Bratislava 19. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Pravda je taká, že katolícka cirkev bola jedným z hlavných terčov represií počas bývalého režimu, opierajúceho sa o marxizmus. Zdá sa však, že aj v súčasnosti vidia liberáli jeden zo svojich hlavných terčov v kresťanstve vôbec. O čom inom svedčia útoky dvoch vychýrených „demokratov“ z denníka SME na speváčku Simu a momentálne na biskupa Haľka za to, že si dovolil verejne kritizovať nový TV-seriál vo verejnoprávnej RTVS? Napokon, nečudo, ak sa liberalizmus opiera o myšlienky zakladateľov Frankfurtskej školy, teda neomarxistov. Napríklad Györgya Lukácsa, vlastným menom Bernáta Löwingera, maďarského marxistického filozofa židovského pôvodu, ministra kultúry za červenej vlády Bélu Kuna: revolúcia vyhrá len vtedy, keď zničíme kresťanstvo a tradičnú rodinu.

Verejnoprávna RTVS si všimla, že pred 71 rokmi, v januári 1951 sa konal v Bratislave monsterproces s tromi slovenskými biskupmi, obvinenými z vlastizrady, vojenskej zrady a úkladov voči republike. Štátny súd odsúdil spišského biskupa Jána Vojtaššáka na 24 rokov väzenia, konfiškáciu majetku a peňažný trest 500 000 korún. Michala Buzalku na doživotie, konfiškáciu majetku a peňažný trest 200 000 korún. Gréckokatolíckeho biskupa Pavla Gojdiča na doživotie, konfiškáciu majetku a peňažný trest 200 000 korún. Po roku 1990, teda posmrtne, boli zbavení obvinenia.

O monsterprocesoch hovorí historik Ústavu pamäti národa Branislav Kinčok.

Zvuk: Kinčok

Traja odsúdení slovenskí biskupi sa ocitli v procese blahorečenia. Impulz dal pápež Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995 v Levoči: „Starší z vás si zaiste pamätajú na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu biskupa Pavla Gojdiča. Obidvaja boli uväznení v žalári na základe pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi na Slovensku.“

Zatiaľ čo biskup Gojdič bol 4. novembra 2001 Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásený za blahoslaveného, proces blahorečenia Michala Buzalku, ktorý sa začal v roku 2000, a Jána Vojtaššáka ukončený nebol.

Pokiaľ ide o biskupa Vojtaššáka, kontroverzný teológ Miroslav Kocúr, ktorý od roku 2003 na vlastnú žiadosť už nie je kňazom, vie prečo. Čítame v Plus sedem dní z 22. júna 2021: „Na Vojtaššákovi je zaujímavé aj to, že bol vyhlásený za mučeníka, keďže za komunizmu strávil 24 rokov vo väzení, napriek tomu, že vedome ubližoval iným ľuďom. Keď zabudneme na etapu jeho života spojenú s tisovským režimom, môže byť mučeníkom. Sú to dve etapy jeho života, ale vo vatikánskych archívoch je stále zachovaná dobová korešpondencia, že Vojtaššák bol šovinistický biskup. Tých 24 rokov je fakt a je to silný argument. V tom majú predkladatelia blahorečenia naozaj silnú pôdu pod nohami. Nevieme, do akej miery sa im podarí vymazať pred Kongregáciou pre kauzy svätých Vojtaššákovu rasistickú a antisemitskú periódu života. Veď poznáme mená ľudí, ktorých udával, poznáme mená ľudí, ktorých majetku sa aktívne zmocnil. Sú to všetko komponenty toho, čo katolícka morálka nazýva ťažkým hriechom. Prešlo pätnásť rokov, odkedy bol proces blahorečenia zablokovaný…“

Začiatkom októbra 2021 odovzdala Spišská diecéza Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme nové dokumenty týkajúce sa kauzy blahorečenia biskupa Vojtaššáka. Zrejme toto bol dôvod, že verejnoprávna RTVS venovala tomuto procesu a osobitne Vojtaššákovi neobyčajne veľkú pozornosť. A to tak v jednej, ako aj druhej svojej „bodke“. Na Rádiu Slovensko sa o tom rozprávala redaktorka Eva Sládková so zástupcom Ústavu pamäti národa Branislavom Kinčokom a známym historikom Ivanom Kamencom. Ten prvý okrem iného povedal, že aj cez tento proces mala byť súdená a odsúdená slovenská štátnosť. Ten druhý nevedel odpustiť Vojtaššákovi členstvo v Štátnej rade v časoch prvej Slovenskej republiky, arizáciu Baldovských kúpeľov a akési udanie muža z Levoče.

Zvuk: Kamenec

Na Dvojke dávali vcelku objektívny dokument, no následne si na Vojtaššákovi „zgustol“ Havran so svojimi spoluvečerajúcimi. Dvaja z nich – zase Kamenec plus Fedor Blaščák – najviac hovorili o Vojtaššákovej kontroverznosti. Štvrtý do partie, gréckokatolícky teológ a historik Peter Borza im „asistoval“. Nie, nebola to vyvážená diskusia. Veď o rímskokatolíckom biskupovi diskutoval Havran, protestant, s dvoma židmi a jedným gréckokatolíkom.

O biskupovi Vojtaššákovi existuje bohatá literatúra. Konali sa konferencie, z ktorých vyšli zborníky. Najkomplexnešou prácou je monografia Ľuboslava Hromjaka z roku 2015 „S výrazom lásky trvám“. Vieme, že Vojtaššák bol medzi tromi prvými vysvätenými slovenskými katolíckymi biskupmi v roku 1921 v Nitre, a podporoval to, čo považoval za kresťanské, národné a katolícke. Počas zmanipulovaného súdneho procesu trpel najmä preto, že bol katolíckym biskupom.

V tejto súvislosti sme sa obrátili na historika Ivana Mrvu.

Zvuk: Ivan Mrva

1) Pokiaľ vieme, v roku 2012 ste oponovali habilitačnú prácu o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi. Ste teda dobre informovaný o jeho celoživotných aktivitách. Čo by ste z nich vyzdvihli?

2) Oponenti vyčítajú Vojtaššákovi predovšetkým jeho angažovanosť v rokoch Slovenského štátu. Bol členom Štátnej rady Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, ale, pokiaľ vieme podľa pamätí ďalšieho člena Rady, Jána Balka, tam sa obával o osud židov kdesi v Poľsku, ak ich tak surovo nakladajú do vagónov… Konkrétnymi výčitkami je arizácia Baldovských kúpeľov a jeho údajné udanie akéhosi Lörinca…

3) Čo podľa vás spôsobilo, že proces blahorečenia Jána Vojtaššáka bol po šiestich rokoch, po skončení tzv. diecéznej fázy v r. 2002 prerušený, respektíve, ako hovorí Kocúr, zablokovaný? Údajne to mali byť útoky na biskupa z nekatolíckych kruhov?

4) Mala byť cez viaceré povojnové politické procesy, ktorých výsledkom bolo 50 popravených, odsúdená slovenská štátnosť, ako sa v rozhlasovej besede vyjadril Branislav Kinčok? Bolo to naozaj tak?

5) V rozhlase odznela 10. januára poznámka, že na Slovensku je tradícia vytvárať martýrov a že tento fakt je hrádzou pre objektívne posúdenie jednotlivých osôb. Ivan Kamenec konkrétne spomenul Tuku, Tisa, Hlinku i Vojtaššáka. Aký je na to váš názor?

Dagmar Vanečková