Ktoré životné udalosti ju doviedli do dnešnej pozície riaditeľky vydavateľstva najvýznamnejšej slovenskej národoveckej ustanovizne? 

Ingrid Majeriková vyrástla v rodine osvetových pracovníkov, resp. kultúrnych činovníkov. Jej otec bol riaditeľom kultúrneho domu v Spišskej Starej Vsi a súčasne kronikárom všetkých obcí, ktoré boli na Zamagurí. Etnografom, učiteľom aj spisovateľom. Bol zberateľom ľudovej slovesnosti.

V spolupráci s Petrom Glockom mu vyšlo niekoľko rozprávkových kníh “a ja ako malé dieťa som vždy k nemu tak vzhliadala, ako že mám doma otca spisovateľa. A mamka zase bola vedúca strediskovej knižnice a písala básne.“ načrela do svojho detstva pani riaditeľka, kde sa rodil jej vzťah k Slovensku k slovenskému národu, k vlasti, kde jej rodičia položili základy záujmu o prácu s knihou a jej sprostredkovanie verejnosti.

Doslova vyrástla v knižnici kultúrneho domu, kde priľnula ku knihe a kde s knihou žila. Spolu so sestrou Milicou, ktorá je dnes historičkou, boli pri všetkom dianí v kultúrnom dome. „Zúčastnili sme sa prípravy všetkých kultúrnych akcií. Keď už sme boli staršie, chodili sme do knižnice pomáhať vypožičiavať knihy, čiže vôňa knihy a vôbec toto kultúrne prostredie nás určite sformovalo a na dôvažok obidvaja rodičia v nás cez lásku k rodnému kraju k takému lokál patriotizmu, vybudovali aj lásku k našej domovine k Slovensku.“ doplnila Ingrid Majeriková informáciu o tom, čo prehĺbilo jej vzťah k slovenskej kultúre a vlasti.

V jej rodine slová domovina, vlasť nikdy neboli slovami bez obsahu.

V ňou založenom vydavateľstve Goralinga od roku 2008 až do nástupu na súčasnú pozíciu v Matici slovenskej splácala dlh, ktorý vnímala voči svojmu otcovi. Otec ju opustil v čase, keď ona v pôrodnici privádzala na svet nového človeka, svoju dcérku Zuzku, takže sa s ním nemala možnosť rozlúčiť. Vnímala, že by to bola nesmierna strata nielen pre Zamagurie, ale celé Slovensko, ak by jeho výskumná práca etnografa odišla spolu s ním.

Jej práca vo vydavateľstve Goralinga ocenila niekoľkými cenami Bibina, nakoľko jednou z oblastí, ktorej sa vydavateľstvo venuje je detská kniha. Jej otec bol zberateľom ľudovej slovesnosti, do ktorej neodmysliteľne patria slovenské ľudové rozprávky.

Viac v rozhovore:

Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru

V Petit Press sa dlho neohriala 

Jej vydavateľská kariéra začala na oddelení odbytu a marketingu v regionálnom vydavateľstve Lúč, ktoré vydávalo regionálne denníky na východnom Slovensku. Po prevzatí vydavateľstva mediálnym žralokom, vydavateľstvom Petit Press, pracovala mesiac, či dva v jeho bratislavskej centrále. Toto miesto, ktoré dnes štartuje kariéru mnohým mladým novinárom, redaktorom, editorom Ingrid Majerikovú nijako neoslovilo. Naopak, spôsob fungovania slovenského mediálneho giganta ju primäl doslova k úteku.

„Tak, kým v tom regionálnom prostredí veci fungovali trošku ináč, tak tuto sa mi niektoré veci nepáčili ako fungovali. A preto som sa rozhodla, že keďže to narúšalo moju osobnú integritu, že utečiem.“ zhodnotila svoju krátku kariéru vo vydavateľstve Ingrid Majeríková.

Je zaujímavé, že v angažovaných médiách, dokonca ani v tých, ktoré vydáva vydavateľstvo, kde chvíľu pracovala, jej digitálna stopa neexistuje. A nezanecháva ju v týchto médiách ani dnes, už ako ambiciózna riaditeľka vydavateľstva Matice slovenskej.

