Japonsko riskuje, že sa stane “Ukrajinou Ázie”, ak bude nasledovať strategickú líniu USA

Tokio 17. januára 2023 (HSP/Globaltimes-Evan Vucci)

Japonsko sa čoraz viac snaží ospravedlniť svoju pokračujúcu militarizáciu pod zámienkou tzv. vonkajších hrozieb. Pri pohľade na región je to práve Japonsko, ktoré posúva regionálnu situáciu bližšie k hranici nebezpečenstva a pozorne nasleduje stratégiu USA. Kroky Tokia si zaslúžia veľkú ostražitosť. Ak bude naďalej vystupovať ako pešiak USA v ázijsko-tichomorskom regióne a vyvolávať tu problémy, Japonsko sa musí mať na pozore, aby sa samo nestalo obeťou USA alebo dokonca “Ukrajinou” vo východnej Ázii

Japonský premiér Fumio Kišida v sobotu na záver svojej nedávnej cesty do Washingtonu v rámci skupiny G7 uviedol, že sa s vedúcimi predstaviteľmi bloku podelil o svoj “silný pocit krízy v súvislosti s bezpečnostným prostredím vo východnej Ázii”. “Ukrajina môže byť východnou Áziou zajtrajška,” poznamenal japonský líder a dodal, že bezpečnosť Európy a indo-pacifického regiónu sú “neoddeliteľné”.

Nie je to prvýkrát, čo Kišida vyslovil takéto “varovanie”. Od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu sa totiž “východná Ázia je Ukrajinou zajtrajška” stala jednou z jeho obľúbených fráz. Presne rovnaký názor napríklad zopakoval vo svojom hlavnom prejave na 19. dialógu Šangri-La v Singapure v júni a neskôr v tom istom mesiaci na samite NATO.

Posolstvo, ktoré chce Kišida odovzdať, je jasné: žiada, aby USA a ich spojenci z NATO, ktorí sa od vypuknutia vojny zameriavajú na boj proti Rusku v Európe, venovali viac pozornosti regiónu a takzvaným bezpečnostným problémom Japonska. Kišidove slová sú zamerané najmä na Čínu. Snaží sa presvedčiť ostatné západné krajiny, že Čína je ďalšou “najväčšou výzvou”, ktorú musí Západ spoločne riešiť.

Takáto myšlienka bola ešte viac vyhrotená počas nedávnej cesty japonského lídra do Európy a USA. Na stredajšom stretnutí 2+2 dosiahli Tokio a Washington konsenzus o tom, ako sa vysporiadať s Pekingom, a vytvorili proti nemu “strategickú alianciu”, uviedla RFI.

Okrem toho sa Kišida presadzovaním spolupráce s Európou pri realizácii “slobodného a otvoreného indo-pacifického regiónu” pokúša zapojiť do rámca svojej východoázijskej stratégie viac členov NATO a presvedčiť ich, aby posilnili vojenskú spoluprácu s Japonskom pri konfrontácii s Čínou.

Lian Degui, riaditeľ Katedry japonských štúdií na Šanghajskej univerzite medzinárodných štúdií, povedal, že vyhlásením “východná Ázia je Ukrajina zajtrajška” chcú Japonsko a USA povedať, že budú brániť zjednoteniu Číny.

USA a Japonsko budú naďalej prešľapovať na červenej čiare Číny, aby vyprovokovali pevninskú Čínu k použitiu sily ako prvú. Lian poukázal na to, že ide o sprisahanie, ktoré zosnovali USA a Japonsko – chcú dostať Čínu do dilemy, v ktorej bude musieť použiť silu, a potom preniesť zodpovednosť na čínsku pevninu a obviniť ju zo začatia vojny.

Ale bez ohľadu na to, ako veľmi Japonsko vyzdvihuje teóriu “čínskej hrozby”, nasleduje kroky Washingtonu, aby posunulo situáciu vo východnej Ázii smerom k možnému konfliktu. Krajina zintenzívňuje úsilie o posilnenie svojej vojenskej sily s cieľom “zabezpečiť slobodný a otvorený Indopacifik”. Najvýznamnejším krokom bolo schválenie troch kľúčových bezpečnostných dokumentov minulý mesiac.

Hlavný pilier dokumentov, vrátane novej národnej bezpečnostnej stratégie, označuje Čínu za “najväčšiu strategickú výzvu”, akej Japonsko kedy čelilo, špecifikuje vlastníctvo protiúderných kapacít na ničenie nepriateľských odpaľovacích základní rakiet a iných vojenských cieľov na sebaobranu a zameriava sa na zvýšenie obranného rozpočtu krajiny na približne 43 biliónov jenov (318 mld. USD) na päť rokov od fiškálneho roku 2023. Súdiac podľa histórie militarizácie Japonska v minulosti sa viaceré regionálne krajiny začali obávať, že tieto kroky ohrozia súčasný mier a stabilitu, čo je v rozpore s proklamovanými víziami Japonska pre tento región.

“Ak Japonsko skutočne dúfa v mierovú a stabilnú východnú Áziu, malo by sa vážne zamyslieť nad svojou históriou militaristickej agresie, vziať si z nej ponaučenie namiesto toho, aby sa pustilo do vyvolávania problémov a rozdúchavania ohňa,” povedal v júli vtedajší hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Zhao Lijian.

Japonsko by sa tiež malo zamyslieť nad tým, ako pevne chce byť zviazané so stratégiou USA. Zatiaľ je jasné, že bez ohľadu na to, kto je v Japonsku pri moci, zahraničná politika krajiny sa riadi politikou USA. Je to však pre Tokio skutočne výhodné? Ak bude v ázijsko-tichomorskom regióne naďalej vystupovať ako pešiak USA, Japonsko sa musí mať na pozore, aby sa nestalo obeťou USA alebo dokonca Ukrajinou vo východnej Ázii.