Dokážeme zachrániť len 4 % obyvateľov. Eštok plánuje zmeny

Slovensko má v súčasnosti kryty civilnej ochrany len pre približne 4 % obyvateľstva. Číslo, ktoré by bolo v prípade vážnej krízy úplne nedostatočné. Ministerstvo vnútra dnes predstavilo zámer reformy krízového riadenia a civilnej ochrany. Minister odpovedal aj na ďalšie otázky

René Števánka

20. 05. 2025 | Komentáre | 6 min. čítania | 0 komentárov |

TK ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka, štátneho tajomníka Michala Kaliňáka a generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ervína Erdélyiho

Na snímke sprava minister vnútra SR Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD), štátny tajomník Michal Kaliňák a generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ervín Erdélyi / Foto: TASR – Martin Baumann

▶ ❚❚ ↻

Reálna bezpečnosť krajiny sa nezačína až na hraniciach, začína sa doma. Pripravenosť na mimoriadne situácie, ako sú vojnové konflikty, technologické havárie, extrémne počasie či výpadky kritickej infraštruktúry, je základom pre zachovanie funkčnej spoločnosti aj v čase chaosu. Civilná ochrana však bola na Slovensku roky v úzadí: s chátrajúcimi úkrytmi, neaktuálnymi plánmi a symbolickým rozpočtom. Podpísala sa na tom skutočnosť, že sme dlho žili v mieri.

Dnes je bezpečnostná situácia iná. Na východnej hranici máme vojnu. Ak vojna skonči porážkou Ukrajiny, riziko, že sa nám cez hranice preleje množstvo dobre vyzbrojených „nudiacich sa“ ukrajinských bojovníkov, je vysoké.

Migračná vlna sa síce po nástupe súčasnej vlády utlmila, avšak migračná politika EÚ je predpokladom k tomu, aby sme v krátkej budúcnosti čelili ďalším vlnám migrácie z tretích krajín.

Výzvou je aj klimatická kríza spojená z extrémnymi zmenami počasia prinášajúcimi katastrofické udalosti.

A nakoniec udalosti v Španielsku nám ukázali, že politika Greendealu, ktorej sa Európska komisia vzdať nechce, ohrozuje energetickú bezpečnosť v Európe. Ani Slovensko dnes pri tlaku únie na výstavbu zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (solárne panely, veterné elektrárne) a ich uprednostňovanie z hľadiska zabezpečenia dodávok el. energie, nie je imúnne voči výpadkom elektrickej energie (black-out), aký zažil nedávno Pyrenejský polostrov. Výpadok el. energie môže vyvolať veľmi vážnu krízu s potrebou civilnej ochrany (CO).

Moderná CO nie je len o betónových krytoch, ale o funkčnom systéme riadenia kríz. To znamená jasné kompetencie medzi štátom a samosprávami, prepojené informačné systémy, zásobovanie, školenia a komunikáciu s verejnosťou.

Ak má byť Slovensko bezpečné a odolné, musíme si priznať, že nestačí len reagovať na krízy. Musíme byť pripravení. A to bude niečo stáť, politicky aj finančne. Reforma krízového riadenia teda nesmie zostať len na papieri. Mala by sa stať dlhodobou prioritou štátu bez ohľadu na vládne zloženie.

Fakt, že existujúce kryty postačujú len pre cca 4 % obyvateľstva, ukazuje, ako veľmi sa táto infraštruktúra zanedbávala. Na porovnanie, viaceré severské alebo východoeurópske krajiny (napr. Fínsko alebo Švajčiarsko) majú kapacity na úrovni 70 – 100 %, aj keď ich reálne využitie je málo pravdepodobné. V časoch rastúcej nestability vo svete, klimatických hrozieb, hybridných konfliktov či možnosti technologických havárií (napr. pri jadrových elektrárňach) sa ukazuje, že prevencia a pripravenosť majú cenu zlata.

Civilná ochrana na Slovensku sa často redukovala na formalitu – zoznamy, školenia a cvičenia sa neraz vykonávali len „na papieri“. Technická zastaranosť, nedostatok ľudí a investícií, ako aj nejasné kompetencie medzi štátom, samosprávami a súkromným sektorom vytvárajú systém, ktorý v prípade veľkej krízy nemusí fungovať vôbec.

