Intercommunio: Pápež sa nemôže vyhýbať Petrovmu úradu

Rím 18. mája 2018 (HSP/kath.net/LSN/jg/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)

„Pápež sa nemôže vyhýbať Petrovmu úradu v prospech synodálnemu vedeniu Cirkvi, keď ide o otázky prijímania pre protestantov,“ napísal Mons. Nicola Bux, poradca Kongregácie pre náuku viery a Benedikta XVI.

„Katolícka cirkev je hierarchická a nemá synodálnu štruktúru. Pastoračné otázky možno vyriešiť iba, ak zodpovedajú pravej náuke cirkvi,“ zdôraznil teológ v článku pre talianske noviny La Nuova Bussola Quotidiana.

Mons. Bux reagoval svojím príspevkom na interview kardinála Waltera Kaspera v talianskych novinách La Stampa. Kasper tam chválil návrh nemeckých biskupov pripustiť protestantských manželských partnerov katolíkov k Eucharistii a tvrdil, že dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o ekumenizme „Unitatis redintegratio“ podporuje pripustenie protestantov k prijímaniu v istých prípadoch. Dekrét dovoľuje miestnym biskupským konferenciám v tejto téme rozhodovať „múdro“, ako sa vyjadril. Kardinál Kasper k tomu použil aj dve encykliky pápeža sv. Jána Pavla II., ktoré podľa jeho názoru rovnako hovoria o pripustení protestantov k prijímaniu: „Ut unum sint“ (1995) a „Ecclesia de Eucharistia“ (2003).

„Obe encykliky Jána Pavla II. prejavujú zhodu medzi protestantským a katolíckym pohľadom na Eucharistiu. Pre pravého luterána, ktorý stojí na základoch Svätého písma, je reálna prítomnosť Krista v Eucharistii očividná,“ vyhlásil kardinál Kasper podľa novín La Stampa. No pripustil: „Avšak od protestanta nemožno očakávať toľko, ako od katolíka. Podstatná je viera, že Eucharistia je Telo Krista, ktorý odovzdal život za človeka. Lutherovi to bolo dôležité.“ Na druhej strane ani „normálny katolík“ nepozná náuky o transsubstanciácii a konsubstanciácii, ako vyhlásil Kasper.

Rozhodnutie pápeža Františka návrh nemeckých biskupov odmietnuť, bolo podľa neho „veľmi múdre“. „Je v úplnej zhode so synodálnou ideou Cirkvi. Rozhodnutie pápeža interpretujem ako signál, že v zásadných otázkach väčšina nestačí, ale je potrebná jednohlasnosť,“ povedal podľa La Stampa.

Mons. Bux vo svojom článku odporuje Kasperovej interpretácii vieroučných dokumentov. „Unitatis redintegratio“ 8 nehovorí o intercommunio, ale o  communicatio in sacris – spoločenstve pri bohoslužbe.

„Kontext citovanej časti poukazuje na spoločenstvo v modlitbe, nie vo sviatostiach. Iba na tejto rovine môže aj miestna biskupská konferencia robiť rozhodnutia, nie však vzhľadom na sviatosti, pre ktoré je kompetentná všeobecná Cirkev,“ píše Mons. Bux.

„V encyklike ´Ut unum sint´ pápež Ján Pavol II. iba potvrdil existujúcu náuku,“ pokračoval Mons. Bux. „Tá umožňuje udeľovanie sviatosti pokánia, Eucharistie a pomazania chorých nekatolíckym kresťanom iba v prípade nebezpečia smrti, či vážnej núdzovej situácie, ak o to požiadajú, vyznajú katolícku vieru a sú príslušne disponovaní.“ Encyklika „Ecclesia de Eucharistia“ dokonca výslovne zdôrazňuje, že intercommuniu sa treba vyhýbať. To bude možné, až keď sa znova nastolí plná jednota Cirkvi, ako cituje Mons. Bux sv. Jána Pavla II.