Bratislava 16. apríla 2018 AKTUALIZOVANÉ (HSP/TASR/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Finančník Imrich Béreš chce kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky. Spúšťa petíciu na podporu svojej kandidatúry, chce byť totiž občiansky kandidát. Či sa do boja o palác skutočne zapojí, bude závisieť od výsledku petície. Oznámil to na pondelkovej tlačovej konferencii v Bratislave.

Imrich Béreš chce kandidovať ako občiansky kandidát a nebude sa uchádzať o podporu žiadnej politickej strany. Petíciu na podporu jeho kandidatúry si podľa jeho slov bude hradiť z vlastných zdrojov

Bývalý poslanec a riaditeľ Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš sa stal prvým kandidátom na prezidenta SR, ktorý oficiálne oznámil účasť v súboji o prezidentský palác.

Na dnešnej tlačovej konferencii predstavil dvojicu hlavných spolupracovníkov. Jedná sa o herca a bývalého ministra kultúry Milana Kňažka a arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorý sa tak opäť zapája do politiky. Obaja títo budú hlavnými tvárami petície na vyzbieranie podpisov na podporu jeho kandidatúry. On osobne je pripravený kandidovať, chce si však počkať na podporu občanov prostredníctvom petície, ktorú si má hradiť z vlastných zdrojov.

“Dal som súhlas s tým, aby bola spustená petícia na podporu mojej prípadnej kandidatúry za prezidenta. Hoci som vnútorne pripravený vstúpiť na jeseň do predvolebnej súťaže, ale definitívne rozhodnutie prijmem na základe výsledku petície,” uviedol Béreš. O kandidatúre sa rozhodne, keď získa 30.000 podpisov od ľudí, teda dvojnásobok počtu potrebného podľa zákona (15.000).

Chce byť občiansky kandidát. “Nebudem sa uchádzať o podporu politických strán,” doplnil s tým, že kampaň si mieni financovať sám. Béreš chce byť alternatívou a konkurenciou pre všetkých prezidentských kandidátov.

V petičnom tíme má Béreš emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka či Milana Kňažka, ktorý sa v minulosti tiež uchádzal o post prezidenta. Bezák ani Kňažko na tlačovú konferenciu neprišli, Béreš tvrdí, že ich o to sám požiadal. Volebný tím ešte nemá.

Béreš zároveň odmietol informácie, že mal napadnúť svoju bývalú ženu. Avizuje právne kroky. Prípad je podľa jeho slov 15 rokov stará záležitosť. Béreš spochybňuje lekársku správu, podľa ktorej mal exmanželku napadnúť. Pravosť správy majú podľa Béreša preskúmať súdy.

Pochody, ktoré sa na Slovensku spustili po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vníma. Nepovedal, či sú požiadavky protestujúcich na odchod policajného prezidenta Tibora Gašpara opodstatnené. Ale ak by bol na Gašparovom mieste, odstúpil by.

Béreš vyštudoval ekonómiu, podnikal, venoval sa folklóru, bol šéfom protokolu u prezidenta Michala Kováča. Neskôr sa pridal k strane Pavla Ruska ANO a stal sa poslancom Národnej rady SR.

Prezidentské voľby budú na jar 2019. Súčasný prezident Andrej Kiska ešte nepovedal, či sa pokúsi obhájiť svoj post. O kandidátoch už rozmýšľajú aj politické strany, zatiaľ nikoho nepredstavili. Kandidatúru už oznámil Radovan Znášik, ktorý sa chce o hlasy voličov uchádzať ako občiansky kandidát. Záujem o prezidentský palác avizoval aj bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.

O kandidatúre Béreša sa začalo hovoriť už koncom minulého roka. Portál Topky.sk vtedy priniesol jeho neutrálne stanovisko: “Prezidentská kandidatúra nie je pre mňa momentálne na programe dňa. V súčasnosti sa venujem najmä spoločnosti, ktorú vediem. Za svoju hlavnú prioritu považujem úspešné ukončenie roka 2017 z pohľadu jej obchodných výsledkov. Zároveň stanovujeme ciele a plány na rok 2018. V rámci svojho mimofiremného života sa zaoberám viacerými projektmi charitatívneho a kultúrneho charakteru,” povedal Béreš v decembri.

Denník N ale nedávno priniesol informácie o tom, že Béreš v roku 2003 zbil svoju manželku. Ten túto informáciu síce poprel, v prípadnej kampani to však môže priniesť komplikácie. Informáciu o zbití teraz už exmanželky poprel aj na tlačovej konferencii, pričom uviedol, že vyhlásenie o popretí napadnutia mala uviesť aj jeho manželka. Teraz Béreš zvažuje právne kroky. Na otázky prečo v čase, kedy bola hospitalizovaná s poraneniami uviedla napadnutie Bérešom, a prečo vôbec bola zranená, odmietol odpovedať a uviedol, že lekárska správa bola sfalšovaná a situáciu rieši s právnikmi.

