Denník Berliner Zeitung uvádza, že obrázky z Pokrovska pôsobia ako z inej doby – mnoho záberov ste mohli vidieť aj u nás: Dym nad rozstrieľanými obytnými domami, ukrajinskí vojaci hľadajúci úkryt v blate, ruské drony lemujúce sivú novembrovú oblohu nad východnou Ukrajinou. To, čo sa však odohráva v priemyselnom meste v Donbase, je viac než len ďalšia etapa na fronte v tejto zdanlivo nekonečnej vojne.

V Kyjeve sa čoraz hlasnejšie kladie otázka: Je ešte vláda Zelenského schopná odolávať tlaku? A ako dlho môže krajina, ktorá vedie vojnu už takmer štyri roky, ešte bojovať?

Ukrajina sa už viac ako rok bráni v Pokrovsku. Ruskí aj ukrajinskí „blogeri“ sa zhodujú na jednom – pád mesta je už len otázkou času. Podľa medzinárodných spravodajských agentúr ruské jednotky prenikajú hlboko do mesta, ukrajinská armáda drží už len niekoľko severných obytných blokov, takzvanú „citadelu“.

Na východe hrozí obkľúčenie, posledná otvorená cesta smerom na Myrnohrad je pod neustálou delostreleckou paľbou. Pre mnohých vojakov, ktorí tam bojujú, je Pokrovsk už dávno synonymom zúfalstva, miestom, kde sa vojna prejavuje vo svojej najbrutálnejšej podobe, zhrnul denník v úvode textu.

Pohľad analytika

Vojensko-politický analytik Oleksandr Kovalenko zo skupiny Information Resistance opisuje situáciu v rozhovore s Berliner Zeitung ako „ťažkú, ale viac-menej stabilnú“.

Pokrovsk je naďalej rozdelený – „sever je ukrajinský, juh okupovaný Rusmi“ –, ale frontová línia sa v súčasnosti takmer neposúva.

„Pokrovsk pohlcuje naše zdroje, ale do konca roka sa nič nestane. Skôr až v roku 2026,“ hovorí Kovalenko.

Kritickejšie hodnotí situáciu v južnom Donbase, teda v trojuholníku Doneck–Dnipro–Záporožie. Tam je podľa Kovalenka „operačná situácia výrazne krehkejšia“.

Pripomína to predchádzajúce symbolické ohniská vojny. „Pokrovsk sa môže stať druhým Časov Jarom alebo Volčanskom. Obávam sa, že nás čakajú roky bojov o každú budovu bez väčších vojenských strategických pokrokov,“ hovorí Kovalenko.

Pre vojenské vedenie v Kyjeve pod prezidentom Volodymyrom Zelenským je mesto už dávno viac než len dôležitým vojenským strategickým miestom. Ukrajina sa snaží získať čas za každú cenu. Ale cena – ľudské životy, vojenská technika a klesajúca morálka vojakov – rastie každým dňom.

Kyjevom otriasa korupčný škandál

Zatiaľ čo na fronte každý deň prichádzajú o život vojaci, v hlavnom meste otriasa dôverou v politické vedenie najväčší korupčný škandál od začiatku vojny: Vyšetrovatelia Národného protikorupčného úradu („NABU“) odhalili rozsiahlu sieť úplatkov v energetickom sektore. Práve v tej oblasti, na ktorú sa Rusko systematicky zameriava svojimi útokmi na rozvodne a elektrárne.

V centre vyšetrovania sú odstúpený minister spravodlivosti Herman Haluščenko, ministerka energetiky Svitlana Grynčuková a podnikateľ Timur Mindič, dlhoročný spoločník Zelenského z čias, keď bol ešte televíznym producentom.

Obvinenia: pranie špinavých peňazí, úplatky, ovplyvňovanie vládnych rozhodnutí. Podľa protikorupčných vyšetrovateľov malo byť prostredníctvom krycích firiem praných až 100 miliónov amerických dolárov.

Podľa Kovalenka je to „bezprecedentný“ škandál.

„Vidíme, že aj počas vojny môžu byť odhalené prípady korupcie na najvyšších miestach,“ uviedol.  Rozsah tohto korupčného škandálu však ešte nie je jasný. „Ale špekulácie o tom, akú úlohu v celej tejto kauze zohráva prezident, sa samozrejme množia,“ poznamenal.

Kovalenko chváli Zelenského za to, že sa verejne postavil za vyšetrovacie orgány – „nemá totiž inú možnosť“.

