Viete, čo to bude pre nás znamenať: Definitívne ohnutie chrbta diktátu bruselských úradníkov z postkoloniálnych krajín Západu. Plus koniec snahám našej diplomacie o nadväzovanie hospodárskej spolupráce s krajinami globálnej majority. Osobne sa domnievam, že s ľuďmi ako Korčok, Ódor alebo Šimečka na čele štátu môžeme očakávať voči EÚ ústretovosť napríklad aj v otázke vzdania sa práva veta…

Pretože oni sú už raz takí: Pred prahom Západných mocností sa priam plazia, aby získali „maškrtu”.

Prieskum urobila v online forme agentúra Ipsos na vyše tisíc respondentoch pre Denník N. Môžeme teda predpokladať určitú odchýlku v prospech liberálnej pravice, avšak niektoré prepady sú tak či onak neúprosné. S SNS už, žiaľ, pomaly nebude mať význam sa zaoberať – stáva sa z nej opäť raz trojpercentný trpaslík. Andrej Danko bude musieť využiť všetok svoj politický um, aby zvrátil nešťastnú prognózu. Ak je to ešte vôbec možné…

Avšak rovnako tvrdo padá aj koaličný HLAS. Asi prvýkrát v dejinách prieskumov sa dostal na jednociferné číslo! 8,4% je pre túto, pôvodne pomerne silnú stranu s výsledkom 14,70% v ostatných parlamentných voľbách, povážlivo málo. Ak si to ešte niekto nestačil všimnúť, po odchode Petra Pellegriniho to začalo ísť s politikou HLASu dolu vodou. Síce majú tvrdých workoholikov typu Tomáš-Saková, na druhej strane však pozorujeme slabé postavenie napríklad ministra školstva Druckera, ktorý na svojej facebookovej nástenke rozoberá úlohu AI vo vyučovacom procese budúcnosti, avšak skutočne pálčivé, reálne problémy rezortu akoby ho trápili pomenej…

O tom ani radšej nebudem znovu hovoriť, že spolu s predsedom strany Matúšom Šutajom Eštokom oslabili v očiach verejnosti pozíciu predsedu vlády Roberta Fica, keď sa k jeho pracovnej ceste do Moskvy vyjadrili, že bola len stranícka alebo dokonca súkromná…

Pokiaľ sa nevzchopia a nezačnú raziť jasnú provládnu politiku, odvráti sa od nich ďalšia skupina potenciálnych voličov. A kam asi tak prejdú?

Podľa grafu je malým veľkým víťazom mesiaca hnutie Republika. Tá už s 9,3 percentami predbehla HLAS. Dá sa predpokladať, že na seba mazurekovci „nabalili” práve sklamaných voličov SNS a HLASu. A tým sa stali treťou najsilnejšou stranou prieskumu, po PS a SMERe. Avšak s akým koaličným potenciálom? Poznáme vyhlásenia, podľa ktorých by s Republikou išli do spolupráce niektoré koaličné strany len v prípade hraničnej situácie…

Pritom ešte ani trojzväzok SMER-HLAS-Republika by po novom nestačil na zloženie vlády (vychádza im spolu 70 kresiel z potrebných 76).

Naopak, opozícia by si mohla vydýchnuť. Pretože PS s SaS, KDH a hnutím Igora Matoviča, by už mali parlamentnú väčšinu, spolu 80 miest v NR SR. A síce sa Šimečka v nedeľnej debate na JOJ24 vyjadril, že hnutie Slovensko za súčasného vedenia znamená určitý prvok nestability, zároveň nevylúčil, že ak to ináč nepôjde, spoluprácu by predsa len nadviazali…

Účel svätí prostriedky, keď chcete poraziť Fica – o tom sme sa mohli na slovenskej politickej scéne už presvedčiť neraz.

Zamiešať karty by ešte mohli dve strany, momentálne tesne pod hranicou zvoliteľnosti. Po prvé: Demokrati. Tí si držia tých štyri aj niečo percenta a nehýbu sa. Stačí však málo, a dosiahnu potrebné kvórum. A potom by teoreticky mohli vládnuť so Šimečkom aj bez Matoviča.

Druhým hráčom, tichým a nenápadným, je maďarská Aliancia. Tá sa potichučky vyhrabala až na 4,8%, čím dokonca predbehla Naďových Demokratov. To znamená, že štruktúry strany nelenili a v uplynulom období museli odviesť dobrú prácu. Otázkou je, ku komu by sa po vstupe do parlamentu priklonili – liberálnym progresívcom, alebo hodnotovo konzervatívnym, sociálne orientovaným stranám dnešnej koalície?

V každom prípade možno konštatovať, že kým nie je známy definitívny termín ďalších volieb, situácia sa ešte môže vyvíjať rôznymi smermi. Aj Robert Fico, ktorého SMER teraz klesol na druhé miesto, má ako skúsený politik určite v rukáve esá, ktoré predstaví verejnosti a voličom v pravý čas.

Preto by som na mieste progresívcov ešte s predčasným otváraním šampanského počkal…