Cezhraničná spolupráca s Poľskom v Zamagurí

Zamagurie  je región v oblasti Goralskej zeme na severe Spiša, medzi Spišskou Magurou na juhu, Dunajcom na severe a riekou Białka (po slovensky Biela voda) na západe. Je rozdelená medzi Prešovský kraj na Slovensku a Malopoľské vojvodstvo v Poľsku a ďalej je rozdelená medzi slovenské okresy Stará Ľubovňa a Kežmarok a poľské obce Bukowina Tatrzańska, Nowy Targ a Łapsze Niżne. Centrom regiónu je slovenské mesto Spišská Stará Ves, ktoré leží tesne pri hraniciach. Región bol do roku 2004 aj jedným z oficiálnych turistických regiónov Slovenska. V roku 2006 bol otvorený nový hraničný most pre peších medzi Červeným Kláštorom a Sromowcami.

Pôvodne slovenský región bol rozdelený hranicou v roku 1 920, kedy jeho časť vymenila československá vláda za oblasť Tešínska. V čase Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 sa Slovensku územie vrátilo, aby sa ho socialistické československo opäť vzdalo. Slováci sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí bez toho, aby sa pohli z miesta stali Poliakmi, Slovákmi a nakoniec opäť Poliakmi.

Ingrid Majeriková ako rodáčka zo Zamaguria sa rozhodla svoju diplomovú prácu počas štúdia na UPJŠ v Prešove venovať ako dejepisec Kamalduľskému mníšskemu rádu, ktorý dodnes pôsobí v Poľsku, ale významne sa zapísal aj do histórie Červeného kláštora. Je známy Kamalduľskou bibliou a úsilím o kodifikáciu slovenského jazyka na západoslovenskom nárečí.

„Ja som totižto v Červenom kláštore v múzeu vždy v lete brigádovala ako lektorka. Čiže je to môj rodný kraj, brigádovala som tam a dozvedela som sa, že pri Krakove existuje jeden z deviatich dodnes fungujúcich Kamalduľských kláštorov. Preto som požiadala najprv o štipendium na Inštitút histórie, aby som mohla zbierať materiály na túto prácu.“ pripomenula Ingrid Majeriková začiatky spolupráce s Poľskom. Spolupráca pretrváva dodnes.

Ňou založenému vydavateľstvu Goralinga, ktoré po jej odchode do Matice prevzala jej setra, dodnes tlačia v Poľsku všetky knihy. Z prozaického dôvodu, je to tam lacnejšie ako na Slovensku.

Slováci, ktorí sa nedobrovoľne ocitli v Poľsku, prešli silnou asimiláciou. Ľubomír Molitoris, manžel Milice Majerikovej, je generálnym tajomníkom Spolku Slovákov v Poľsku. Svoj život zasvätil tomu, aby asimilácia nenapáchala na tamojších Slovákoch nenapraviteľné škody.

Dobré vzťahy a spolupráca Ingrid Majerikovej s Poľskom zanechala stopu v jej prekladateľskej činnosti, keď preložila a vydala knihu riaditeľa Inštitútu histórie prof. Sroku, kde rok študovala „Bardejov v 14. storočí a jeho kontakty s Malopoľskom“. Následne preložila niekoľko ďalších titulov historickej literatúry z poľštiny do slovenčiny a naopak.

Vonkajšia a vnútorná duša slovenských ľudových rozprávok

„Rozprávky boli pôvodne určené dospelým nie deťom.“ prízvukoval  otec svojim dcéram, keď ich brával do terénu za slovenskými rozprávkami v regióne, kde žili.

„Preto sú v nich zakódované aj tie regionálne ľudské vlastnosti, ktoré v tom konkrétnom regióne fungovali. A oni sú vždy dvojzmyselné. Majú prvý plán, ktorý je taký veľmi jednoduchý, prostý a potom v sebe ukrývajú niečo hlbšie, čo človek pochopí, až keď si tú rozprávku prečíta dvakrát, trikrát.

Slovenské rozprávky majú vonkajšiu a vnútornú dušu. Práve pochopenie posolstva tej vnútornej duše nás môže spraviť lepšími. V nej je duchová múdrosť našich predkov, ktorú by sme mali zachovať pre ďalšie generácie.