Kiska kandidatúru nepotvrdil, zrejme obhajovať nebude

Súčasný prezident Andrej Kiska, ktorého sužujú viaceré kauzy s daňami okolo jeho firiem ako aj problematika nevymenovania ústavných sudcov, sa stále nechce vyjadriť či sa voľby na jar 2019 zúčastní ako jeden z kandidátov. “Platí to, čo prezident povedal, že najneskôr do septembra sa vyjadrí,” povedal už viackrát hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Smer-SD zvažuje viacero mien

Donedávna premiér Robert Fico nebude vo voľbách hlavnou tvárou Smeru. V decembri 2017 sa vyjadril, že v žiadnom prípade sa o prezidentský palác nebude uchádzať. “Ja som urobil chybu, že som kandidoval prvýkrát. Stretávam sa v teréne s ľuďmi, ktorí sú voličmi Smeru, a mnohí mi hovoria, že ma nevolili, lebo uprednostňovali moje zotrvanie na pozícii predsedu vlády,” povedal Fico o posledných voľbách hlavy štátu. “Na zdravie svojho syna vyhlasujem, že nebudem kandidovať na prezidenta.” Robert Fico to vyhlásil počas snemu strany Smer-SD v Martine. Fico v prezidentských voľbách už kandidoval, v roku 2014 sa dostal do druhého kola ale prehral súboj s Andrejom Kiskom.

Vládny Smer tak pravdepodobne navrhne jedného z dvojice Miroslav Lajčák – Maroš Šefčovič. Obaja sa však ku kandidatúre vyjadrujú opatrne. Minister zahraničných vecí Lajčák a aktuálne aj predseda Valného zhromaždenia OSN nateraz prezidentské voľby nerieši. Uviedol to v reakcii na slová premiéra Fica, ktorý povedal, že Smer by mohol Lajčáka podporiť ako prezidentského kandidáta. “Tá ponuka nie je na stole, neriešim to a je vôbec predčasné o niečom takom hovoriť, ale v každom prípade si vážim názor každého človeka, ktorý si ma vie v takej funkcii predstaviť, lebo je to, samozrejme, najvyššia ústavná funkcia,” reagoval šéf slovenskej diplomacie. S premiérom podľa jeho slov túto otázku nepreberal. Tlačové oddelenie Smeru pre Topky.sk potvrdilo, že diskusiu ešte takisto vo vnútri strany neotvorili. “Otázka týkajúca sa prezidentského kandidáta je predčasná, v politickej strane Smer-SD ešte neprebehla vnútrostranícka diskusia.”

Medzi možnými kandidátmi sa objavilo aj meno podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča. Ten však priznal, že je zaskočený fámami o jeho kandidatúre. S odkazom na budúce prezidentské voľby SR uviedol, že v prípade jeho osoby ide o “mediálne špekulácie”, lebo žiadnu oficiálnu ponuku nedostal. “Bol som prekvapený, že moje meno sa v tomto kontexte začalo spomínať,” dodal v závere. “Na túto tému som sa s nikým nerozprával a navyše musím povedať, že som v polovici môjho mandátu podpredsedu Európskej komisie a teraz prechádzame do tej absolútne kľúčovej etapy, kde musíme všetky návrhy, ktoré sme dali na stôl, pretaviť do reálnej podoby a pripraviť celú Európu vrátane Slovenska na novú dekádu, kde by sme mali fungovať podľa systému zreformovanej energetiky a transformovaného priemyslu,” uviedol eurokomisár Šefčovič.

Opozícia čaká na vyjadrenie Kisku

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) by zvažovala svoju kandidatúru na prezidentku, ak by sa o znovuzvolenie neuchádzal súčasný prezident Andrej Kiska, a zhodli by sa na nej viaceré opozičné strany. Oznámila to počas debaty Denníka N. „Ak by nekandidoval pán Kiska, ktorý postavil latku vysoko, a pre každého ho bude ťažké nahradiť, a ja by som bola oslovená opozičnými stranami, postavila by som sa k tomu čelom. Nie je to vec, ktorá sa odmieta,“ odpovedala Ďuriš Nicholsonová na otázku, či by si vedela predstaviť svoju kandidatúru na prezidentku. „Viem si predstaviť, že by sa mohla o post prezidenta uchádzať aj žena,“ doplnila Ďuriš Nicholsonová s tým, že úspechom bola už kandidatúra Ivety Radičovej v roku 2009, a Slovensko sa odvtedy posunulo.

Ďalšia potenciálna kandidátka, Erika Jurinová (OĽaNO) povedala, že o prezidentských voľbách zatiaľ nerozmýšľala. Na otázku, či by z hnutia mohla kandidovať Veronika Remišová, odpovedala, že predpoklady má. „Napadlo mi to dávnejšie, ale s nikým som sa o to nedelila. Čo sa týka Veroniky, je to šikovná, inteligentná žena s analytickým myslením.“ Obe opozičné političky sa v diskusii zhodli na tom, že opozícia by mala postupovať jednotne, a chválili, ako sa funkcie ujal Andrej Kiska. „Aj ja mám informácie, že sa o post už nebude uchádzať, je mi to veľmi ľúto, a dúfam, že zmení názor,“ povedala Ďuriš Nicholsonová.

Harabin ako občiansky kandidát

Kandidovať na post hlavy štátu bude zrejme aj Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu SR. „Pokiaľ sa významné a rozhodujúce občianske a kresťanské subjekty a sily zjednotia na potrebe a nutnosti záchrany tradičnej rodiny zloženej z muža-otca a ženy-matky ako základnej bunky spoločnosti, potom som kandidatúru na prezidenta povinný prijať a aj ju prijmem. Táto povinnosť je založená na mojej proslovenskej, vlasteneckej a kresťanskej morálke a na tom, že si vážim ženu ako nositeľku a darcu života,“ vyjadril sa Harabin (viac v článku).