Okrem samotných krytov je dôležité aj to, ako štát riadi krízové situácie. Koordinácia medzi zložkami (hasiči, polícia, armáda, zdravotníctvo, obecné úrady) musí byť rýchla a efektívna. Komunikačné kanály s verejnosťou musia byť dôveryhodné a fungujúce aj pri výpadkoch. Logistika a zásobovanie (potraviny, voda, energia, lieky) by mala byť plánovaná vopred a nie až „za pochodu“. Kľúčom k tomu, aby v prípade reálnej krízy nepanikárili nielen obyvatelia, ale ani vedenie štátu, sú tréningy a simulácie.

Reforma krízového riadenia a civilnej ochrany nie je len otázkou ochrany v prípade vojny – ide o celkovú odolnosť štátu a spoločnosti voči rôznym druhom šokov. V tomto kontexte je zvýšenie kapacity CO krytov len jednou z dôležitých častí mozaiky. Dobrou správou je, že ministerstvo túto tému otvára – ale kľúčová bude implementácia, financovanie a dlhodobá politická vôľa.

Reforma krízového riadenia a civilnej ochrany

Reforma krízového riadenia a civilnej ochrany, ktorú dnes (19.5.2025) predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, prichádza v čase, keď Slovensko priznáva alarmujúci fakt, že v prípade vážnej krízy je štát schopný ochrániť len 4 % populácie. Minister priamo z jedného z bratislavských krytov priznal, že systém CO je v dezolátnom stave a celé desaťročia bol mimo politického záujmu.

Zásadným prvkom reformy má byť vznik samostatného útvaru krízového riadenia, ktorý nebude len reaktívny, ale najmä preventívny a plánovací. Reforma je rozdelená do troch fáz: vnútorná reorganizácia, legislatívne zmeny ešte v tomto roku a implementácia v regiónoch od roku 2026. Cieľom je aj zásadná obnova a výstavba krytov. Z dnešných 4 % pokrytia populácie sa má Slovensko do roku 2035–2040 dostať na 30 %. Ministerstvo chce využiť aj eurofondy a výdavky v rámci NATO, ktoré uznáva investície do CO infraštruktúry ako súčasť obranného rozpočtu.

Dôležité bude, či štát dokáže preklopiť ambiciózne plány do reálnych opatrení. Doterajšie skúsenosti s manažovaním kríz od pandémie, cez migračné vlny, až po povodne, odhalili improvizáciu, slabú koordináciu a nepripravenosť. Reforma má preto potenciál systémovo posilniť odolnosť štátu, no bude si vyžadovať politickú vôľu aj dlhodobú kontinuitu naprieč vládami. Tlačová konferencia zároveň ukázala, že téma civilnej ochrany sa nedá oddeliť od širšieho bezpečnostného a politického rámca.

Minister reagoval aj na otázky mimo hlavnú tému – potvrdil, že strana Hlas-SD je proti podpisu pandemickej zmluvy s WHO, a hoci na vláde neuspela, minister jej odpor verejne podporil. Krízu vo vládnej koalícii prehlasovanie Hlasu vo vláde nespôsobí. Zároveň oznámil existenciu vyšetrovacieho tímu COVID, ktorý preveruje trestnoprávnu zodpovednosť za zlyhania počas pandémie. Podľa neho však nestačí iba pomenovať neefektívnosť, musí sa posúdiť aj zákonnosť procesov. V otázke mimovládnych organizácií minister obhajoval návrh na „zvýšenie transparentnosti“ a odkázal, že zmeny nebudú v prospech „politicky sprofamovaných mimovládok“, ale tých, ktoré podľa neho skutočne pomáhajú.

Hoci minister rozšíril záber tlačovej konferencie aj o kontroverzné politické témy, základné posolstvo ostáva jasné: Slovensko potrebuje zásadnú obnovu systému, ktorý má chrániť civilné obyvateľstvo. A kým iné štáty budujú nové štandardy bezpečnosti, my na Slovensku ešte len odstraňujeme zanedbanie posledných tridsiatich rokov.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ministri obrany a ministri zahraničných vecí Európskej únie sa stretnú v Bruseli, aby rokovali o vojne na Ukrajine, obranných kapacitách Únie a stupňujúcom sa napätí na Blízkom východe.