Podľa Majerikovej sú rozprávky prostriedkom, ako by sa dala v mladých ľuďoch vzbudiť láska k našej vlasti:

„A ten kraj, kde som sa ja narodila, to Zamagurie, aj dnes keby ste ho navštívili, je nesmierne magický čarovný…. Zamagurie mu tak učarovalo (jej otcovi). Tá krása tých jednoduchých ľudí. Celý život zasvätil vlastne výskumu materiálnej aj duchovnej kultúry Zamagurčanov. A do nás to tak vštepil, že proste my za každým nejakým rohom, za každým potôčikom, vnímame tú dušu. Myslím si, že to by bola aj cesta ako v dnešných mladých ľuďoch vzbudiť lásku k našej vlasti.

Nie cez nejaké veľké slova, násilie, neviem čo, cez ten región, cez tú lásku, k tomu potôčiku, k tomu rodnému domu, lebo toto je podľa mňa taká výborná cesta, ako by sme mohli my dnes tú mládež a deti priviesť naspäť k nám.“

Goralinga vydáva aj diela autorov tzv. „záhadologickej“ literatúry. A tak, kým sme prešli k hlavnej téme, venovali sme pár slov knihám o čarodejniciach, alchymistoch, či templároch. Predajom tejto dobre predajnej literatúry získava vydavateľstvo prostriedky na vydaj hodnotných nekomerčných diel.

Nekalé praktiky vydavateľských gigantov

Zhodli sme sa na tom, že veľké kníhkupectvá, ktoré ovládli malý slovenský trh, so slovenským čitateľom manipulujú. Tie knihy, ktoré sú v súlade s jediným správnym názorom liberálov a progresívcov umiestnia tak, aby udreli do oka aj náhodnému návštevníkovi. Naproti tomu, knihy z vydavateľstiev ako je Slovenský spisovateľ, či Matica slovenská končia buď v sklade, alebo na vrchných poličkách, aby ich nenašiel ani ten, čo by si ich so záujmom kúpil.

Modernizácia a nový štart matičného vydavateľstva

Vydavateľstvo MS prešlo v posledných týždňoch výraznými zmenami. Založili novú fejsbukovú stránku, urobili kompletnú inventarizáciu skladov, vznikli kampane na predaj kníh a postupne sa zlepšuje aj komunikácia s kníhkupectvami a distribútormi.

Už pred svojim nástupom do funkcie si Ingrid Majeriková všimla, že tituly z produkcie vydavateľstva Matice slovenskej sú slovenskej verejnosti nedostupné. Rovnako ako samotná Matica je aj práca jej vydavateľstva neviditeľná, resp. vidí ju len úzky okruh matičiarov, bublina roduverných Slovákov.

„A tak prvý krok v lete sme urobili takú veľkú, ja som ju nazvala prieskumnú, inventarizáciu, kde som napríklad zistila, že niektoré veci, ktoré boli vypredané v e-shopoch, my máme reálne na sklade. A ľudia sa k nim nedostanú.

Tak som potom pátrala po príčinách a po inventarizácií som zmenila systém distribúcie.“ rozhovorila sa o krokoch, ktoré urobila po svojom nástupe do funkcie riaditeľka vydavateľstva Matice slovenskej. A pokračovala: „Nadviazala som nové distribučné kontakty, samozrejme nevyhla som sa ani veľkej distribúcii a tým veľkým gigantom, ktorých som spomínala pretože bohužiaľ bez nich to nejde. Vytipovali sme si niektoré e-shopy, s ktorými sme začali spolupracovať. Niektoré malé kníhkupectvá a plus išli sme aj do tej veľkej distribúcie.“

Pomohlo aj vytvorenie facebookovej stránky, kde sú predstavované tituly a prezentované aktivity vydavateľstva. Plánujú obsadiť aj ďalšie sociálne siete. Na to, aby sa aj tzv. ležiaky ľuďom dostali vymysleli tzv. balíčky, keď k novému titulu pribalia aj nejaký starší hodnotný titul, ktorý doteraz zapadal prachom v sklade vydavateľstva. Chystajú vytváranie ponukových listov.

