ISIS a Turecko partnermi? “Veľvyslanec” prehovoril o rokovaniach s Turkami a o poklese počtu “ochotných mučeníkov”

Bagdad/Washington 21. marca 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Bram Janssen)

Spolupracujú Turci s teroristickou organizáciou Islamský štát? Podľa vyjadrení českého prezidenta Zemana z tohto týždňa sa režim prezidenta Erdogana mení a začína otvorene výrazne podporovať islamský extrémizmus (viac v článku), Podľa niektorých zdrojov a výpovedí bývalých príslušníkov ISIS turecké orgány dokonca spolupracovali s teroristami. Píše o tom portál Homeland Security.

“Mojou úlohou v Rakke bolo riešiť medzinárodné prípady,“ uvádza Abu Mansour al Maghrebi o svojom trojročnom pôsobení v službách ISIS. “Zaoberal som sa našim vzťahom (Islamského štátu) s tureckou inteligenciou. Začalo to, tým že som pracoval na hraniciach,“ vysvetľuje a vracia sa k pôvodnej práci, ktorú vykonal pre ISIS predtým, ako sa stal neoficiálnym veľvyslancom v Turecku.

Abu Mansour, elektrotechnik z Maroka, prišiel do Sýrie v roku 2013. Ako mnohí zahraniční bojovníci, s ktorými sa redaktor portálu Homeland Security rozprával, uviedol, že veril, že organizácia sa snažila zbaviť moslimský svet diktátorských režimov a vybudovať jednotný islamský kalifát, ktorému mali vládnuť pravé islamské ideály.

Pricestoval z mesta Casablanca do Istanbulu a cez južnú hranicu Turecka do Sýrie. Jeho prvou zastávkou bol Idlib, v čase keď začali nepriateľské akcie medzi frontom al Nusra a ISIS. Abu Mansour sa postavil na stranu ISIS a bola mu pridelená úloha prijímacieho úradníka na sýrskej strane hraníc s Tureckom. Jeho úlohou bolo organizovať prúd zahraničných bojovníkov do ISIS cez Turecko – ľudí zdieľajúcich rovnaký sen ako on.

„Mojou úlohou bolo nasmerovať ľudí v zahraničí, aby prijali bojovníkov v Turecku,“ vysvetľuje Abu Mansour s odkazom na sieť ľudí platených ISIS, ktorí uľahčili zahraničné cesty z Istanbulu do tureckých pohraničných miest Gaziantep, Antakya či Sanliurfa. “Väčšinu z nich platil Dawlah (ISIS),“ vysvetľuje, ale odlišuje ich od členov ISIS kvôli ich neideologickým motiváciám. “Väčšina z tých, ktorí pracujú na tureckej strane, to robí len pre peniaze,” povedal. “Mnohí v Turecku sú veriaci a skladajú prísahu vernosti. V Tureckú sú takýto jednotlivci i skupiny, ale nie sú to ozbrojené skupiny,“ poznamenal.

Pri opise, ako boli oslovovaní zahraniční bojovníci Abu Mansour vysvetľuje: “Pochádzali z rôznych miest, väčšinou zo severnej Afriky. Počet Európanov nebol veľký, celkovo asi 4 000 osôb. “

“Z Tuniska ich bolo 13 000, z Maroka asi 4 000. Z Líbye bolo menej bojovníkov, pretože tam mali vlastný front. Hovorím len o číslach do roku 2015,“ dodáva. Jeho údaje potvrdzujú štatistiky o pôvode a počte zahraničných bojovníkov, ktorí sa pripojili k ISIS. Západné médiá písali o tom, že najviac ich prichádza z oblasti Tuniska.

“Takže ste boli viac než len obyčajný úradník pracujúci v prijímacom stredisku ISIS, ktorý registroval nových zamestnancov?“,opýtal sa redaktor.”Mal som za úlohu strážiť hranice medzi Sýriou a Tureckom a prijímať bojovníkov,“ vysvetľuje Abu Mansour a usmieva sa, že ho novinár považuje za dôležitého. “Dohliadal som na príjem ľudí do Tal Abyad, Aleppa, Idlibu,“ uvádza.

