Hoci rok 2022 už zažil svoj podiel hrôzy v prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojne, túto zimu sa môže objaviť nový prízrak: občianska vojna. Nemecký sociálny výskumník Piotr Kocyba očakáva novú, násilnú vlnu protestov, pretože na kontinente sa ochladí. Kocyba, ktorý pôsobí na Technickej univerzite v Chemnitzi a je členom správnej rady berlínskeho Inštitútu pre výskum protestov a hnutí, tvrdí, že pravicoví extrémisti už rozohňujú nálady, ale aj ľavica chce vyzvať občanov na pouličné demonštrácie. “Ak bude kríza trvať dlhšie, nemožno vylúčiť, že sa vytvoria teroristické skupiny, ako to bolo počas protestov proti utečencom,” vysvetlil výskumník pre nemecké médiá.

Kocyba nie je sám. “Najbohatšie európske krajiny čelia podľa poradenskej spoločnosti zaoberajúcej sa rizikami rastúcemu riziku občianskych nepokojov počas zimy, vrátane pouličných protestov a demonštrácií, v dôsledku vysokých cien energií a rastúcich životných nákladov,” píše agentúra Reuters. A podľa hlavného analytika spoločnosti Verisk Maplecroft Torbjorna Soltvedta: “V priebehu zimy by nebolo prekvapením, keby sa v niektorých vyspelých krajinách Európy začali objavovať vážnejšie formy občianskych nepokojov.” Ešte predtým agentúra Reuters informovala, že Európa sa možno bude musieť pripraviť na výpadky mobilných telefónov, keďže v súčasnosti v mnohých európskych krajinách nie je dostatok záložných systémov, ktoré by zvládli rozsiahle výpadky elektriny.

Ani úrady nie sú optimistické. Stephan Kramer, prezident domáceho spravodajského úradu spolkovej krajiny Durínsko, pre nemeckú televíziu ZDF povedal, že očakáva, že “legitímne protesty budú infiltrované extrémistami… a že je pravdepodobné, že niektoré z nich sa zmenia na násilné”. Pravdepodobne budú horšie ako to, čo už bolo zaznamenané. “To, čo sme doteraz zažili v pandémiu Covid, pokiaľ ide o čiastočne násilné konfrontácie na sociálnych sieťach, ale aj na uliciach a námestiach, bolo v porovnaní s tým asi skôr detskou narodeninovou oslavou,” povedal Kramer.

John Laughland, hosťujúci vedecký pracovník na maďarskom Mathias Corvinus Collegium, je síce skeptický voči “sile ulice”, ale predpokladá, že “vstupujeme na neprebádané územie. Ak dôjde k výpadkom elektriny, ak bude ľuďom zima, ak dôjde k poruchám v zásobovaní potravinami, ak sa pokazia mobilné telefónne siete…, pretože majú batérie a ak dôjde k výpadkom elektriny na príliš dlhý čas, nemusia fungovať,” výsledky budú “nepredvídateľné”.

Tieto varovania môžu byť prekvapením pre tých, ktorí nevenujú pozornosť sociálnemu rozkladu západnej Európy v poslednom desaťročí. Európa však v posledných desiatich rokoch zažila sériu stupňujúcich sa sociálnych kríz, od výrazného zvýšenia životných nákladov, cez masovú imigráciu až po pandemické výluky. Zima bez energie sa môže ukázať ako slamka, ktorá zlomí ťavu.

V roku 2018 vyšlo do ulíc Francúzska 300 000 ľudí v rámci hnutia žltých viest na viac ako tisíc protestov proti zvyšovaniu cien nafty, ktoré sa v priemere vyšplhali na 1,51 eura za liter (dnes je cena 1,65 eura za liter). Zapaľovali ohne, strhávali pouličné tabule, stavali barikády, vyťahovali dlažobné kocky a hádzali ich na políciu, pričom vykrikovali heslá proti liberálnemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Protestujúcimi žltými vestami boli bieli Európania v strednom veku z robotníckych štvrtí. Je Francúzsko pripravené na vzburu prisťahovaleckej moslimskej mládeže z get, keď vychladnú ohrievače a vybijú sa batérie v telefónoch?