V Bratislave je Dom Matice slovenskej. Pani riaditeľku v Dome MS navštevuje množstvo ľudí z celého Slovenska, ale nakoľko v dome chýbal doteraz medzisklad ponúkaných titulov, nemohla im tieto rovno počas návštevy ponúknuť, či predať. Aj to hodlá zmeniť.

Ingrid Majeriková našla spôsob ako pracovať aj s gigantami, aby sa tituly vydavateľstva predsa len na ich pultoch objavovali. Svoje know-how z pochopiteľných dôvodov neprezradila.

Vydavateľstvo Matice na Bibliotéke     

Zhodli sme sa, že veľké vydavateľstvá, ktoré odmietli byť na jednom podujatí spolu s vydavateľstvom Torden, mu minulý rok veľmi pomohli tým, že ho medzi seba nevzali a vystrčili ho medzi „kamene“ rovno ku vchodu do pavilónu. Každému návštevníkovi tak ich veľký stánok udrel hneď pri vstupe do očí a nemohol ho obísť. Tento rok odmietlo účasť na Bibliotéke kvôli Tordenu veľké vydavateľstvo Ikar, ktoré si tiež myslí, že niektoré tituly by sa nemali vydávať, niektoré veci by sa Slováci dozvedieť nemali, alebo že sú pre nich vhodné len majiteľmi pravdy schválení autori, diela a interperetácie historických udalostí.

Matica tento rok pod vedením novej riaditeľky vydavateľstva po prvý krát mala na Bibliotéke dva samostatné stánky, čo prinieslo svoje ovocie. Vydavateľstvo Matice slovenskej má aj svoju rovnomennú eseročku, ktorá dokáže na svoju činnosť čerpať peniaze z fondu na podporu umenia. Eseročka je viac zameraná komerčne a kým vydavateľstvo vystavovalo svoje tituly v jednom stánku s ňou, jeho knihy a publikácie sa strácali medzi napr. kuchárskymi knihami:

„Teraz napríklad vydali kuchársku knihu, áno, „Pečieme s Jožkou“. A tam viete, to je potom priorita, že to čo treba predať, treba aj vystaviť.

Takže oni mali samostatný stánok a vedľa nich sme mali my ako Matica Slovenská, kde som ja na malom priestore na 6 metrov štvorcových dokázala priniesť vyše 350 titulov a aj ležiaky, aj všelijaké veci. Predstavila som celé edičné rady, napríklad jazykovedu, ktorú vydávame, z výtvarného umenia edičnú radu, staré zborníky, čo som bola prekvapená.“ podelila sa úspechom, ktorý priniesol Matici nápad oddeliť komerčnú a nekomerčnú produkciu počas knižného veľtrhu riaditeľka Vydavateľstva MS. A pokračovala, že okrem prieskumu trhu sa Matici podarilo urobiť prezentáciu predsedu Matice, jej správcu, šéfredaktorov všetkých periodík, periodických i neperiodických publikácii a knižných noviniek.

Život vydavateľstva za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera bol o boji o prežitie 

Ako celej Matici sa za Matovičovcov dýchalo ťažko. Niet sa čomu čudovať, keď sa vtedajšia ministerka kultúry Natália Milanová netajila cieľom Maticu zlikvidovať a podarilo sa jej úspešne nastaviť jej finančné vyhladovanie. O boji Matice za svoje prežitie počas Matovičovo-Hegerovej hrôzovlády sme sa rozprávali s predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom (tu).

„Tak vydavateľstvu sa žilo veľmi ťažko.“ potvrdila známe skutočnosti pani riaditeľka a zaspomínala si na to, aké to bolo v pre Maticu prajnejšom období: „Viete, niekedy vydavateľstvo Matice slovenskej bol jeden obrovský kolektív, kde boli redaktori, jazykoví redaktori, korektori, zodpovední redaktori, grafici.“

Dnes tvorí vydavateľstvo jeden hlavný redaktor, Igor Sokolík a ona. Ostatné činnosti sú zabezpečované externou spoluprácou. Za Matoviča nedokázalo vydavateľstvo napĺňať ani zákonom uložené povinnosti, vydavateľskú činnosť. „Ak by boli voľby dopadli inač, tak bolo by to veľmi veľmi ťažké.“ zakončila hodnotenie tohoto smutného obdobia Matice a samotného vydavateľstva Ingrid Majeriková.

