Môj profil 
Predplatné
Brusel 4. decembra (TASR) – Afganský prezident Hámid Karzaj sa v rámci súčasného procesu rokovaní s USA o dohode o dvojstrannom bezpečnostnom partnerstve snaží vybojovať čo najlepšie podmienky pre svoju krajinu, Uviedol dnes v Bruseli slovenský diplomat Ján Kubiš, ktorý je od januára 2012 osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Organizácie Spojených národov v Afganistane (UNAMA).
Kubiš, ktorý sa zúčastnil rokovania diplomatov Severoatlantickej aliancie so svojimi spojencami prispievajúcimi do operácie ISAF v Afganistane, upozornil, že dohoda medzi USA a Afganistanom je už prerokovaná a pripravená na podpis. To však odďaľuje Karzaj kladením si nových podmienok. Aj napriek tomu, že Američania upozornili, že nebudú otvárať rokovania o podstatných častiach dohody a že tento dokument treba čo najskôr podpísať.
K tejto výzve sa pripojili aj účastníci konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, ktorí upozornili, že bez dohody medzi Kábulom a Washingtonom nie je možná ani následná dohoda s NATO o jej ďalšej misii v Afganistane po roku 2014.
"Karzaj sa snaží vyrokovať čo najlepšie podmienky pre svoju krajinu. Z pohľadu Afgancov," opísal situáciu Kubiš, ktorý dianie v Afganistane sleduje z bezprostrednej blízkosti.
Kubiš spresnil, že Karzaj nie je proti bezpečnostnej dohode s USA, dokonca pred zasadnutím Veľkej rady (Lója džirga) vyzýval jej členov, aby dohodu podporili. Toto politické zoskupenie sa väčšinou hlasov vyslovilo za dohodu, dokonca za jej urýchlený podpis, čo sa však nestalo zásluhou Karzajovho taktizovania, ktoré ohrozilo načasovanie uzavretia dôležitej dohody.
Slovenský diplomat tvrdí, že Karzaj okrem snahy presadiť afganské podmienky týkajúce sa napríklad určitého spôsobu vedenia vojenských operácií, ktoré nerešpektujú tradície krajiny, sa chce ukázať ako vodca suverénneho štátu. Ako štátnik, ktorý si nikým nenechá hovoriť do domácich vecí a týmto spôsobom vysiela politické signály pre tých, ktorí ho obviňujú, že bol do funkcie dosadený cudzou mocnosťou. Aj touto cestou chce ukázať, že slúži svojmu ľudu. Okrem toho sa nádeja, že od presadzovania nových podmienok sa mu podarí urobiť prelom v postupnom nastoľovaní mieru a národného porozumenia.
Kubiš upozornil, že možno hovoriť o istej zrelosti Afgancov. Svedčí o tom podpora Veľkej rady a všeobecná podpora verejnosti pre ďalšie pôsobenie amerických vojakov a jednotiek NATO na ich území. A to aj napriek mnohým výhradám k ich správaniu a napriek únave, ktorá vládne po 12 rokoch pôsobenia medzinárodných síl v ich krajine.
Afganci podľa Kubiša situáciu vnímajú komplexne. Vedia, že ide tu nielen o vojenskú prítomnosť, ale aj záväzok USA a medzinárodného spoločenstva finančne podporovať Afganistan aj v iných oblastiach – pri rozvoji ekonomiky, v boji proti obchodu s narkotikami a medzinárodnému terorizmu, ktorý je tu stále prítomný.
"Ak by sa medzinárodné spoločenstvo z Afganistanu celkom stiahlo, tak by sa otvorila možnosť pre nástup všetkých možných negatívnych trendov," upozornil Kubiš.
Afganci si podľa neho dobre uvedomujú politicko-ekonomickú realitu, že ak by k dohode s USA nedošlo a Američania a následne aj jednotky NATO by sa kompletne stiahli, malo by to zničujúce dopady aj na civilnú sféru života. To si nemôžu dovoliť za situácie, keď ich krajina je na sto percent závislá od zahraničnej pomoci.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) žab
TASR vydá k správe zvukový záznam a videozáznam
.jpg)
.JPG)
