Môj profil 
Predplatné
Iste každý vie, že paradox je z rodu pojmov, ktoré opisujú chyby a protirečenia. Chyby bývajú rozmanité. Niektoré vznikajú mimovoľne. Človek by sa ani nechcel mýliť, lenže sa mu to nedarí. A nech je úsudok aj logický a akokoľvek správne vyvodený, predsa len vzbudzuje pochybnosti. Dnes sa chcem práve zamyslieť nad tým, že odklon od noriem myslenia je nesporný, a predsa si tieto odklony ľudia neuvedomujú; dajú sa odhaliť iba špeciálnou analýzou. Uvediem hneď príklad, aby bolo zrejmé, aký je problém odhaliť chybu v úsudku (aj našich politikov):
Všetky podstatné mená menia pádové koncovky. (Slovo modrý mení pádové koncovky)/ Z toho vyplýva, že slovo modrý je podstatné meno.
Správne? Zrejme áno, veď sme postupovali v duchu pravidiel logiky. Súd je správny, ibaže získaný nesprávnou cestou. Vkradla sa doň logická chyba. Porušilo sa pravidlo logiky. Musím to povedať odborne – aby sa v súdoch podobnej štruktúry dosiahol pravdivý výsledok, je nevyhnutné, aby jedna premisa bola záporná. Paradox je nečakaný záver, naozaj vzbudzuje rozpaky. Einsteina sa pýtali ako prišiel na teóriu relativity. Odmietol som axiómu, znela lakonická odpveď. Analogicky M. Kopernik rozhodne odmietol axiómu, že Slnko obieha okolo Zeme, hoc platila celé stáročia. Hovorím to preto, že aj vo vede máme paradoxy. A, čo potom v živote. A môžem sa vrátiť k mailu.
Pozrime si aj príklad z ekonómie. Na porade Výboru pre ekonomickú politiku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v polovici 70. rokov, ktorý sa skladal z tvorcov koncepcie 24 zemí, iba Hans Teitmeyer zo Západného Nemecka, teda jediný, naliehal na tvorbu trhovej ekonomiky – paradox? Názory J. M. Keynesa, veľkého britského ekonóma, nahradili názory A. Smitha, otca ekonómie, keď veľká kríza v rokoch 1929-33 sa nechovala podľa Smithovho modelu, podľa ktorého by sa hospodárstvo malo chovať. Keynes ponúkol riešenie, prečo svetové hospodárstvo stagnuje a ako by vládne výdavky mohli priniesť jeho promptné zotavenie. Od r. 1987 európske hospodárstvo zažilo viacero kríz. Nevieme násť riešenie. A koľko ekonomických vedcov má EÚ. Paradox? Nemôžeme existovať bez určitého, povedal by som až súboru hodnôt, ktorý nás vedie pri mnohých každodenných rozhodnutiach. Potreba hodnôt je vrodená. O tom píše už spomenutý Keynes. Táto potreba je riadená vrodeným morálnym zmyslom. Na tom je založená známa teória ekonémie, a to teória výberu. Súčasťou tohto morálneho kódexu je zmysel pre spravodlivosť a správne jednanie. Táto vrodená potreba je základom zákonov, ktoré ovládajú spoločnosť, o čom hovoril či Cicero a či Platon. Je to základ, pomocou ktorého robíme ľudí zodpovednými za ich činy. Ekonómovia sa nemôžu vyhnúť štúdiu ľudskej prirodzenosti. Preto ekonómovia hovoria aj o averzii k riziku, ktorá obmedzuje našu ochotu investovať a podnikať. Nový svet, v ktorom teraz žijeme, vyvoláva u mnohých z nás veľký strach, myslím si, že aj vďaka búraniu mnoho predtým stabilných zdrojov bezpečnosti. Nový paradox. Je aj v tom, že kľúčovou starosťou mnohých je dnes rozširovanie nerovnosti v rozdeľovaní národného príjmu.
Prežívame vek turbulencií a bolo by nemúdre a hádam aj nenormálne minimalizovať cenu, ktorú ľudia platia za tieto poruchy. Preto nám kvitne populizmus. Počúvame ako ideme hore po rebríku k lepšiemu a ľudia cítia, že je ich identita v ohrození. Stačí si uvedomiť to, čo sa deje s bývalými VSŽ Košice, čiže US Steel. Bývalý paradox zmeny hutí, zmeny vlastníctva. V desaťročiach, ktoré sú pred nami, iste budeme čeliť obrovským prekážkam, a či ich prekonáme, je na nás. Len sa nesmú zjaviť ľuďmi tvorené pradoxy ako tie, ktoré boli v dnešnom mojom maili. Alebo tie v Košiciach.
Prof. Jaroslav Husár
.JPG)