“Kultúra protestu” prisťahovaleckej mládeže sa za posledných dvadsať rokov stala dobre zdokumentovanou. Vo Francúzsku horia každý Silvester tisíce áut a na jeseň 2005 bolo zničených viac ako 8 000 vozidiel. Samozrejme, liberálne médiá majú problém sa s tým vyrovnať. Jeden článok z francúzskeho vydania denníka The Local sa číta takmer ako článok z Cibule: “Prečo Francúzi na Silvestra podpaľujú autá? … Je to kvôli dlhoročnej francúzskej tradícii, podľa ktorej mládež v niektorých častiach miest zapaľuje desiatky áut.” Všimnite si, že použitie výrazu “mládež” bez prídavného mena je newspeakom pre “prisťahovalcov”.

Pritom správy zo Švédska z apríla tohto roku sa len ťažko dajú zamaskovať takýmto kreatívnym používaním slov: “Niekoľko dní nepokojov vo Švédsku, ktoré vyvolalo pálenie koránu krajne pravicovou skupinou, zranilo najmenej 40 ľudí, uviedla v pondelok polícia a vyzvala na poskytnutie väčšieho množstva prostriedkov na zvládnutie násilia,” informovala France24. Desiatky policajných áut boli podpálené. Kresťanskí Švédi zriedkavo podpaľujú svoje štvrte na obranu Koránu: toto zjavne urobili imigranti. Išlo však len o zopakovanie predchádzajúcich udalostí: v roku 2018 “mladíci” zapálili 80 áut po celej krajine a podobné udalosti sa odohrali aj v roku 2013.

Tieto nepokoje sú také bežné, že boli dokonca zobrazené v televízii a vo filmoch. Nedávno francúzsky akčný film Athena rozprával príbeh o masovej vzbure prisťahovalcov proti francúzskej polícii po smrti mladého člena skupiny. Film sa dostáva do širokej distribúcie prostredníctvom služby Netflix. Ale nemecký seriál Dogs of Berlin z roku 2018, ktorý je teraz tiež na Netflixe, poskytuje možno ešte lepší obraz. Televízny seriál upozorňuje nielen na možnosť vzbury prisťahovaleckých gangov, ale aj na neonacistické skupiny pripravené využiť takúto krízu, ktorá pomaly narastá pod povrchom liberálnej utópie.

Len máloktorá téma je taká kontroverzná ako vyhliadka na občiansku vojnu medzi skupinami prisťahovalcov a neonacistami v Európe. Táto téma je mínovým poľom. Každý, kto neodsúdi krajne pravicové násilie dostatočne dôrazne, sa môže ľahko stať, že bude obvinený z “bielenia” páchateľov. Mnohí konzervatívci v Európe sú zároveň takí znechutení z toho, že všetci a všetko je označované za “krajne pravicové”, že už nechcú počuť o skutočnej neonacistickej hrozbe.

Samozrejme, z morálneho a právneho hľadiska nesú zodpovednosť za akékoľvek násilie výlučne páchatelia a podnecovatelia. Zároveň nemožno zabúdať, že rôzne spoločenské javy sú v neustálej vzájomnej interakcii a masová migrácia sa v sociologickej literatúre a medzinárodnej publicistike opisuje ako jeden z hlavných dôvodov posilňovania extrémne pravicových názorov. Aj to platí v oboch smeroch.

Niektorí vyslovili teóriu, že európske moslimské komunity môžu byť napadnuté krajne pravicovými teroristami v reakcii na medzinárodné útoky islamistického terorizmu a že takéto násilie môže viesť k ďalšej radikalizácii prisťahovaleckých moslimských komunít. Po útokoch v Paríži v roku 2015 novinár Jeff Guo v denníku Washington Post poznamenal, že mnohé moslimské komunity v západnej Európe a Severnej Amerike boli po džihádistickom útoku ohrozené; bolo to významné, pretože, ako sa uvádza v názve jeho článku: “Nenávisť voči moslimom nahráva Islamskému štátu.”

V rokoch nasledujúcich po migračnej kríze v roku 2015 sa medzi výskumníkmi a politikmi čoraz častejšie diskutuje o možnosti občianskej vojny medzi islamskými a krajne pravicovými teroristami v Európe. Vo vzácnom prípade dvojstrannej zhody libertariánska kritička islamu Ayaan Hirsi Ali, britská “antifašistická” mimovládna organizácia Hope not Hate a francúzsky prezident Emmanuel Macron priznali, že perspektíva “občianskej vojny” medzi moslimami a krajnou pravicou je nebezpečne blízko: pravda, Macron hovoril o “občianskej vojne” v súvislosti s otázkou buriek. V prezentácii z roku 2019 situáciu zhrnul Péter Keresztes, šéf maďarskej civilnej spravodajskej služby: “keďže na Západe rastie antiislamizmus, moslimská komunita je vystavená útokom a džihádisti sa môžu chcieť pomstiť”.

