Bratislava 14. marca 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Slovenská reprezentantka vo vodnom slalome Jana Dukátová je opäť o krok bližšie k návratu do súťažného diania po viac ako ročnej pauze, ktorú vyplnili materské povinnosti. Tridsťpäťročná Bratislavčanka sa v júni 2018 stala mamičkou dcéry Lívie
Dukátová spolu s trénerom a partnerom Róbertom Orokockým strávili viac ako dva mesiace na sústredení v Austrálii. “Bola to veľká skúška. Nielen toho, v akom som fyzickom stave a po technickej stránke, ale aj v tom, ako to všetko zvládneme s bábätkom. Zatiaľ sme veľmi spokojní, ako to celé prebiehalo. Boli sme tam viac ako dva mesiace a bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Podmienky tam boli ideálne na tréning a popri tom sme si vyskúšali všetko možné, čo sa týka logistiky s malou,” zhodnotila dvojnásobná olympionička, ktorá štartovala na OH 2012 v Londýne aj OH 2016 v Riu de Janeiro. “Lívia je náš skvelý parťák na cesty. Skvelo zvládla let či pobyt na letisku,” dodala.
Jej ďalšou métou je pokus prebojovať sa aj na OH 2020 do japonského Tokia. “Čakajú nás sústredenia na európskych tratiach, na ktorých sa bude jazdiť olympijská kvalifikácia, pretože to je hlavné méta v tomto roku. Kolotoč pretekov sa začne na prelome mája a júna majstrovstvami sveta, ale najdôležitejšia fáza príde v druhej polovici augusta, keď sa začne boj o OH 2020,” pokračuje Dukátová. “Tokio je cieľ a s tým sa vraciam. Keby som vedela, že sa na olympiádu už nemôžem dostať, tak by som sa asi nevracala. To je môj športový sen a drží ma to v tréningoch a nasadení.”
Alternatívu, že sa na OH do Tokia nedostane, si Dukátová nepripúšťa. “Ak by sa to stalo, tak to tak bude. Idem do toho s tým, že sa chcem kvalifikovať. V príprave do toho ideme na maximum. Ak to nevyjde, tak sme urobili všetko, čo bolo v našich silách. Ak budem náhodou pozerať olympiádu z domu, tak budem vedieť, že som sa o to pokúsila. Aj tak budem pokojná a spokojná, pretože dieťatko je najviac, čo človek môže vy živote mať. Vie to každý, kto má to šťastie, že ho má. Šport mi prináša radosť, ale je to len niečo k tomu, čo mám v rodinnom živote,” myslí si.
V Austrálii si dala poriadne do tela, no isté kroky nemohla unáhliť. “Do Európy som sa chcela vrátiť s dobrým základom. Úvod roka je vždy dôležitý. Ešte to nie je ideálne a na vode to cítim. Má to však čas a budeme na tom pracovať,” prezradila. A na čom teda musí zamakať? “Počas ročnej pauzy sa tento šport posunul ďalej, postarali sa to Jessica Foxová alebo Ricarda Funková. Posunuli to ďalej na dynamickejší a agresívnejší štýl. Keď na to budem fyzicky lepšia, tak toto potrebujem zakomponovať do svojich jázd. To, čo som jazdila pred dvoma rokmi, sa už dnes nedá byť v elitnej svetovej päťke,” poznamenala Dukátová.
O tom, ako skĺbiť povinnosti mamičky a profesionálnej športovkyne, sa radila s kolegyňami – biatlonistkou Anastasiou Kuzminovou, rýchlostnou kanoistkou Martinou Gogolovou (za slobodna Kohlovou) či španielskou kajakárkou Maialen Chourrautovou. Tá v Riu 2016 získala zlato už ako matka. “Mala som šťastie stretnúť sa s Nasťou ešte pred pôrodom, to bolo pre mňa úplne fantastické, načerpala som od nej obrovské množstvo informácií. Mnohé sa mi už potvrdili v priebehu zotavovania a nábehu do športu,” prezradila Dukátová.