Môj profil 
Predplatné
Tá bola ruským ministerstvom zahraničia označená za spoločnosť spolupracujúcu so CIA. Prečo bola tak označená, ruské ministerstvo neuvádza, preto sa možno iba domnievať, o aký druh spolupráce medzi firmou a CIA ide.
Pri technologických firmách sú známe viaceré spôsoby spolupráce s tajnými službami. Je napríklad možné, že antivírus firmy necháva v počítačoch, kde je nainštalovaný, bezpečnostnú dieru pre prístup tajnej služby.
Iným spôsobom spolupráce je, keď firma tvorí legalizačný kanál, cez ktorý Američania financujú svoje aktivity. Takéto schémy fungujú tak, že firma dostáva štátne zákazky od americkej vlády a zo zisku potom už vo forme filantropie financuje médiá, politické strany a nadácie, skrze ktoré potom ovplyvňuje politiku tak, aby vyhovovala záujmom USA.
Zväčša sa jedna o ovplyvňovanie zákonodarstva v prospech zahraničných nadnárodných korporácií. Viď nedávne pobúrenie opozície po prijatí Dankovho zákona o povinnom odvode pre zahraničné reťazce, alebo si stačí spomenúť na mediálnu hystériu, po ktorej muselo Slovensko nakúpiť za milióny eur vakcíny proti prasacej chrípke, ktorá sa ukázala ako podvod zosnovaný farmaceutickými koncernmi, ktorý musela vyšetrovať európska komisia.
Nutnosť dosadiť proamerického prezidenta aj za cenu volebného podvodu však dnes nemusí plynúť len zo snahy o primitívne rabovanie štátneho rozpočtu. Nedávna návšteva amerického ministra zahraničia na Slovensku aj stretnutie 9 prezidentov, ktoré sa tiež nezvyčajne uskutočnilo na Slovensku, signalizuje inú vec, o ktorej Lajčákove ministerstvo opäť mlčí ako v prípade marakešskej deklarácie. Je to vytvorenie vojenských základní na území Slovenska a ďalších krajín východnej Európy.
Účastníci schôdze B9 v Košiciach jednomyseľne schválili americkú a kanadskú vojenskú prítomnosť v Európe a sľúbili, že minú aspoň dve percentá HDP na obranu. Americká strana už skôr deklarovala, že zafinancuje modernizáciu vojenských letísk na Sliači a v Kuchyni, ak Slovensko pristúpi na podpísanie dohody o obrannej spolupráci s USA.
Ruský prezident Vladimír Putin zareagoval na rozhodnutie USA odstúpiť od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu tým, že nariadil vývoj nových striel stredného doletu, zdôraznil však, že Rusko ich vo svojej európskej časti ani inde nerozmiestni, pokým tak neurobia aj Spojené štáty. Ak by Washington po odstúpení od dohody INF umiestnil ďalšie rakety v Európe, Rusko by reagovalo recipročne, pričom tie európske krajiny, ktoré by súhlasili s americkými strelami na svojom území, by boli ohrozené ruským útokom.
K súhlasu s rozmiestnením základní na území Slovenska je potrebný aj spoľahlivý prezident. A nikto nepochybuje, že Zuzana Čaputová, ale aj Maroš Šefčovič by bez najmenšieho odporu takéto základne schválili a vystavili všetkých obyvateľov odvetnému úderu zo strany Ruska.
Naopak, nočnou morou pre USA by bolo, ak by sa prezidentom stal Harabin, ktorý už v roku 1999 ako predseda najvyššieho súdu navštívil pred bombardovaním Juhosláviu a v srbskej televízii odsúdil americkú agresiu. Harabin okrem USA vytočil do nepríčetna aj Turecko a Izrael, keď napriek nesúhlasu ministra zahraničia Kubiša zakomponoval do trestného poriadku, že holokaust nie je len židovský ale aj arménsky a zvýšil spodnú sadzbu za jeho popieranie, čo poslanci odhlasovali bez toho, aby si prečítali, že novela obsahuje aj pasáž s medzinárodnými dôsledkami. Arménsko mu za tento svetový precedens udelilo najvyššie štátne vyznamenanie.
USA sa už dlhšiu dobu snažia na Slovensku ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech. Dôraz kladú na prácu s mládežou, no výsledky práce, ktorú odvádzajú nimi platené mimovládky sa dostavia až v nasledujúcich rokoch. Základne však potrebujú rozmiestniť už teraz. Je preto namieste obava z ovplyvňovania volieb, aby sa na čelo štátu dostala pre nich vhodná osoba.
Antivírusová ochrana počítačov štátnych úradov, alebo akýkoľvek softvér, ktorý má pôvod v spoločnosti spolupracujúcej s americkou CIA, ale aj hocijakou inou tajnou službou preto vzbudzuje nedôveru. Ak mohli totiž ruskí hackeri ovplyvniť voľby v USA, tak o to skôr ich môže ovplyvniť legálne nainštalovaný softvér v počítačoch sčítavajúcich hlasy z okresných komisií.
Tých 52% pre Čaputovú tak môže byť práve predpríprava verejnosti na inak šokujúci výsledok. Veď vyhrala tá, čo už v prieskumoch mala viac, ako všetci ostatní dokopy, takže nič podozrivé sa nestalo.
V najhoršom prípade sa môžeme ešte dožiť situácie z Venezuely, kde USA a ich spojenci rovno uznajú za prezidenta nejakého opozičného lídra s 5% podporou.
Tomáš Novák
.JPG)
