Môj profil 
Predplatné
Bratislava 22. novembra (TASR) – Nádej na udržateľnosť prímeria s Hamasom a pripravenosť židovského štátu na ďalšie mierové rokovania vyjadril dnes izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi.
"Uvidíme, či sa prímerie bude dodržiavať. Problém je v tom, že dosiahnuť dohodu je jednoduché, ale je zložitejšie uplatniť ju," povedal Ben-Zvi. Dodal, že na izraelskej strane nebudú komplikácie – ak vláda rozhodla, že sa nebude strieľať, tak je paľba zastavená. V pásme Gazy je však podľa slov diplomata množstvo teroristických skupín a treba len dúfať, že dodržia slovo.
"Dúfame, že sa prejaví dostatočný vplyv Egypta a Spojených štátov," poznamenal izraelský diplomat. Vysvetlil, že Izrael sa neusiloval o prímerie preto, lebo by sa z vojenského hľadiska dostal do zlej situácie, ale preto, že obyvatelia židovského štátu chcú "normálne žiť".
Ben-Zvi zdôraznil, že Izrael má diplomatické styky s Egyptom – v oboch krajinách fungujú veľvyslanectvá. Sprostredkovanie prímeria nebolo len otázkou dôvery, ale záležitosťou týkajúcou sa záujmov Egypta, mieni veľvyslanec. Pripomenul, že Hamas vzišiel z hnutia Moslimské bratstvo, ktoré je v súčasnosti lídrom na egyptskej politickej scéne, preto má Egypt vplyv na toto hnutie, ako aj na ostatné organizácie v pásme Gazy. Je aj záujmom Káhiry, aby bol v regióne pokoj, dodal diplomat židovského štátu.
V súvislosti s operáciou Oblačný stĺp – pozorne sledovanou svetovou i európskou verejnosťou – vyslovil Ben-Zvi názor, že v postoji EÚ bolo cítiť istú zmenu, európske krajiny prejavili oveľa viac pochopenia pre to, že Izrael má právo na sebaobranu. Čo sa týka Spojených štátov, vzťahy oboch krajín označil Ben-Zvi za strategické partnerstvo, kde nedošlo k veľkým zmenám.
Veľvyslanec pripustil, že pri operácii prišli o život aj civilisti, hoci sa tomu izraelskí vojaci snažili vyhnúť. Zdôraznil však, že jediným cieľom izraelskej armády bolo zabrániť raketovým útokom na obyvateľov Izraela, a to sa aj dosiahlo. Na otázku TASR, ako dlho prímerie s Hamasom potrvá, odpovedal, že napríklad prímerie s Libanonom trvá už šesť rokov.
Ben-Zvi pripomenul genézu vývoja v pásme Gazy, odkiaľ Izraelčania odišli v roku 2005. Podotkol, že to bola to príležitosť na vybudovanie oblasti a zlepšenie života Palestínčanov, ale Hamas potreboval bázu pre teroristické útoky. Podľa názoru veľvyslanca chcelo hnutie len konfrontáciu so židovským štátom a nie ekonomický rozvoj. Ako príklad uviedol, že v pásme Gazy zanechali Izraelčania veľmi dobre vybavené skleníky, nikto ich však nevyužíval a časom boli zničené.
Čo sa týka ďalšieho vývoja, Ben-Zvi označil za dôležité, či bude Hamas akceptovať návrhy medzinárodného kvarteta (OSN, EÚ, USA a Rusko), medzi ktorými sú požiadavky na zrieknutie sa terorizmu a uznanie predchádzajúcich dohôd. Ak to Hamas urobí, potom bude partnerom na rokovanie, inak to nebude možné, vysvetlil diplomat pozíciu židovského štátu.
O ďalších krokoch izraelskej diplomacie do budúcnosti – nielen o situácii v Gaze – sa rokovalo aj na stretnutí izraelských veľvyslancov z európskych krajín s izraelským ministrom zahraničných vecí Avigdorom Liebermanom, ktoré sa nedávno uskutočnilo vo Viedni.
Ako ďalej objasnil Ben-Zvi, židovský štát bude proti prijatiu Palestíny za nečlenskú krajinu Organizácie Spojených národov na pôde Valného zhromaždenia OSN, pretože ide o "jednostranný krok" protirečiaci všetkým dohodám, ktoré s Palestínčanmi podpísali. Vyjadril názor, že ak by aj takáto situácia nastala, pôjde o deklaratívny krok, ktorý v podstate neprinesie žiadny výsledok. Takéto konanie sa však môže negatívne prejaviť na mierových rokovaniach, mieni diplomat.
"Ak chceme mať skutočný výsledok, to sa dá dosiahnuť iba priamymi rokovaniami," skonštatoval izraelský veľvyslanec, pričom poukázal aj na príklady z minulosti, najmä na mierové dohody z Osla. Dá sa polemizovať o tom, či to boli dobré závery alebo nie, ale dospelo sa k výsledku, vysvetlil Ben-Zvi a znovu zopakoval, že priame rokovania Izraela a Palestínčanov sú nevyhnutné.
.JPG)
.jpg)
