Bratislava 28. júna (TASR) – Vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Jozef Hudec sa špecializuje na slovenské egyptiaká, archeológiu a históriu starého Egypta počas 1. tisícročia pred Kristom, v politológii na islamský fundamentalizmus a v archeológii Slovenska na 10. a 11. storočie. V roku 1995 založil spolu s ďalším slovenským egyptológom Dušanom Magdolenom nadáciu Aigyptos. Od roku 2007 je za slovenskú stranu vedúcim v poľsko-slovenskom výskume v egyptskom Tell el-Retábí.
"V roku 2007, keď som začal s výskumom v Egypte, podarilo sa mi pritiahnuť ďalších ľudí, ktorí sa o egyptológiu zaujímali na Slovensku, alebo ju študovali vo Viedni. Vytvorili sme jadro malého tímu, ktoré už bolo schopné niečo v Egypte podnikať. Keby som tam zostal sám, nič s tým neurobím," povedal v rozhovore pre TASR Jozef Hudec, ktorý po prvý raz navštívil Egypt v roku 1993 ešte ako študent. Precestoval krajinu a poznával nielen pamiatky, ale aj mentalitu obyvateľov, čo tiež využíva počas výskumu.
Jeho úloha egyptológa nespočíva len v odhodlaní pracovať v horúčavách, v dôkladnej príprave a štúdiu. Musí byť aj trpezlivý a hlavne schopný dojednať sa s egyptskými úradmi. "V Egypte je vždy lepšie niečo dosiahnuť smiechom ako krikom. Egypťania sa strašne radi smejú, keď človek urobí žart, zasmejeme sa a situácia sa odľahčí," prezradil svoju skúsenosť Jozef Hudec a dodal: "To je vždy lepšie, vždy sa nájde nejaké východisko, ako keby niekto zúril – ja som tu pán dôležitý a vy to musíte urobiť pre mňa! Nie, toto nie je riešenie. Snažíme sa udržiavať priateľské kontakty."
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jozefom Hudecom prinesie TASR v nedeľu 30. júna v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre a myšlienky.