Inštitút strpenia cudzinca: I človek bez nároku na azyl má mať práva utečenca

Praha 15. októbra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

„Asi najkontroverznejšie rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci migrácie.“ Tak reagoval český europoslanec Tomáš Zdechovský na správu portálu ceska-justice.cz, ktorý priniesol článok o pripravovanej novele azylového zákona. Portál uvádza svoj článok pod názvom „ČR musí zaviesť inštitút strpenia cudzinca. I človek bez nároku na azyl má mať práva utečenca.” O čo ide v pripravovanej novele?

Česká republika sa obrátila na Európsky súdny dvor (SDEU) so žiadosťou o stanovisko v prípade Čečenca, ktorý ešte pred udelením azylu spáchal krádež, za ktorú bol odsúdený na tri roky väzenia. Po udelení azylu sa dopustil ďalších trestných činov, konkrétne lúpeže a vydierania. Kedže sa jednalo o recidivistu, bol odsúdený na 9 rokov odňatia slobody a ČR sa následne rozhodla mu ako nebezpečnej osobe odňať azyl. Čečenec toto rozhodnutie napadol na súde a dožadoval sa zachovania azylu.

Česká republika nebola jediná, ktorá sa v danej problematike obrátila na Európsky súdny dvor. Stanovisko si vyžiadalo aj Belgicko a to hneď v dvoch prípadoch. V prvom prípade sa jednalo o občana Pobrežia Slonoviny odsúdeného na 4 roky za znásilnenie dieťaťa vo veku medzi 14-17 rokov. Belgicko sa vzhľadom na jeho kriminálny čin rozhodlo azyl neudeliť. Dotyčná osoba sa takisto udelenia azylu domáhala súdne.

V druhom prípade Belgicko odňalo azyl osobe pochádzajúcej z Konga. Dôvodom bolo odsúdenie na 25 rokov odňatia slobody za lúpež a zabite. „S ohľadom na obzvlášť nebezpečnú povahu trestných činov, ktoré X spáchal, predstavuje X nebezpečenstvo pre spoločnosť v zmysle tohoto ustanovenia,“ uviedli belgické úrady v stanovisku k odobratiu azylu.

Európsky súdny dvor (SDEU) vo svojom stanovisku však konštatuje, že ani zločinec neprestáva byť utečencom a i keď mu štát neprizná tento status, môže na území hosťovského štátu pobývať legálne. Rozhodnutie uvádza, že je bezpodmienečne nutné rešpektovať spoločný azylový systém EÚ, vrátanie zásady nevracania utečenca do krajiny, kde mu hrozí nebezpečenstvo.

ČR v rámci aplikácie judikatúry EÚ preto pripravilo novelu azylového zákona, pripomienky k tejto novele sa budú prejednávať v novembri. Novela okrem zavedenia tzv. inštitútu strpenia, zavádza aj novú definíciu azylanta. Za azylanta bude považovaný nielen človek, ktorému už azyl bol udelený ale i ten, ktorému štát azyl odoberá. Postavenie azylanta bude mať dotyčná osoba v priebehu celého procesu a to aj počas súdneho konania u Najvyššieho súdu v prípade odmietnutia azylu.

Novela zavádza aj nové dôvody, pre ktoré je možné azyl neudeliť a to: „ak existujú oprávnené dôvody považovať cudzinca za nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu v ktorom sa nachádza“ alebo ak „cudzinec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje tak nebezpečenstvo pre spoločnosť.“

Obidva dôvody t.j. že sa jedná o nebezpečnú osobu alebo zločinca však v novej judikatúre predstavujú dôvod, pre ktorý je štát povinný na svojom území také osoby strpieť pokiaľ o to požiadajú. Cudzinec je oprávnený požiadať o strpenie pokiaľ doloží adresu trvalého pobytu. Takže v praxi nebude možné vyhostiť človeka, ktorý sa dokázateľne dopustil závažného trestného činu alebo ktorý predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, pokiaľ bude argumentovať, že mu v jeho domovine hrozí nebezpečenstvo.

Pripomeňme, že inštitút strpenia bol udelený tiež migrantovi, ktorý v lete na poli pri Terezíne znásilnil 16-ročné dievča. Žiadateľ o azyl sa v Nemecku opakovane dopustil závažných trestných činov, polícia ho evidovala ako nebezpečnú osobu, napriek tomu ho Nemecko muselo strpieť na svojom území a bez akéhokoľvek obmedzenia mohol odcestovať do Čiech, kde sa dopustil ďalšieho kriminálneho činu-znásilnenia.

„Pokiaľ sa niekto opakovane dopustí závažných zločinov, predstavuje nebezpečenstvo pre štát a jeho občanov a nemá na území žiadateľského štátu čo robiť a musí sa vrátiť do krajiny pôvodu!“ uviedol europoslanec Zdechovský.

Katarína Hanzlíková