Ján Čarnogurský: Všetci vlastenci stoja za vládou

Bratislava 31. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Pred dvoma desaťročiami sme vstupovali do západných organizácií s nadšením. Do dnešnej Európskej únie väčšina, do NATO, nuž našli sa aj takí. Do EÚ nás priťahovala sloboda cestovania za štúdiom, prácou, podnikaním, pevné právo, vyššia životná úroveň, demokratický systém vlády. Vtedy sme nevenovali pozornosť, že západné organizácie vybudovali Západoeurópania na svojich hodnotách, podľa svojich pravidiel.

Svojím spôsobom sú to obdivuhodné hodnoty, pravidlá aj organizácie. Ale tisícročné dejiny nás sformovali ako Stredoeurópanov, nie ako Západoeurópanov ani ako Východoeurópanov. Máme svoje pravidlá, svoje hodnoty, svoju kultúru aj svoje záujmy. Ako to býva medzi veľkými geopolitickými blokmi, sformovali sme sa skôr ako menšie národy. V minulosti nás to neťahalo ani na Východ ani na Západ. Je známe nadnesené porekadlo Uhorska: Extra Hungarie non est vita et si est vita, non est ita. Mimo Uhorska nie je život a ak je život, nie je taký.

Historické podmienky po II. svetovej vojne nás vtiahli do východného tábora so všetkými jeho hodnotami a pravidlami ešte okorenenými komunizmom. Našou reakciou boli nežné revolúcie (v Rumunsku nie až tak nežná) a hrnutie sa do západných organizácií.

Naša bytostná rozdielnosť od Západoeurópanov začala vychádzať na povrch až postupne. Zatiaľ vieme pomenovať jednotlivosti a jeden veľký problém. Jednotlivosťami sú náš odpor proti jednotnej finančnej politike EÚ, proti ideológii gender, proti bezhlavému prijímaniu migrantov a ich rozdeľovaniu do jednotlivých štátov podľa kvót, zaťahovaniu do vojnových dobrodružstiev Západu a niektoré ďalšie. Veľkým problémom pre Západ je samotná existencia Ruska, ktoré mu bráni ovládnuť svet. A už sme pri aktuálnej kauze.

V Anglicku našli v zlom stave bývalého sovietskeho/ruského rozviedčika Sergeja Skripala aj s jeho dcérou. Ich stav identifikovali ako následok pôsobenia nervovo-paralytickej látky novičok. Utrpel aj anglický policajt, ktorý ich našiel. Z útoku obvinili Rusko.

Skripala v roku 2004 v Rusku odsúdili za velezradu, po odhalení 10-tich ruských „spiacich“ agentov v USA Skripal patril do várky západných agentov, ktorých v roku 2010 vymenili za ruských. Odvtedy žil v Anglicku. Po prepuknutí Skripalovej aféry sa roztočilo ďalšie kolo protiruskej hystérie. Rusko obvinili na základe tvrdenia, že len Rusko má/malo novičok a len Rusko malo záujem potrestať Skripala ako výstrahu pre budúcich zradcov.

Rusko svoju účasť popiera a ukázalo sa, že novičok vyrábalo aj Anglicko. Anglicko, USA, Poľsko sa rozhodli za trest vykázať niekoľkých ruských diplomatov, ale najmä Anglicko a USA začali robiť nátlak na členov EÚ a NATO, aby každý vykázal niekoľkých ruských diplomatov.

Nátlak začali robiť aj na Slovensko. Klobúk dolu, slovenská vláda sa vzoprela. Ministra zahraničných vecí Lajčáka navštívili veľvyslanci USA aj Anglicka a žiadali vykázanie niekoľkých ruských diplomatov z Bratislavy. K anglosaskému nátlaku sa pripojil prezident Kiska. Prezident Kiska sa čoraz viac správa ako cudzí agent v Grasalkovičovom paláci.

Vláda Petra Pellegriniho musí kľučkovať, ale zatiaľ vzdoruje a ruských diplomatov nevykazuje. Minister Lajčák povolal slovenského veľvyslanca v Moskve na konzultácie.

Nuž, prosím. Odpor proti anglosaskému nátlaku je ochranou slovenskej zvrchovanosti. Len zvrchované Slovensko dokáže plniť aj svoje európske poslanie. Ak podľahneme a vykážeme ruských diplomatov, budú nám v budúcnosti ukladať ďalšie úlohy. Vykázanie ruských diplomatov sa dotýka našich strategických záujmov. Rusko je našim historickým spojencom a máme osobitný záujem udržiavať vzťahy s Ruskom prinajmenšom na korektnej úrovni. Keby odrazu žiadali od Kanady, aby vykázala amerických diplomatov, urobila by to? Ruských diplomatov nemôžeme vykázať. Vláda Petra Pellegriniho sa hneď na začiatku svojho účinkovania ocitla v situácii, keď sa rozhoduje, s akým znamením vojde do dejín.

Slovenskí vlastenci musia podporiť vládu. Teraz ide bokom, či je niekto pravičiar alebo ľavičiar, všetci stojíme za vládou. Mali by sme ukázať, že rozhodnutie vlády v otázke diplomatov podporujeme. Aby vláda mohla poukázať pri ďalších návštevách amerického a britského veľvyslanca, že plní vôľu ľudu, keď odmieta vykázať ruských diplomatov. Podporu vlády ukazujme ako kto dokáže. Najlepšie by ju bolo ukázať aj na uliciach. Aj na nás záleží, či vláda vydrží odolávať anglosaskému nátlaku a ubráni slovenskú suverenitu alebo nevydrží. Teraz sa kladú hlbšie základy slovenskej štátnosti.

Ján Čarnogurský