Bratislava 2. septembra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Alex Brandon)
Medzi Indiou a Pakistanom to vrie ako nikdy predtým. Včera pakistanský premiér Imran Khan načrtol možnosť jadrovej vojny, ktorá bude mať podľa neho „dôsledky pre celý svet“, ak sa nezačne problém Kašmíru čo najrýchlejšie riešiť na medzinárodnej úrovni
Khan tak reaguje na vyjadrenie zo strany Indie. Pakistanský premiér oznámil, že pred pár dňami vyslovil Indický minister obrany Pakistanu jadrovú hrozbu tým, že uviedol, že “budúcnosť indickej politiky„ prvého použitia “v oblasti jadrových zbraní„ bude závisieť od okolností “. Indickí lídri pravidelne vydávajú podobné vyhlásenia, vysvetlil Khan bez toho, aby uviedol, že tak isto ako India, aj Pakistan má aktívnu politiku v oblasti jadrových zbraní pri prvom použití, a to aj vtedy, ak sú ohrozené jeho ekonomické záujmy. Pakistan sa už dlho pozerá na indické tvrdenia o „prvom použití“ jadrových zbraní so skepticizmom.
Pakistanský premiér predniesol svoju jadrovú hrozbu s tým, že tvrdil, že chce normalizovať vzťahy s Indiou prostredníctvom obchodu a urovnania sporu v Kašmíre. Bolo to Dillí, ktoré z rozhovorov ustúpilo z dôvodu, že pakistanské neúprosné podporovanie teroristov, teroristických skupín a teroristické útoky ich viedli k prerušeniu komunikácie.
Situácia v regióne Kašmír eskalovala potom, čo India jednosmerne vyškrtla z ústavy artikel 370, ktorý zaručoval indickej časti Kašmíru autonómiu a v oblasti vyhlásila výnimočný stav. Odvtedy je Indická časť Kašmíru takpovediac odtrhnutá od sveta, žiadna komunikácia alebo reportáže povolené nie sú. Niektorým médiám sa predsa podarilo z oblasti referovať. Záznamy médií ukázali, že indická armáda masívne potláča, bije a terorizuje miestne obyvateľstvo a v niektorých prípadoch aj otvorene strieľa do davu ľudí. India tieto reportáže samozrejme popiera.
Kašmír je jediný indický štát, v ktorom je väčšina obyvateľov moslimov. Indický premiér Narendra Modi sa už dlho netají tým, že chce celú Indiu, či dobrovoľne, či na silu, premeniť na hinduistickú. Tento útlak civilného obyvateľstva samozrejme vytvára napätie v okolitých moslimských krajinách, a to v hlavne v Pakistane. Spoločenstvo krajín OSN sa do konfliktu, podľa Khana, hlavne z ekonomických dôvodov, nezapája. Svojou hrozbou, že by situácia mohla eskalovať do otvorenej vojny a to aj s použitím jadrových zbraní, chce pakistanský minister globálne spoločenstvo prinútiť k tomu, aby sa na túto tému začalo na medzinárodnej pôde vážne rokovať. Z hľadiska globálnej bezpečnosti by určite bolo na mieste sa týmto konfliktom začať zaoberať čo najskôr. Dúfajme, že dovtedy nebude neskoro.
Andrea Lopatková