“Takže ste boli emirom (istým druhom veliteľa) ISIS?”, pokračuje novinár. “Áno,“ pripúšťa. “Na začiatku som registroval ľudí, potom som sa stal supervízorom – dá sa povedať, že som bol emír. “

Zahraniční bojovníci

Muži následne diskutovali aj o ženách, ktoré prišli do Sýrie cez Turecko. “Aj ženy prichádzali priamo do Rakky do našich centier pre slobodné ženy a rodinných príslušníkov.” Vydaté ženy išli so svojim manželom,“ vysvetľuje. “Prijatí členovia čakali, kým ich rodinní príslušníci nedokončia školenia.“ Poukazuje na vojenský výcvik ISIS a výučbu noriem šarija. “Tu sa novici učia ideológiu ISIS – takfir, ktorá ospravedlňuje použitie násilia voči tým, ktorí sú považovaní za heretikov alebo neveriacich, vrátane moslimov.

Abu Mansour vysvetľuje formát a charakter prijímacích testov, ktoré ľudia vypĺňali v centrách ISIS. “Bolo to najmä formou vymenovania skúseností a krajín, ktoré ste navštívili, atď.,” vysvetľuje. Ďalej pokračuje: “Prišlo aj niekoľko ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Zaznamenali sme si ich disciplínu, štúdium, jazyky. S týmito som pracoval ja.“

Podľa Abu Mansoura ISIS organizoval ďalšie výberové konania aj z už prijatých členov. “Z týchto boli vyberaní veľmi dôveryhodní ľudia, ktorí riadili úrady ISIS, takže ak ste povedali, že ste inžinier, dali vám prácu napríklad v kancelárii riadenia ľudských zdrojov,“ hovorí a dodáva: “Ale samozrejme aj iné pozície, pretože mnohí hneď uviedli: “Chcem byť mučeníkom“.”

Mučeníci po návrate a spiace bunky

Ďalšou otázkou rozhovoru bolo, aké plány majú tí, čo sa z oblastí ISIS vrátili do pôvodných krajín… “Máme špeciálne centrá, ktoré sa zaujímajú o tieto veci,” uviedol.

Pred rokom 2014 a 2015 bolo podľa neho veľké množstvo takýchto “ochotných mučeníkov”. Abu Mansour vysvetľuje, že tých, ktorí prišli za islamský kalifát zomrieť, bolo na začiatku viac. “Približne 5 000 ich prišlo ako mučeníkov. “Neposlal som ich do bežného centra,“ hovorí o tom, že títo ľudia boli pridelení do skupín, kde boli ochotní samovrahovia inštruovaní a povzbudení k ich misiám smrti. Ďalej pokračuje: “V takomto prípade som človeka zaznamenal a poslal do výcvikového tábora.”

“Potom existovalo centrum v Rakka s centrálnym vedením, ktoré kontrolovalo, kto je kde pridelený. To nebola moja práca,“ ozrejmil člen teroristickej organizácie.

Podľa Abu Mansoura sa počet potenciálnych “mučeníkov“ znížil, keď bol kalifát skutočne založený. “Začalo to klesať, keď sa situácia v Rakka stabilizovala. Potom väčšina ľudí prišla jednoducho žiť v IS. “Pred rokom 2014 bolo 50% mučeníkov. Potom to bolo menej ako 20 percent. “

“V rokoch 2014 a 2015 sme mali približne 35 000 zahraničných bojovníkov,“ hovorí Abu Mansour. “Potom neviem presne, ale čísla sa každý rok znižovali,“ pokračuje. Jeho údaje sa zhodujú s číslami expertov, ktorí odhadujú, že do Sýrie odišlo najmenej 40 000 zahraničných bojovníkov, z ktorých väčšina skončila v radoch ISIS.