Zdá sa, že s tým súhlasia aj iné európske orgány; holandský Národný koordinačný úrad pre bezpečnosť a boj proti terorizmu dlhodobo odsudzuje nárast krajne pravicového aj islamistického extrémizmu. Je zrejmé, že 17-miliónový národ nemožno zaplaviť 100 000 migrantmi bez toho, aby to nevyvolalo určité napätie. Stojí za zmienku, že po najznámejších útokoch krajnej pravice v Nemecku v poslednom období, ako bola streľba v Hanau v roku 2020 a útok baranidlom vo Volksmarsene vo februári 2020, úrady posilnili ochranu objektov moslimskej komunity. Po streľbe v Utrechte v marci 2019, kde moslimský páchateľ zabíjal okoloidúcich, holandská polícia tiež uzavrela mešity v meste, zjavne z obavy pred krajne pravicovým protiútokom.

Útok v Utrechte však poukazuje na ešte znepokojujúcejší trend. Tento islamistický útok bol reakciou na masaker v mešite v Christchurchi na Novom Zélande v tom istom mesiaci, ktorý bol zasa reakciou na útoky moslimov na kresťanov na Ďalekom východe. Z konania európskych orgánov sa zdá byť zrejmé, že sa obávajú série teroristických útokov, pri ktorých džihádisti a neonacistickí teroristi v reakcii na útoky v rôznych častiach sveta pripravia krvavú smršť pre nevinných kresťanov a moslimov v Európe.

Budú teda európske mestá túto zimu horieť? Hoci nie je možné presne vedieť, čo sa stane, masové protesty a občianske nepokoje sa zdajú byť takmer nevyhnutné: v skutočnosti sa protesty už konajú v Česku a Nemecku. Rád by som tu citoval správy z mainstreamových novín o týchto nepokojoch, ale žiaľ, zdá sa, že establishment je voči týmto protestom slepý.

Aj na iných miestach sa už začal všeobecný rozpad. V januári, pred začiatkom ukrajinskej vojny, takmer padla kazašská vláda v dôsledku násilných protestov vyvolaných rastúcou infláciou. “Nespokojnosť spojená s infláciou sa rýchlo rozmohla v Kazachstane, kde násilné nepokoje viedli k nasadeniu zahraničných mierových jednotiek. Rýchlosť, s akou protesty proti cenám pohonných hmôt v Kazachstane prerástli do širšieho spochybnenia režimu, bude znepokojovať ostatné vlády v regióne, ktoré sa obávajú demonštratívneho vplyvu na vlastných občanov,” vysvetľuje Economist Intelligence.

Už v marci tohto roka vyvolali vysoké ceny energií v niektorých častiach Európy nepokoje. Ako informovala agentúra Associated Press, v Španielsku “piketéri v noci hádzali horiace pneumatiky na diaľnicu… Polícia zatkla šesť ľudí a 34 ďalších umiestnila do vyšetrovacej väzby, uviedlo ministerstvo vnútra. Štrajkujúci kamionisti boli obvinení aj z toho, že tento týždeň hádzali kamene na kamióny, ktoré ešte pracujú, trhali plachty na náklad, prepichovali pneumatiky kamiónov a vyhrážali sa pracujúcim vodičom násilím.”

Možno čas opäť ukáže, že maďarský premiér Viktor Orbán mal pravdu. “Preto sa nemožno čudovať, že ľudia, ktorí sú nahnevaní a cítia sa podvedení, vystriedali jednu po druhej vlády, ktoré zaviedli [protiruské] sankcie,” povedal pred niekoľkými týždňami v prejave v maďarskom parlamente v narážke na zdrvujúcu prehru, ktorú utrpela talianska ľavica počas nedávnych volieb. Vzhľadom na blížiace sa studené, ale aj horúce napätie medzi krajnou pravicou a islamskými extrémistami sa môže veľmi dobre stať, že ešte pred koncom zimy bude nasledovať niekoľko ďalších globalistických európskych vlád.