Hudobné leto vždy znamenalo pompéznosť a eleganciu. Aj keď sa zmenili návyky a štýl obliekania návštevníkov, najstarší festival vážnej hudby v strednej Európe je aj dnes vrcholom kvalitnej hudby mesta Trenčianske Teplice.

V roku 1937 malo Hudobné leto svoju premiéru. Vzniklo ako myšlienka členov Heroldovho klubu v Prahe, ktorí pochádzali z radov lekárov či inžinierov. Podujatie bolo prezentované najskôr ako letné koncerty v Trenčianskych Tepliciach až do roku 1941, kedy sa oficiálne začalo nazývať Hudobným letom. Už od prvého ročníka sa festival preslávil známymi telesami.

„Počas trvania festivalu tu účinkovalo mnoho známych domácich a zahraničných súborov a umelcov ako Eugen Suchoň, Orchester Gustava Broma, Pražský komorný balet, Aram Chačaturjan, Josef Suk, Ján Ciker, Moyzesovo kvarteto, Suchoňovo kvinteto,Václav Talich, Peter a Miroslav Dvorský, Otokar Klein, Súrodenci Babjakovci, Marián Varga, Ľudovít Rajter, Linda Ballová, Štátny komorný orchester Žilina, Pacora Trio, Rudolf Macudzinski, Anna Starostová či Tancredi Pasero z La Scala. Od roku 1950 takmer pravidelne až dodnes Slovenská filharmónia,“ uvádza Michal Vidan.

Aj napriek prestávkam trvá tradícia dodnes

Kvôli zložitej povojnovej situácii sa v rokoch 1945 a 1946 festival nekonal. Napriek tomu to nenarušilo jeho kvalitu. Na základe rozhodnutia kompetentných orgánov na Slovensku bol od roku 1951 medzinárodný hudobný festival Hudobné leto dokonca zrušený. Na tradíciu nadviazali v roku 1957 Kúpele Trenčianske Teplice, ktoré zorganizovali 13. ročník. Výnimka nastala ešte v roku 1964, kedy sa festival nekonal kvôli výstavbe mesta.

Koncept rozširujeme, ale nemeníme

Charakter podujatia sa menil s meniacim sa režimom od prvej republiky cez vojnové obdobie a socialistickú éru až dodnes. „Vzhľadom na generačnú výmenu potenciálneho návštevníka mesta aj podujatia sa od roku 2016 snažíme prinášať interpretov nielen vážnej a komornej hudby. Výrazne sa zameriavame na budovanie publika,  to znamená, že máme snahu osloviť aj mladšie cieľové skupiny. Základná myšlienka Hudobného leta ostáva ale nezmenená,“ vysvetľuje Michal Vidan.

Hudobné leto svojou históriou, tradíciou a kvalitou prerástlo regionálny rozmer a stalo sa súčasťou slovenskej hudobnej kultúry. Festival bol pravidelne miestom premiérových uvedení diel slovenských skladateľov. V roku 2009 to bola napríklad premiéra skladateľa Iľju Zeljenku, v roku 2010 Mariána Lejavu. Pravidelne hostil aj zahraničných interpretov. „Hudobné leto sa chce prinavrátiť na mapu uznávaných hudobných a kultúrnych festivalov v rámci Slovenskej republiky. Chceme prinášať interpretov z rôznorodých žánrov hudby ako klasika, jazz, opera, pop, folk, world či gospelaj z krajín V4.Chceme aplikovať to najlepšie zo súčasných moderných trendov v rámci organizácie obdobných festivalov.Zbierame informácie priamo  od návštevníkov. Zaujíma nás ich názor na program, ako sa dozvedeli o podujatí, či sú spokojní so starostlivosťou priamo pred a počas podujatí,“ objasňuje Michal Vidan.

V minulom ročníku prešla značka Hudobného leta výraznými úpravami identity. Okrem zaradenia novších žánrov do programu prešlo logo podujatia rebrandingom, v ktorom boli ale zachované pôvodné prvky.

73. Hudobné leto vrcholí

„Tento rok sa podujatie Hudobné leto koná už  po 73. krát. Program tvorí 12 vystúpení. Výber  žánrov je  zostavený s cieľom pripraviť kvalitný umelecký program, ktorý zaujme široké cieľové skupiny a ulahodí náročným divákom i širokej verejnosti. Preto v programe návštevníci nájdu viaceré žánre hudby. Momentálne už beží program festivalu v plnom prúde. Podujatie bude ukončené Záverečným koncertom so slávnostným rautom, ako bolo tradíciou aj po minulé roky,“ hovorí Michal Vidan.

V auguste sa môžu návštevníci tešiť na spojenie folklóru a balkánskej hudby v podobe Sendreiovcov a Kokavakere Lavutára, ktorí nahrali s Hansom Zimmerom hudbu k hollywoodskemu filmu Sherlock Holmes: Hra tieňov. Pripravený je koncept Lipa spieva Lasicu, rockové balady od zoskupenia La Gioia, folklórno-tanečné vystúpenie FS Rozsutec a Balkansambel, koncert Lenky Filipovej, ktorá patrí medzi najžiadanejších interpretov súčasnosti a samozrejme záverečný koncert bude tradične patriť symfonickému orchestru Slovenskej filharmónie. „Program sa snažíme stavať tak, aby udržal tradície festivalu a zároveň ho pozdvihol na vyššiu úroveň. Snažíme sa zabezpečiť záujemširokých cieľových skupín, do budúcna chceme prezentovať kvalitnú tvorbu najznámejších telies z V4 a Európy a sprostredkovať možnosť kultúrneho vyžitia obyvateľom a návštevníkom regiónu, festivalu a Kúpeľov Trenčianske Teplice,“ dodáva Michal Vidan.

Pompéznosť medzivojnových a povojnových rokov ostáva

Festival Hudobné leto sa koná každoročne v koncertnej sále Kursalonu. Tá zosobňuje históriu festivalu a honosnú atmosféru. „Stále k nám prichádzajú návštevníci, ktorí si prídu uctiť účinkujúcich nielen návštevou koncertov, ale aj elegantným oblečením, aj keď už dnes nechodia v divadelných róbach,“ ukončila Zuzana Danechová, organizátorka z Cultura o.z.

O FESTIVALE HUDOBNÉ LETO

Festival Hudobné leto sa prvýkrát konal v roku 1937 a jeho charakter sa menil s meniacim sa režimom od prvej republiky cez vojnové obdobie a socialistickú éru až dodnes. Svojou históriou, tradíciou a kvalitou prerástol regionálny rozmer a stal sa súčasťou slovenskej hudobnej kultúry. Festival bol pravidelne miestom premiérových uvedení diel slovenských skladateľov. V roku 2009 to bola, napríklad, premiéra skladateľa Iľju Zeljenku, v roku 2010 Mariána Lejavu. Pravidelne hostil aj zahraničných interpretov. ​ Aj vďaka podpore ministerstva kultúry SR sa zachovala historická a umelecky hodnotná tradícia tohto podujatia a festival sa stal neoddeliteľnou súčasťou kúpeľného mesta a obohatením kultúrneho života mesta a celého regiónu. V súčasnosti sa festival Hudobné leto považuje za najstarší festival vážnej hudby v strednej Európe.

Redakciu informovalo CULTURA, o.z. a Mesto Trenčianske Teplice