Zároveň vidí vo verejnom pobúrení dôležitý signál: „Spoločnosť chce spravodlivosť. Nesmie existovať žiadna spoločenská kasta, ktorá by sa spravodlivosti vyhla.“

Ale nakoniec to bude práve Zelenského dlhoročný spoločník, kto sa z toho dostane? Mindič na začiatku týždňa, krátko pred plánovanou raziou proti nemu, ušiel z Ukrajiny so svojím izraelským pasom…

Jedno je už teraz isté, uvádza denník: odhalenia poškodzujú medzinárodnú reputáciu vojnou zničenej krajiny, ktorá od roku 2022 bojuje o západnú pomoc.

„Títo skorumpovaní ľudia sa od Rusov prakticky nelíšia,“ hovorí Kovalenko.

Podľa analytika sa v Kyjeve rysujú dva tábory: „Proprezidentský tábor, ktorý podporuje Zelenského a verí, že skutočne chce bojovať proti korupcii. A tábor proti Zelenskému, ktorý ho chce za každú cenu zvrhnúť.“ Patrí sem napríklad kyjevský primátor Vitalij Kličko, bývalý prezident a súčasný opozičný politik Petro Porošenko, ako aj početné západom financované mimovládne organizácie, ktoré sú nespokojné s čiastočne autoritárskymi tendenciami Zelenského.

Boj o moc medzi týmito dvoma tábormi by mohol ďalej oslabiť politickú stabilitu v Kyjeve. A to práve v čase, keď je situácia na fronte nestabilná a spoločnosť je unavená z vojny.

Exodus mladých mužov

Najväčšou záťažou pre Ukrajinu však nie je nutne situácia na fronte ani korupčný škandál, ale útek mladých ukrajinských mužov.

Odvtedy, čo vláda koncom augusta uvoľnila podmienky na výjazd pre mužov vo veku od 18 do 22 rokov, Poľsko a Nemecko zažívajú novú vlnu ukrajinských utečencov. Mladí muži hľadajú bezpečnosť, slobodu a perspektívy, čím zároveň oberajú krajinu o jej budúcnosť, myslí si Kovalenko.

Podľa poľských hraničných orgánov od septembra opustilo krajinu takmer 100 000 Ukrajincov tejto vekovej skupiny.

V Nemecku zaregistrovali úrady len v prvom októbrovom týždni až 1800 nových príchodov. Ide o drastický nárast, ktorý je cítiť aj v berlínskom meste – či už v parku, supermarkete alebo v prímestskej železnici.

Kovalenko považuje uvoľnenie hraníc za vážnu chybu. „Títo mladí muži sa nevrátia, ani po skončení vojny. Je to stratená generácia,“ vyjadril sa.

Tisíce ukrajinských mužov tak nielenže vypadnú z ukrajinskej armády, ale – a to je podľa Kovalenka ešte horšie – už nebudú ani potenciálnymi daňovými poplatníkmi. Pre ukrajinský rozpočet je to katastrofa.

Analytik prejavuje pochopenie pre tých, ktorí utekajú z akútnych vojnových zón, zdôrazňuje však sociálnu nerovnováhu v ukrajinskej spoločnosti: „Chápem, keď niekto uteká z Pokrovska alebo Charkova. Ale nie, keď ľudia z Ivano-Frankivska alebo Černovice utekajú do Berlína, Varšavy alebo Prahy. Okrem občasného vzdušného poplachu tam totiž takmer nie je vojna.“

Analytik opisuje rastúcu sociálnu nerovnováhu: „Matky sú samozrejme šťastné, že ich synovia sú teraz v bezpečí. Ale krajina prichádza o toľko talentovaných ľudí. Ľudia utekajú z východnej Ukrajiny do západnej Ukrajiny, kde platia predražené nájmy. Majitelia týchto bytov často sídlia v Nemecku a zarábajú dvojnásobne – nájomné z Ukrajiny a sociálnu pomoc z Nemecka.“

Podľa Kovalenka to pre Ukrajinu nebude fungovať dlhodobo. Spoločnosť sa tak bude ďalej rozdeľovať – na tých, ktorí zostanú, a tých, ktorí odídu.

A čím dlhšie bude vojna trvať, tým ťažšie bude túto priepasť niekedy preklenúť.

Prečítajte si tiež:

• To najdôležitejšie z Ukrajiny
• Už padajú hlavy: Pre podozrenie z korupcie na Ukrajine dočasne skončil vo funkcii minister spravodlivosti