Na otázku o osobách, ktoré trénovali, aby sa vracali do svojich domovských krajín, aby tam vykonali útoky, ako o tom hovoril Harry Sarfo, navrátilec ISIS uväznený v Nemecku, Abu Mansour vysvetľuje: “My sme boli miestom príjmu. Nebolo našou úlohou pýtať sa, či sa vrátia a či budú útočiť. To bola práca centra v Rakka.“

Potvrdil však, že boli aj takí:. “Niektorí sa vrátili domov a zaútočili, ale nebola to naša práca, boli sme akoby recepciou,“ opakuje Abu Mansour. “Nie všetci ľudia, ktorí sa vrátili domov, sú spiacimi bunkami. Mnohí jednoducho tento príbeh opustili. Mnohým ľuďom sa nepáčila situácia a odišli,“ objasňuje niektoré mýty, že veľká časť navrátilcov ISIS v Európe môže byť súčasťou buniek čakajúcich na vhodnú príležitosť k útoku.

Ako sa stal ambasádorom ISIS

“Po útoku koalície som prešiel do Rakka,” spomína Abu Mansour na roky 2015 a 2016. Priznal, že zraneným bojovníkom bolo umožnené prekročiť hranicu a využiť zdravotnú starostlivosť v Turecku. “Zrazu som si uvedomil, že Abu Mansour nebol len emir, ale aj diplomat ISIS,” konštatuje autor článku na serveri Homeland Security

“Existovali niektoré dohody a porozumenia medzi tureckou inteligenciou a ISIS o hraničných bránach, pre ľudí, ktorí sa boli zranení,“ pokračuje Abu Mansour. “Mal som priame stretnutia s MIT (Turecká národná spravodajská organizácia).”

Na podotázku, kto presne z tureckej vlády sa stretáva s členmi ISIS, hovorí: “Boli na to tímy. Niektorí zastupovali turecké tajné služby, niektorí zastupovali tureckú armádu. Väčšina stretnutí bola v Turecku vo vojenských kanceláriách. Niekedy sme sa stretávali každý týždeň. Záleží na tom, čo sa dialo. Väčšina stretnutí bola blízko hraníc, niektoré v Ankare, niektoré v Gaziantepe.“

Ďalej uviedol: “Na hranici pre mňa vždy Turci poslali auto a bol som chránený. Vždy bol so mnou náš tím dvoch alebo troch ľudí. Po väčšinu času som mal aj na starosti náš tím. “

Zdá sa, že Abu Mansour sa stretával s vysokými predstaviteľmi to všetkých bezpečnostných zložiek vlády a rokoval o obchodoch. “Predmetom spoločných rozhovorov bola naša veľká téma,“ uvádza Abu Mansour a dodáva: „Bola to nová vec, vytvárali sme štát a oddeľovali sme ho od vonkajšieho sveta. Rokovania neboli jednoduché. Trvalo to dlho. “

„Ja nie som ten veľký chlap, o ktorom hovoríte,“ hovorí Abu Mansour, ktorý odmieta myšlienku, že je veľvyslancom ISIS. Uviedol, že veľvyslanec nie je termín, ktorý by použili v islamskom svete. Ako však pokračuje, ukazuje sa že jeho diplomatický dosah v ISIS zahŕňal aj samotného prezidenta Turecka. “Mal som sa s ním stretnúť, ale neuskutočnili sa to. Jeden z jeho spravodajských úradníkov povedal, že Erdogan vás chce privítať… Ale nestal sa to. “

Abu Mansour vysvetľuje: „Dostal som rozkazy od zástupcu Majlis al Shura, od Mohameda Hodúda, irackého. Jednotlivci [ISIS] shura majú najvyššiu autoritu; vytvorili rokovací výbor a delegátov. “Pokiaľ ide o Abu Bakr al Baghdadi, Abu Mansour pripúšťa:„ Krátko som ho videl, “čo je viac ako väčšina členov ISIS, ktorí hovoria o nepolapiteľnom vodcovi, ktorý sa skrýval pred takmer všetci, ktorým sa podarilo rozhovor.