Môj profil 
Predplatné
Prieskum ONS, ktorý je súčasťou väčšieho prieskumu medzi pracujúcimi so 158 000 respondentmi, požiadal ľudí hodnotiť v škále do 10 ich celkovú spokojnosť so svojím súčasným životom, do akej miery cítia hodnotnosť toho, čo robia, a ako šťastní či nervózni sa cítili včera.
Je to akýsi “well-being index” (index kvality života), s ktorým začal ešte bývalý premiér David Cameron pri nástupe do funkcie: “Je čas, aby sme pripustili, že ide viac o kvalitu života ako o peniaze, a je na čase zamerať sa nielen na HDP, ale aj na GWB – general well-being.”
Národné údaje síce konštatujú každoročné zlepšenie, ale badať malé regionálne rozdiely. V Severnom Írsku sa zistila priemerná životná spokojnosť s indexom 7,85, v Londýne 7,51. Výraznejšie je to už v čiastkových údajoch pri hodnotení vlastnej úzkosti: Londýn 3,04, anglický región West Midlands dokonca len 2,75, no Severní Íri 7,70.
Hoci sa celková spokojnosť Londýnčanov v porovnaní s predošlými výsledkami zlepšila rýchlejšie než v iných častiach krajiny, je to pre nich predsa len slabá útecha. Annie Quicková z thinktanku New Economics Foundation aj chápe, prečo je to asi tak. Na jednej strane je tu veľké bohatstvo, na druhej strane chudoba, čo tiež prispieva k nespokojnosti.
Čo sa týka Severného Írska, z výsledkov sú samotní obyvatelia prekvapení. Najlepšie vyšli pre stredný a východný Antrim s indexom 8,2. Vedie pri téme “životná spokojnosť” a “hodnotnosť” a je na druhom mieste pri téme “šťastie”. Starostka Audrey Walesová je samozrejme potešená zistením a konštatuje: “S bohatým dedičstvom a kultúrou je náš región krásne, príjemné a jedinečné miesto s obrovskou ponukou pre svojich občanov i návštevníkov. Čo nás odlišuje, je duch našej silnej komunity a rôznorodosť našich občanov.”
Aj tu vyšla rovnaká skutočnosť, že celkovo v mestách je menšia spokojnosť. Napríklad Lisburn a Castlereagh mali len 7,4, ale najmenší index 7,2 zaznamenal Belfast.
.jpg)
.jpg)
