Ide o milióny

Bratislava 18. septembra (HSP/Foto:SV) 

Miliónové protesty

Dnes už vieme o miliónových manifestáciách v Paríži od začiatku tohto roka za “tradičnú” rodinu, hoci médiá mlčali, skresľovali počty.  Francúzsko, ktoré Ján Pavol II. označil za “prvorodenú dcéru Cirkvi”, ponúka Európe nanajvýš protirečivé podnety, ideológiu genderu pretavenú do zákonov, legalizuje rôzne “typy” rodín. A tá sa šíri  po Európe sťa záplava. Akýkoľvek typ spolužitia, ktokoľvek s kýmkoľvek by mal byť odobrený, uznaný za “manželstvo”? 13. januára 2013  prebehla v tejto krajine nevšedná mobilizácia ľudí dobrej vôle, počtom bez obdoby. Vzbure Francúzov by médiá radi prisúdili “maržu” trojnásobným umenšením čísel: namiesto milióna bolo vraj iba  350 tisíc prítomných – zneli sporné informácie, bez komentárov, bez prenosov.

V skutočnosti šlo o milión! Milión občanov, rodičov, detí,  kresťanov, nekresťanov!  Všetci sa hrnuli mimoriadnymi vlakmi zo všetkých kútov krajiny na protest. Marsove polia pod Eifelovou vežou čosi také nezažili od Svetových dní mládeže v r. 1997. Dokonca aj samotní “inak orientovaní” protestovali proti legalizácii ich “manželských zväzkov”. Pokojne sa búriace masy dali najavo, že nechcú ďalšie rozbíjanie rodín. Chcú iba jednu možnosť v zákone, manželstvo jedného muža a ženy.

Francúzi, ktorým po dve storočia ateistický materializmus či princíp laicity zasadzoval smrteľné rany, sa dnes pomaly prebúdzajú, spamätúvajú z poblúdení.

Milión podpisov proti deštrukcii ľudského embrya

Začiatkom sedemdesiatych rokov bežali vo Francúzsku ostré debaty na tému uzákonenia potratu: my sme boli dávno „pred nimi“, potrat bol zlegalizovaný od päťdesiatych rokov. O dve desaťročia neskôr sa tu tvrdo polemizovalo na tému oplodňovania v skúmavke (in vitro), ktoré znásobovalo zásoby zmrazených embryí. Zmeny v zákonoch v r. 1994 spôsobili ďalšie etické posuny. Ochranu každej ľudskej bytosti od počiatku života  porušil zákon povoľujúci použitie „nadpočetných embryí“ na „vedecké“ ciele. Embryá pozbavené „rodičovských projektov“, z umelých oplodnení, vraj aj tak raz budú zničené.

Výsledkom týchto „etických“ posunov je fakt, že mnohé krajiny dnes zaobchádzajú s embryom tak, ako sa zaobchádzalo s otrokmi v staroveku. Ich životy závisia od svojvôle silnejšieho. A to je opakom práva. (Slovensko deštrukciu v legislatíve zakazuje, nepovoľuje).

Ak sa embryá vylučujú spomedzi bytostí, ktorým sa priznáva jurisdikčný štatút, nie sú ani ľudskou bytosťou, ani vecou. Sú mimo zákona. Popritom, čo je v jednej krajine Európy povolené, v inej je trestné. Môže byť funkčné takéto spojenie štátov?

Logické dôsledky týchto praktík padajú priamo i na nás. Schválením 6., 7., alebo 8. rámcového programu pre vedu a výskum Európska únia vynakladá prostriedky daňových poplatníkov aj na výskumy, ktoré naša národná legislatíva nepovoľuje, ako napr. výskumy na embryách.

Mnohí politici, odstrašení vlastnou nekompetenciou v otázkach vedy o živote, bez morálnych oporných bodov, abdikujú, a prenechávajú rozhodnutia výborom etikov. Expertom, ktorí nemajú oporné body, ani transcendentný zdroj etiky. Navyše, ich rozhodnutiam chýba elementárna demokratická legitímnosť. A tak vzniká skutočný etický chaos, nesúlad, z ktorého plynie nespravodlivosť:

Milióny z našich malých platov na kontroverzné výskumy

Prizrime sa inému miliónu, o ktorom médiá až toľko nehovoria. V priebehu II. európskeho týždňa Európa za život, organizovaného Komisiou biskupských konferencií COMECE v Bruseli s tridsiatkou pro-life organizácií Európy a pro-life poslancami v Európskom parlamente vznikla iniciatíva JEDEN Z NÁS – ONE OF US. Medzi jej najdôležitejšie požiadavky patrí:

–  aby finančné prostriedky EÚ nemohli byť použité na financovanie výskumov, ktoré ničia ľudské embryá alebo predpokladajú ich zničenie;

–  aby z prostriedkov EÚ nemohla byť financovaná výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí, ani výskumy určené na vytváranie alebo ničenie ľudských embryí (napr. výskum na embryonálnych kmeňových bunkách). Naopak eticky bezproblémovou je alternatíva výskumu na dospelých kmeňových bunkách a kmeňových bunkách z pupočníkovej krvi;

 – aby rozvojová pomoc zo strany EÚ nemohla byť použitá na financovanie potratov, a to priamo alebo nepriamo, prostredníctvom financovania organizácií, ktoré vykonávajú alebo podporujú potraty.

Iniciatíva sa rozbehla už v 18 krajinách. Ak ju podpíše aspoň milión občanov EÚ zo siedmich krajín, môže byť úspešná. Medzi tridsiatkou zakladajúcich organizácií sú aj naše – Fórum života a Donum Vitae a spolupracujú s našimi europoslancami – Annou Záborskou a Miroslavom Mikolášikom, aby aktívne mohli ovplyvniť politiku EÚ. Vyzývajú k väčšej angažovanosti rodín a tlaku na politikov z princípu povinnosti nepripustiť morálne eventuality do našej krajiny. Občania môžu aj elektronicky podpísať petíciu na webovej stránke.

Ak embryo neuznáme za jedinca chráneného zákonom, narazíme na neprekonateľné protirečenia, na zmätok. Máme ho v Európe dostatok.  Akoby sa nám poplietli jazyky, aj keď ich ovládame viacero. Nejde len o náboženstvo, to nie je politika. Podstatou je biológia. Použiť treba v prvom rade logiku. „Sľubnosť“ embryonálnych výskumov je vedeckým podvodom, prejavom dekadencie právnych štátov a  morálnou tragédiou.

MUDr. Anna Kováčová