Barnettova kniha sa snaží prehodnotiť stratégiu aj po studenej vojne a teroristickom útoku z 11. septembra 2001. Jeho centrálna téza je, že dnešný svet je rozdelený do dvoch kategórií: “fungujúce jadro” národov spojených do globálnej ekonomiky a prosperujúcich ako nikdy predtým a “neintegrovaná medzera” národov odpojených od bohatstva a pokroku, ktoré smerujú k chaosu. Väčšina amerických vojenských intervencií počas posledných rokov bola práve voči štátom v tejto skupine, poznamenáva Barnett.

Nepriateľ “nie je ani náboženstvo (islam), ani miesto (Stredný východ), ale podmienka – nekonektivita,” píše Barnett. “Ak je nekonektivita skutočným nepriateľom, potom bojovníci, na ktorých sa v tejto vojne zameriavame, sú tí, ktorí ju budú podporovať, presadzovať a terorizovať tých, ktorí sa snažia prekonať ju oslovením väčšieho sveta.”

Barnett nevidí úlohu Ameriky ako globálneho neo-imperialistického spasiteľa. Namiesto toho argumentuje, že cieľom USA má byť podpora “sady pravidiel”, ktoré sú podobné vyššie opísanému princípu “jadra“ a “medzery“. “Jediné, čo môžeme ponúknuť, je voľba konektivity, ktorá má pomôcť uniknúť izolácii a bezpečnosť, bez ktorej sloboda nenájde praktické vyjadrenie,” píše. “Nič z toho nemôže byť vynútené, iba ponúkané. Globalizácia neprichádza s bičom, ale s pravidlami.”

Barnett sa hrá s týmito myšlienkami od 90-tych rokov minulého storočia, ale do stredu pozornosti sa dostali až po 11. septembri 2001. O tri mesiace neskôr poskytol prvú verziu krátkej tlačovej besedy, ktorú si vypočuli stovky starších vojenských dôstojníkov. Jeho koncepcia sa medzi vojenskou inteligenciou rýchlo rozšírila. Viceadmirál David Nichols v Perzskom zálive načrtol stratégiu podpory krajín na Blízkom východe k posunu smerom ku “jadru” ekonomiky pomocou “sady pravidiel” a demokratických politických reforiem.

Barnettove nápady boli prevzaté vojenskými veliteľmi. Letectvo ho požiadalo, aby do svojho plánu zasvätil každého nového generála a námorníctvo ho poverilo každoročnými prednáškami na univerzite Naval War College. Z jeho knihy s názvom “Nová mapa Pentagonu” sa predalo viac ako 50.000 výtlačkov najmä vďaka vojenským zákazníkom.

Čo teda stratégia Barnetta znamená pre problémové krajiny, ako je Irak a Irán? Barnett vo svojej knihe argumentoval, že spojenie Iraku s “jadrom” je priorita číslo 1.  “Ukážte mi Irak, ktorý bude tak globálne prepojený ako Izrael za 10 rokov a ja vám ukážem Blízky východ, ktorý sa nikdy nebude môcť vrátiť k tomu, čo robí počas posledných dvoch desaťročí – je úplne odpojený, naplnený deprimovanou mládežou a rozzúrený nad naše schopnosti porozumenia.” Barnett by rád videl Irak ako miestny stabilizačný pilier, avšak dodal, že okupácia USA bola “veľmi komplikovaná”, takže Irak nemusí byť schopný hrať túto úlohu.

Barnett vníma Irán ako potenciálny most medzi “jadrom“ a “medzerou“ na Blízkom východe.. Alternatívou je nová dohoda na spôsob jaltskej konferencie medzi Východom a Západom – dohoda, ktorá by mohla oddeliť  Západ od rozvíjajúcich sa krajín, ako je India a Čína.

V preklade to znamená, že Barnett vo svojich knihách opisuje spôsob, akým chce dosiahnuť nadvládu nad všetkými krajinami. Zaujímavosťou je, že ani jedna z jeho kníh doteraz nebola preložená.

Perlička na záver, citácia z knihy:

Globalizácia môže priniesť pokoj a rovnováhu vo svete. Predpokladom pre jej riadne fungovanie sú štyri trvalé a nerušené “toky”, ktoré musia byť zabezpečené:

1. Príliv imigrantov bez prekážok (s cieľom rozkladu miestnych obyvateľov a ich kultúry)

Barnettov plán počíta s desaťnásobným zvýšením prisťahovalectva do EÚ. Konečným cieľom je zuniformnenie všetkých krajín sveta, ktoré sa má dosiahnuť zmiešaním rás s cieľom vytvoriť svetlohnedú rasu v Európe. Cieľ je vytvoriť obyvateľstvo s priemerným IQ 90 – príliš hlúpym chápať, ale dostatočne inteligentným pracovať.

2. Neprerušený tok ropy, plynu a všetkých ostatných tovarov

Podľa Barnetta nebudú štáty a národy v globalizovanom svete môcť rozhodovať o svojich nerastných surovinách. Tie sú sprivatizované, internacionalizované a uvádzané na trh za účelom dosiahnutia zisku.

3. Príliv úverov a investícií, odliv ziskov.

Podľa Barnettových plánov budú národné banky, suroviny a zdroje zaťažené dolárovými pôžičkami. Štáty tiež nebudú môcť spraviť nič, čo by narušilo zisky, ktoré poputujú do Spojených štátov.

4. Neprerušený tok amerických bezpečnostných síl

Žiadny štát, žiadna krajina a žiadna vláda by nemala brániť mierovým operáciám americkej armády.