Môj profil 
Predplatné
Domnieva sa, že v boji proti týraniu žien je vhodnou „zbraňou“ informovanosť verejnosti a osveta. „Osvety nikdy nie je dosť. Naším cieľom je ukázať, že násilie páchané na ženách nie je súkromná záležitosť domácností. Obetiam treba dať oporu. Musia cítiť istotu v justícii, polícii, v lekároch a okolí. Stáva sa, že žena príde na políciu nahlásiť ublíženie, a tí ju vysmejú, alebo ju berú ľahkovážne. Potom sa tiež stáva, že lekári nedokážu určiť, či si zranenie žena spôsobila sama. Tak sa stávajú obeťou hneď druhýkrát. Chceme vymazať spochybňovanie, výsmech a pocit hanby, ktoré sa veľa razy dostávajú týmto obetiam.“
Hovorí, že svojou kampaňou mieni nastaviť ľuďom zrkadlo: „Ako europoslanci vieme niečo urobiť. No ak pôjdeme hlbšie – národne, potom do samospráv – zistíme, že ich orgány sú najbližšie k jednotlivcom, potenciálnym obetiam. To samospráva najskôr spozná obeť a prostredie. Najdôležitejšie je nemlčať. Je hanba, keď si nevšímame biedu. V Parlamente vystúpil aj Svätý otec, ktorý hovoril o dôstojnosti. Nedôstojné je, keď je žena, či muž vystavený násiliu. Rovnako aj keď dieťa umiera od hladu. Nemôžeme sa len prizerať. Problematiku treba rozložiť a pomenovať. Tak môžeme presne a cielene pomáhať.”
Prízvukuje, že ako podpredsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť cíti zodpovednosť aj za tretí svet. „Parlament vybral človeka, ktorý sa stará o zmrzačené a znásilnené ženy v Konžskej republike. Postavil nemocnicu a ani po hrozbách atentátu na jeho rodinu sa nevzdal. Miestni lekári pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach. Priestor, ktorý Únia venovala tento téme, sa určite prenesie do ďalších schôdzí,“ dodáva.
Vysvetľuje, akým spôsobom by Európska únia vedela zastaviť alebo utlmiť násilie. „Tieto činy treba jednoznačne povýšiť na úroveň vojenských zločinov. Vojaci to tam nerobia pre chúťky. Ide im o efektívne zničenie tela aj psychiky. Takto zastrašujú, utláčajú a likvidujú potenciálnu silu odporu. Obete sa viac nedokážu vzbúriť. Netrpí len obeť, ale aj jej okolitá komunita. Dokonca sa čoraz častejšie objavujú prípady znásilnených mužov. Pre tých je to ešte viac ponižujúce. Takže jednoznačne zločincov stavať pred vojenský tribunál,“ navrhuje.
Vysvetľuje, prečo občas zlyháva humanitárna pomoc a nedostáva sa k tým, ktorí ju potrebujú. „Veľakrát vidíme, že konkrétna humanitárna pomoc sa nedostane ľuďom, ktorí ju potrebujú. Únia by v tomto mala byť dôslednejšia. Ako náhle by sa zistilo, že pomoc nedostali obete, ale ľudia, ktorí s ňou ďalej kšeftujú, mali by prísť sankcie. Dodnes reálne neexistuje žiadna takáto páka, ktorá by zakázala vstup kšeftujúcim na pôdu Únie. Hneď by pocítili zodpovednosť za svoje činy. Rovnako dobré by bolo, keby sme prestali dovážať tovar vyrábaný detskou pracovnou silou. Západná spoločnosť mnoho vecí odsudzuje, no ak ide o biznis, zatvára oči a ide sa ďalej,“ zdôrazňuje podpredsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, europoslankyňa Jana Žitňanská.
eu
.jpg)
.JPG)