Súčasná vláda určite neusiluje o zánik Matice. Z rozpočtu vyčlenila prostriedky, ktoré postačujú na zabezpečenie prevádzky. Ak by mala Matica, ale aj jej vydavateľská činnosť zaznamenať rozvoj, ktorý by zvýšil povedomie Slovákov o samých sebe, o vlastnej domovine o vlastnom jazyku a histórii, tak by potrebovala peňazí viac: „Určite by sme veľmi privítali, ak by tá podpora mohla byť výraznejšia.“ potvrdila  šéfa MS riaditeľka jej vydavateľstva.

Matica a jej vydavateľstvo potrebujú zviditeľniť. Nefinančným benefitom vládnej garnitúry môže byť väčší priestor vo verejnoprávnych médiách. Aj keď už sa Matica a jej počiny objavujú aj v spravodajstve na obrazovkách STVR, zhodli sme sa na tom, že transformácia verejnoprávnych médií trvá dlhšie ako ľudia po zmene vlády očakávali.

Vízia Ingrid Majerikovej vo vydavateľstve

Úspešnosť svojej misie vo funkcii riaditeľky vydavateľstva spája Ingrid Majeriková s tým, ak by sa jej podarilo zložiť dobrú edičnú radu, ktorá dokáže vydávať také tituly, na ktoré by mohla byť pyšná. „Keď jedného dňa trebárs už tu nebudem, budem na dôchodku, alebo neviem, nebudem, tak aby som bola pyšná na tú svoju prácu, na každú jednu knihu, ktorú za sebou zanechám“ a pridala, že by chcela zanechať viditeľné vydavateľstvo, ktorého tituly budú na pultoch predajní a budú o nich vedieť ľudia. A má jeden sen:

„Chcem opäť vrátiť matičné vydavateľstvo smerom k deťom, k mládeži. Pretože toto trošku hlavne kvôli tým financiám sme nemohli realizovať, ako by sa dalo. Takou prvou lastovičkou, drobnou mojou na budúci rok by bolo, že vydáme pre deti pexeso o Štúrovcoch.

A potom, určite by sme chceli pokračovať aj v tradícii pekných rozprávkových kníh, ktoré mali krásne ilustrácie. Napríklad tento rok sme urobili takú vec, pracovné zošity. Šesť pracovných zošitov. Pri ktorých sa budeme snažiť získať aj doložku. Teda aktuálne sme v procese od ministerstva školstva. To bola taká prvá lastovička.“

Následne predstavila pripravené pracovné zošity, ktoré už sa objavili v rukách učiteľov so slovenským srdcom. K tomu, aby sa stali súčasťou učebných osnov bude potrebné, aby sa predsedovi Matice podarilo otvoriť dvere na ministerstvo školstva. Zatiaľ pozerajú dnu len kľúčovou dierkou.

Vydavateľská činnosť a vianočné tipy

V ďalšom pani riaditeľka predstavila rozmanitú vydavateľskú činnosť vydavateľstva Matice slovenskej, pričom do štúdia priniesla množstvo titulov. Niektoré ukázala aj na kameru. Dokonca aj prvé vydanie Slovenských pohľadov. Priniesla aj aktuálne vydanie Slovenských národných novín, ktoré dnes angažované médiá označujú ako „proruské, či prokremeľské“. Ale kto by dnes dal na ich nálepky.

Cez periodické publikácie ako napr. „Slovanský obzor“, ktorú vydávajú v spolupráci s Krajanským múzeom MS v niekoľkých jazykových mutáciách  a neperiodické publikácie staršieho dáta sme sa postupne dostali až k horúcim novinkám, ktoré by si mohli nájsť miesto pod vianočným stromčekom nejedného Slováka. Medzi ne určite patrí vlajková loď vydavateľstva „Národný kalendár 2025“, ktorý okrem kalendára obsahuje pripomienku rôznych výročí významných národných dejateľov, osobností a historických udalostí. Publikáciu pravidelne vyhľadávajú nielen matičiari, ale ide na odbyt aj v distribučných sieťach.

