Jeruzalem 9. júla (TASR) – Izraelský Kneset schválil v pondelok v druhom a treťom čítaní návrh zákona o predĺžení letného času v krajine. Izrael tak tento rok prejde na zimný čas nie 8. septembra, ale až v poslednú októbrovú nedeľu.
Predkladateľom zákona bol minister vnútra Gideon Saar, ktorý po schválení návrhu uviedol, že "izraelský ľud sa môže usmievať, pretože viac svetla znamená aj viac radosti". Dodal, že návrh schválila väčšina poslancov parlamentu v záujme izraelských občanov.
Predĺženie letného času je dlho očakávanou správou, uviedol minister. Podľa prepočtov by sa vďaka tomuto opatreniu malo ušetriť v prepočte asi 82 miliónov dolárov, informoval izraelský spravodajský server Ynetnews.com. Priemerná dĺžka letného času v Izraeli bude odteraz 211 dní, čo je porovnateľné s praxou v európskych krajinách.
Výbor, ktorý zákon vypracoval, svoje návrhy zdôvodnil výsledkami viac ako 60 vedeckých štúdií a 50 prieskumov názorov obyvateľstva. Jeho členovia záležitosť konzultovali aj s predstaviteľmi verejnej správy a rabínmi. Práve pre ortodoxných veriacich židov totiž v minulosti zlyhalo niekoľko pokusov o predĺženie letného času, pretože rabíni komunity charedim sa obávali, že by to mohlo spôsobiť problémy pri obradoch viazaných napríklad na západ slnka.
"Teraz máme krajinu oplývajúcu chlebom, mliekom, medom, zemným plynom a slnečným svitom. Je to prepotrebná zmena," komentoval premiér Benjamin Natanjahu.
Iniciátor zákona, minister Saar, uviedol, že Izrael je teraz na úrovni európskych štátov. Stalo sa tak síce podľa jeho slov neskoro, avšak "lepšie neskoro ako nikdy".
Radosť z prijatia zákona vyjadrila aj poslankyňa za stranu Merec Tamar Zandbergová, ktorá v ňom vidí výhodu pre život každého občana. Ako klad však vníma aj to, že sa po rokoch podarilo prekonať zaužívaný predsudok, že zmeny v tejto oblasti sa robiť nedajú.
"Desiatky rokov nám vysvetľovali, prečo je to nemožné a prečo to status quo (medzi charedim a väčšinovým obyvateľstvom) neumožňuje. Zákon prešiel a žiadnemu z charedim sa neskrivil ani vlások na hlave," vyhlásila.
S jej nadšením nesúhlasil poslanec Uri Maklev zo strany Zjednotený judaizmus Tóry, ktorý namietal proti okamžitej platnosti zákona a označil to za neférové riešenie – okrem iného aj v súvislosti so zmätkami ohľadom začiatku šabatu.
Podľa doterajšej praxe sa na zimný čas v Izraeli prechádzalo v poslednú nedeľu pred jedným z tzv. vysokých sviatkov judaizmu – Dňom zmierenia (Jom kipur) -, čo sa zdôvodňovalo aj záujmami ultraotrodoxných politických strán, ktoré skrátením denného svitu o jednu hodinu zmiernili útrapy svojich voličov počas najprísnejšieho pôstu trvajúceho 25 hodín. Po posledných voľbách sa však tieto strany po prvý raz po niekoľkých desaťročiach nestali súčasťou vládnej koalície a vplyvné miesta vo vláde a parlamente zastávajú skôr protinábožensky ladení politici, ktorí sa snažia presadiť reformy v prospech väčšiny občanov.
Šabat alebo sabat je v judaizme siedmy, sviatočný deň v týždni. Je dňom odpočinku a modlitby. Začína sa v piatok tesne pred západom slnka a končí sa v sobotu po západe slnka. Jeho dodržiavanie nariaďuje priamo Desatoro a v rabínskej literatúre je označovaný za pravzor všetkých sviatočných dní.