Podľa podobného scenára ako vo Venezuele sa za víťazku volieb vyhlásila porazená kandidátka Svitlana Cichanovská, ktorá získala iba 9,9 percenta hlasov. Povolebné nepokoje, ktoré vypukli v Minsku a ďalších mestách, Lukašenko označil za akciu riadenú zo zahraničia.

Ďalej vyhlásil, že zásah polície pri demonštrantom bol primeranou odpoveďou“ na vzniknutú situáciu. „Varoval som, že tu nebude nijaký Majdan bez ohľadu na to, ako veľmi si to niekto želá,” vyhlásil staronový prezident, poukazujúc na to, že pre väčšinu Bielorusov je vývoj v susednej Ukrajine po roku 2014 odstrašujúcim príkladom.

Najnovšie udalosti v Bielorusku po prezidentských voľbách komentuje na sociálnej sieti predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Hrdlička. Naznačil, že pouličné protesty sú dôkazom zasahovania Západu do vnútorných záležitostí krajiny.

“V tejto chvíli nebudem hodnotiť úroveň demokracie v Bielorusku, ani polemizovať o tom, či prezident Lukašenko je alebo nie je diktátor. V Bielorusku som bol mnohokrát. Raz ako medzinárodný pozorovateľ volieb, a potom viackrát pracovne i súkromne. Stretol som sa s ministrami i úplne bežnými ľuďmi.

Dokonca som bol na spoločnom stretnutí s Lukašenkom. Videl som realitu bieloruskej spoločnosti v obchodoch, na uliciach ale aj po dedinách, školách, nemocniciach i na poľnohospodárskych družstvách. Čo povedať?

Či sa to bude niekomu páčiť alebo nie, my na Slovensku im máme čo závidieť a niektorí dnes nespokojní Bielorusi (najmä mládež) si neuvedomujú čo majú a čo môžu stratiť. Lukašenkovo Bielorusko totiž nedopustilo privatizáciu a teda rozkradnutie národného hospodárstva. Štát má v ekonomike reálnu ekonomickú moc,” píše Hrdlička.

Ako dodal, Bielorusko je jedinou krajinou z bývalého ZSSR, kde neprišlo k nijakým sociálnym otrasom a nárastu chudoby: “Naopak. Je to krajina s takmer nulovou nezamestnanosťou a silným sociálnym systémom.

Prebieha tam gigantická bytová výstavba, o ktorej môžu naši tajtrlíci ako Kollár, Matovič či Sulík len snívať. Stavajú sa nové sídliská, nemocnice, školy, kultúrne domy a iné objekty slúžiace ľuďom”.

Šéf slovenských komunistov ďalej zdôrazňuje, že v krajine je vybudovaná moderná diaľničná a cestná sieť. “Ľudia jedia vlastné poľnohospodárske a potravinárske produkty. Všade je poriadok a čisto.

V školách učia deti a mládež poznať reálnu históriu a skutočné ľudské hodnoty. Bielorusi sú hrdí národ antifašistov a dovolím si uviesť, že ako jeden z mála národov Európy sú skutočne suverénnym štátom,” zdôrazňuje Hrdlička.

Toto všetko podľa neho dlhodobo leží v žalúdku „demokratickému Západu“. Lukašenko je preto pre nich “tyran a despota, ktorého treba odstrániť”. Predseda KSS dodáva, že Bielorusko je tradičným spojencom a partnerom Ruska. Jeho destabilizácia by bola nádejou na ďalšie priblíženie žoldnierov a techniky NATO k hraniciam s Ruskou federáciou.

Jozef Hrdlička sa v závere svojho statusu vyjadril aj k protestom, organizovaným bieloruskou opozíciou, ktorá je podporovaná západnými štátmi. “Som presvedčený o tom, že výsledky volieb sa dajú zmanipulovať, upraviť či prispôsobiť. No o koľko percentuálnych bodov? Päť, desať či dvadsať. Dajú sa však zmanipulovať o 50, 60 či 70 percent? Určite nie a ani v Bielorusku nie.

Pamätám sa, že všetky ale všetky voľby, ktoré boli v Bielorusku po roku 1994, sú západnými kolonizátormi označované za nedemokratické a zmanipulované. Súčasne protesty v Bielorusku majú všetky znaky Majdanu či oranžovej revolúcie.

Až príliš sa podobajú na prevrat v Československu v roku 1989, na štátny prevrat na Ukrajine pred pár rokmi, na pokus o prevrat vo Venezuele pred rokom či na prevrat v Bolívii. Dokonca tam vidím rukopis udalostí, ktoré u nás prebehli v súvislosti s vraždou Kuciaka a jeho snúbenice a s ďalším vývojom udalostí, až po nástup súčasnej prozápadnej vládnej chásky…

Žiaľ, najmä mládež sa naozaj často správa ako ovce a následky sú potom katastrofálne. Je mi jasné, že aj Bielorusko má svoje problémy a že Lukašenko nie je svätec. Verím však, že bieloruský národe je múdry a nedovolí kolonizátorm rozvrat svojej vlasti,” uzavrel svoj príspevok Hrdlička.

Článok pôvodne vyšiel na napalete.sk