Washington 17. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:NASA)
NASA zverejnila na svojich stránkach vzácnu snímku špirálovej galaxie, ktorú zachytili s pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Fotografia sa objavila na verejne prístupnej doméne na webových stránkach NASA. Hubblov vesmírny ďalekohľad sleduje galaxie všetkých tvarov, veľkostí, jasov a orientácie vo vesmíre a len zriedka sa mu podarí zachytiť taký objekt zboku
Jednu z takýchto vzácnych snímok predstavila NASA. Je na nej vidieť špirálovú galaxiu s názvom NGC 3717. Nachádza sa asi 60 miliónov svetelných rokov od Zeme v smere súhvezdia Hydry.
“Pri pozorovaní špirály takmer z profilu možno získať pocit jej trojrozmerného tvaru,“ píšu vedci.
“Špirálové galaxie majú vo väčšine svojho priestoru tvar tenkej palacinky. V ich jadrách sú jasné, guľové a hviezdami plné vydutia. “Tieto vydutia sú jasne viditeľné nad a pod diskom, čo dáva týmto galaxiám práve tvar podobný lietajúcemu tanieru – ak sa na neho pozriete zboku.
Objekt NGC 3717 však na fotografii nie je zobrazený úplne zboku. Bližšia časť galaxie je mierne naklonená dole a druhá strana je zase zdvihnutá nahor. Tento uhol pohľadu poskytuje dobrý výhľad na celý disk a na centrálne vydutie, z ktorých je však viditeľná len jedna strana.
Došlo k explózii stredu Mliečnej dráhy
Podľa astronómov z Austrálie a USA došlo pred niekoľkými miliónmi rokov v strede Mliečnej dráhy k Seyfertovej explózii so silou 10 v 56 – 57 stupni ergov. Jednou zo stôp explózie sú Fermiho gama röntgenové bubliny. Ide o dve veľké štruktúry pod stredom a nad stredom galaxie. Podľa všetkého ich mala zrodiť obria čierna diera Strelec A v čase, keď vykazoval ešte aktivitu.
Erupcie vznikajúce pri pohlcovaní látky, a tiež výrony (jety), ktoré dosahujú takmer svetelnú rýchlosť, sa dotkli Magellanovho prúdu, oblakov molekulárneho vodíka, ktoré sa tiahnu od Magellanových oblakov k južnému pólu galaxie. Teraz je možné pozorovať remanentné žiarenie prúdu.
Ďalší dôkaz toho, že Mliečna dráha bola pred 3,5 miliónmi rokov Seyfertovou galaxiou, je vysoký stupeň ionizácie niektorých oblakov z Magellanovho prúdu. Minimálne množstvo energie, ktoré je potrebné na ionizáciu, sa odhaduje asi na 50 elektronovoltov. Prúd sa nachádza asi vo vzdialenosti 200 tisíc svetelných rokov od stredu Mliečnej dráhy, preto sa malo jednať o veľmi silný výbuch. Vedci vyčíslili, že trval asi 300 tisíc rokov.