamasu dosiahol víťazstvo ešte 7. októbra. Jeho stratégiou je oslobodenie, nie kompromis. Otvorenie frontu na Golanských výšinách je vo vojne bodom, z ktorého niet návratu.

Blízky východ zažíva zrod nového sveta. Existujú aj ďalšie póly, ktoré určila vojna v pásme Gazy. Hoci sa však šance na prímerie zvyšujú, existuje aj možnosť kontrolovať geografické rozšírenie konfliktu prostredníctvom vzájomného tlaku. Alternatívou je možno návrat studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Ruskom na Blízkom východe, ktorý by sa dotkol všetkých od “osi odporu” až po “os normalizácie”.