Môj profil 
Predplatné
Vojenská misia pod vedením Spojených štátov v Perzskom zálive dramaticky zníži bezpečnosť námornej dopravy v regióne. Oznámil to vo štvrtok iránsky minister obrany, brigádny generál Amír Chátami počas telekonferencie so svojimi náprotivkami z Kataru, Kuvajtu a Ománu.
“Región by nemal byť miestom pre cudzincov,” uviedol Chátami , ktorého cituje iránska agentúra IRNA. “Niet pochýb o tom, že sa o bezpečnosť Perzského zálivu majú starať krajiny regiónu. Islamská republika Irán je tiež dôležitá krajina, ktorá zaisťuje stabilitu v Zálive,” dodal.
Spojené štáty predtým navrhli začatie operácie Sentinel (Stráž), v ktorej bude koalícia štátov zabezpečovať slobodu plavby v Perzskom zálive, Hormuzskom prielive a Ománskom zálive. Podľa Chátamiho bude mať táto koalícia opačný efekt.
“Vojenská koalícia, ktorú chce vytvoriť Amerika pod zámienkou ochrany námornej dopravy, zníži bezpečnosť v regióne,” uviedol iránsky minister a dodal, že zdrojom nestability je Washington, nie Teherán.
Prípadnú izraelskú účasť označil za provokáciu, ktorá môže mať katastrofické následky pre región. Aké presne dôsledky má na mysli, však neoznámil.
Chátami ďalej vyzval “bratské” národy v Perzskom zálive, aby si aj naďalej udržali konštruktívny dialóg. Po skončení konferencie kuvaitský minister obrany vyjadril svoje želanie na posilnenie vzťahov medzi Iránom a Kuvajtom. Podľa agentúry IRNA jeho krajina rešpektuje iránsku rozhodnú a účinnú úlohu v zaistení mieru a stability v regióne.
Iránska agentúra PANA ďalej tvrdí, že minister obrany Ománu zo svojej strany navrhol užšiu koordináciu medzi námorníctvom Ománu a Iránu.
Rast napätia v Perzskom zálive
Situácia v Perzskom zálive je už niekoľko mesiacov veľmi napätá. Medzi Spojenými štátmi a Iránom došlo takmer k ozbrojenému konfliktu, potom čo Iránske revolučné gardy 20. júna zostrelili americké bezpilotné lietadlo nad svojimi teritoriálnymi vodami v Perzskom zálive.
V Teheráne tvrdia, že stroj prenikol do iránskeho vzdušného priestoru, zatiaľ čo v USA trvajú na tom, že sa pohyboval nad medzinárodnými vodami. Americký prezident Donald Trump nariadil vojenskú odvetu proti vybraným iránskym vojenským cieľom. Tú však na poslednú chvíľu zrušil a namiesto toho uvalil nové sankcie. Predošlé kolo sankcií Washington na Irán uvalil, potom čo v máji minulého roka odstúpil od jadrovej dohody s Iránom.
Skôr v júni došlo k explózii na dvoch tankerov v Ománskom zálive. Washington z toho obvinil Teherán, ktorý svoju zodpovednosť popiera. Dňa 4. júla gibraltárske úrady spoločne s príslušníkmi britského námorníctva zadržali pri brehoch britského zámorského územia iránsky ropný tanker plaviaci sa pod panamskou vlajkou Grace 1. Dôvodom malo byť porušenie sankcií EÚ uvalených na jednu zo sýrskych rafinérií, kam tanker smeroval.
O dva týždne neskôr 19. júla Iránske revolučné gardy v Hormuzskom prielive zadržali britský tanker Stena Impero, ktorý eskortovali do iránskeho prístavu Bandar Abbás. Vykonať vzájomnú výmenu tankerov Londýn odmieta.
Koalícia v Perzskom zálive
V reakcii na posledný incident, Spojené štáty chcú zriadiť koalíciu krajín pre vykonávanie hliadok v Perzskom zálive. Svoju účasť v pondelok potvrdila Británia, ktorá pôvodne chcela zriadiť európsku misiu a Izrael, ktorý prisľúbil koalícii poskytovať svoje výzvedné dáta a ďalšiu pomoc.
Minulý týždeň americký viceadmirál Michael Gilday vyhlásil, že americké námorníctvo chce, aby 80 až 90 % práce v tejto koalícii pripadlo na amerických partnerov, zatiaľ čo USA sa sústredia hlavne na spravodajské aktivity.
Irán zo svojej strany varoval Spojené štáty a ich európskych spojencov pred akoukoľvek bezpečnostnou misiou v regióne. V Teheráne uviedli, že sú pripravení brániť svoje pobrežie a zaistiť slobodu plavby.
.JPG)
