Môj profil 
Predplatné
- Lykožrútová kalamita ničí stromy v plnom rozsahu
Vysoké Tatry 13. júla (TASR/Foto:TASR)
Ministri pôdohospodárstva a životného prostredia SR sa dnes na vlastné oči presvedčili, ako postupuje lykožrútova kalamita v Tichej a Kôprovej doline. Práve tu totiž Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zakázalo ťažbu dreva a akýkoľvek zásah človeka. „Podľa mňa je tu vidieť, že zvíťazili zelení aktivisti s ich kamarátom lykožrútom. Myslím si, že v prípade, kde sa kalamita neodstraňovala, tam sú dôsledky obrovské, a tam, kde sa povolil zásah lesníkom a urobili sa určité sanačné práce, tam ten stav je podstatne lepší,“ konštatoval po obhliadke dvoch národných parkov (TANAPu a NAPANTu) minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek.
Podľa jeho kolegu z enviro rezortu však zvíťazila príroda, ktorá si s veternou kalamitou poradila sama a vyrovnáva sa aj s nasledujúcou lykožrútovou kalamitou. „Sme sa zhodli, že tu už ani nie je čo rúbať, a nedajú sa ani aktívnym manažmentom dosiahnuť nejaké výsledky,“ konštatoval minister envirorezortu Peter Žiga. Žiadna zásahová činnosť už nezastaví postup lykožrúta a podľa Žigu je na vine predovšetkým to, že zákon o ochrane prírody a o lese nie sú kompatibilné.
- Minister životného prostredia Peter Žiga (vľavo) s Ľubomírom Jahnákom a riaditeľom štátnych lesov v TANAPe Petrom Liškom
Lykožrút zahubil aj 600 ročné limby
Lykožrútova kalamita v Kôprovej a Tichej doline spôsobila uschnutie aj 600-ročných stromov, límb a smrekov, ktoré majú z hľadiska biotopu nevyčísliteľnú hodnotu. Podľa riaditeľa Štátnych lesov (TANAPu) Petra Líšku jedna štvrtina lesov v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina už bola lykožrútom zničená, čo je trojnásobne viac ako padlo stromov po veternej kalamite z roku 2004. „Považujem to za prírodnú i morálnu katastrofu, nakoľko za nami sa nachádza zničený prales Nefcerka v Kôprovej doline, ktorý bol dlhé roky základným výskumným objektom lesníkov a prírodovedcov v celom karpatskom oblúku. To rozhodnutie MŽP SR o neťažení v Tichej a Kôprovej doline beriem už len ako administratívnu záležitosť, boj o záchranu lesov sme prehrali už v roku 2007, keď bola umelo vyvolaná lykožrútova kalamita,“ konštatoval Líška.
Až tak čierno situáciu nevidí riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko, podľa ktorého síce došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu a k zničeniu lesov, ale každý národný park musí mať svoje bezzásahové zóny. „Je pravda, že určité stromy vysychajú, ale ani stromy nežijú večne a po vyschnutí prichádza mladina a stromy, ktoré tu vedia existovať,“ vysvetľuje Majko. Za vysychanie stromov podľa neho môžu aj klimatické zmeny, keďže aj v Tatrách sa už objavujú živočíchy, ktoré tu predtým neboli a zvyšuje sa aj teplota ovzdušia.
- Lykožrút preruší dodávku živín a stromy potom vysychajú
Slovensko má 29 tisíc hektárov bez zásahu človeka, Nemecko len 2000
Obaja ministri sa dohodli, že v budúcnosti vytvoria spoločnú pracovnú skupinu zloženú z odborníkov, ktorí odporučia jednotlivým ministerstvám, čo je vhodné chrániť a čo nie. Prispieť k dohode ohľadom zonácie by mala pomôcť aj následná konferencia. Ani jeden z ministrov nevylúčil, že vhodnou alternatívou je aj zmenšenie počtu bezzásahových pásiem. Podľa Jahnátka bude hlavnou otázkou, či chce mať Slovensko 29.000 hektárov chránených území, keď napr. Nemecko má 2000 hektárov takýchto pásiem, alebo sa ich počet zníži.
„Určite asi bude záujem zmenšiť rozsah území, pretože ten ani možno nezodpovedá stavu, pri ktorom bol vyhlásený. My budeme musieť nájsť spôsoby, ako vyrovnať pozemky v rámci chránených území, a to napr. zámenou pozemkov, rôznymi formami odkúpenia a možnosťou nájmu,“ dodal Žiga. V súvislosti s posledným návrhom novej zonácie národných parkov na Slovensku konštatoval, že návrh je síce prijateľný, ale nie je dokončený. „Neboli pozvané všetky dotknuté strany, sú tam nezodpovedané otázky a to by sme chceli odstrániť počas nášho fungovania,“ uzavrel minister životného prostredia.
.JPG)
.jpg)