K ďalším novinkám patria „Bernolákovci“, ako aj titul „Slovenské ženy v národnom hnutí“, ku ktorej vydavateľstvo otvorilo pred dvoma týždňami výstavu v Slovenskom národnom múzeu, kde publikáciu uviedli do života. „Dovolím si tvrdiť, že je to unikátna publikácia lebo nikto ešte túto tému slovenských žien v národnom hnutí takto nespracoval.“ zhodnotila titul pani riaditeľka. Kniha mapuje osudy žien ako boli Anička Jurkovičová, Adela Ostrolúcka, Elena Marotti Šoltésová, či Zora Zerlenská a ich podiel na národnom obrodení v 19. a 20 storočí.

Ďalšou ozdobou, momentálne nepredajnou, je titul „Bojovali za našu slobodu. Matičiari, kultúrnici a umelci v protifašistickom odboji na Slovensku a v zahraničí“, ktorý je „protiváhou“ k počinu denníka N a jeho príručke k 80. výročiu SNP, ktorá „zdarma“ smeruje do našich škôl.

Zhodli sme sa na tom, že je zvláštne, že sa už roky rôzne príručky denníka N poľahky do škôl k našim študentom zadarmo dostávajú, kým publikácie Matice určené deťom, ktoré by mali byť tie prvé, ktoré sa do slovenských škôl dostanú, majú problém sa do škôl dostať vôbec.

Pani riaditeľka predstavila aj novú edíciu diel Ľudovíta Štúra v nádhernom prevedení „zberateľskej štúrovskej edície“, ktorá bude ozdobou knižnice každého matičiara, či roduverného Slováka.

Pozvánka na prezentáciu knižnej novinky

Na záver našich čitateľov pozvala Ingrid Majeriková na prezentáciu knižnej novinky „Cesta k demokratickej slovenskej štátnosti“: „Prv než niečo k nej poviem využijem príležitosť, ja by som veľmi rada pozvala všetkých záujemcov na našu piatkovú prezentáciu do Domu Matice Slovenskej na Gröslingovej 23 v Bratislave, o 16tej hodine.

Pretože to bude veľmi zaujímavá prezentácia. Podujatia sa pravdepodobne zúčastnia aj štyria bývalí poslanci Federálneho zhromaždenia. Takže si myslím, že bude o čom rozprávať a budú mať ľudia informácie z prvej ruky, ako to vtedy bolo, keď sa rozhodovalo o našom osude.“

Publikácia mapuje obdobie „keď poslanci Federálneho zhromaždenia vtedajšej Československej federatívnej republiky hlasovali o tom, akou cestou sa naša vtedajšia vlasť vydá. A táto publikácia, okrem toho že mapuje spomienky účastníkov, čiže bývalých poslancov, tak zároveň sa venuje aj občianskym združeniam, ktoré sa zaslúžili o to, o tie všetky iniciatívy, ktoré tomu predchádzali.

Čiže ja takto môžem námatkovo spomenúť Maticu slovenskú. Jej tam je venovaná celá kapitola, pretože vieme, že tam bolo veľmi veľa aktivít zo strany Matice slovenskej, napr. jazykový zákon. Potom sa venuje povestnej hladovke, ktorú držali ľudia za to, aby teda… A potom aj ostatným združeniam a vlasteneckým spolkom. Napríklad: Slovenský povojnový exil, Svetový kongres Slovákov, Štúrova spoločnosť, Združenie národnej obrody Slovákov, Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene atď.“

Pani riaditeľka prezradila, že autor chystá už aj druhý diel, v ktorom sa „pokúsi zozbierať svedectvá ľudí ktorí boli proti. A niektorí z nich potom, aj napriek tomu že boli proti, neváhali a bez akejkoľvek hanby boli aj na veľvyslaneckých postoch a všelikde inde“.

Zhodli sme sa na tom, že oportunistov je v každej dobe vždy viac ako tých, čo sa neboja ísť s kožou na trh.