„Verím, že pani prezidentka bude pokračovať v šľapajach Andreja Kisku, čo sa týka zahraničnej politiky. Aj keď to tak občas nevyzerá, stále platí dohoda podpísaná troma najvyššími ústavnými činiteľmi, prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom o tom, že sme a budeme súčasťou Európskej únie a NATO,“ povedal.

Andrej Kiska však podľa neho príliš často improvizoval tak v oblasti uplatňovania ústavy, ako aj v komunikácii s občanmi a inými politickými subjektmi. „Čas na hodnotenie jeho prezidentovania ešte bude. Andreja Kisku ja nazývam prezidentom chaosu. Keď nastupoval do funkcie, bolo jeho hlavným heslom, že chce vrátiť dôveru ľudí v štát. A na jeho konci hovorí, že tento štát je mafiánsky,“ poznamenal Hrabko.

Dá sa očakávať, že o novej prezidentke budú v porovnaní s Andrejom Kiskom omnoho intenzívnejšie informovať na titulných stranách bulvárne médiá. „Rozdiel je evidentný. Keďže ide o ženu, ktorá na poste prezidenta strieda muža, obrazne povedané, časť spoločnosti ju ohodnotí ešte skôr, ako otvorí ústa. A tou časťou spoločnosti sú ženy. Budú si viac všímať jej garderóbu, čo u Andreja Kisku nebolo dôležité,“ poznamenal Hrabko s tým, že by bolo dobre, ak by si nová prezidentka dokázala uchrániť svoje súkromie.

Pre Zuzanu Čaputovú však rovnako ako pre Andreja Kisku platí, že do funkcie nastupuje bez významnejších politických skúseností. „A čo je ešte dôležitejšie, bez skúseností s politikmi. Má k dispozícii svojich poradcov a aparát Prezidentského paláca,“ upozornil Hrabko.

Hoci majú viaceré osobnosti, ktoré nastupujú na posty poradcov prezidentky, solídnu osobnú povesť, ani jeden z nich nemá veľké skúsenosti priamo z výkonu politiky. „Podľa môjho názoru je zloženie tímu poradcov dosť jednofarebné. Žiadny z doterajších prezidentov nedokázal prekročiť tieň Michala Kováča, ktorý vyskladal svoj tím tak, že sa buď musel páčiť každému, alebo nikomu, to spektrum bolo omnoho širšie,“ povedal Hrabko.

„Sú to ale ľudia, ktorým pani prezidentka Čaputová evidentne dôveruje, že jej pomôžu pri výkone funkcie a bude sa jej s nimi dobre spolupracovať. Snáď jej nebudú utekať tak, ako utekali Andrejovi Kiskovi krátko po tom, ako sa nasťahoval do Prezidentského paláca,“ dodal Hrabko s tým, že zodpovednosť za rozhodnutia ponesie prezidentka a nie poradcovia.

Poradkyňou prezidentky pre sociálnu oblasť bude Zuzana Kusá, poradcom pre zahraničnú politiku, bezpečnosť a obranu Peter Bátor, poradcami pre oblasť práva a spravodlivosti Peter Kubina a Radovan Pala. Poradcom pre vnútornú politiku bude Vladimír Talian a poradcom pre komunikáciu Martin Burgr. Čaputová sa bude radiť aj s novozvoleným europoslancom Michalom Šimečkom.

Do paláca si vezme politického komentátora a novinára Mariána Leška ako poradcu pre vnútornú politiku, slovenského environmentalistu a dlhoročného predstaviteľa organizácie Greenpeace v SR Juraja Rizmana, ktorý jej bude radiť v otázkach životného prostredia a občianskej spoločnosti. Hovorcom prezidentky bude Martin Strižinec.

Funkcie sa nová prezidentka ujme zložením sľubu na sobotnej slávnostnej schôdzi Národnej rady SR. „Ak nezloží sľub, alebo ho zloží s výhradou, tak sa prezidentkou nestane napriek tomu, že bola zvolená. Ale taký prípad sa, samozrejme, ešte nestal. Stane sa prezidentkou, teraz je ešte stále iba nastupujúcou prezidentkou, ale na tejto slávnostnej schôdzi parlamentu zloží sľub a ujme sa výkonu svojich právomocí,“ podčiarkol Hrabko.

„Inaugurácia je významná spoločenská udalosť, ide o hlavu štátu,“ dodal na margo veľkého mediálneho záujmu o sobotnú akciu, ako aj sprievodných šumov a sporov. „Nečudujem sa tým prezidentským protikandidátom, ktorí sa rozhodli nezúčastniť po tom, ako Zuzana Čaputová naznačila, že by ich tam nerada videla. Je prirodzené a slušné, ak máte možnosť sa ospravedlniť, nezúčastniť sa na akcii, na ktorej vás nechcú. Viem, že tam bol spor aj o to, či by to nemalo byť na Bratislavskom hrade,“ pripomenul Hrabko.

Na druhej strane, Andrej Kiska sa bude môcť začať plnohodnotne venovať budovaniu svojej novej politickej strany. Prvé prieskumy agentúr naznačujú, že by mohla mať podporu šesť až desať percent voličov.

„Sú to prvé prieskumy, strana v nich neštartuje zle, ale rozhodne horšie, ako si asi myslel, že bude štartovať. Toto nie je žiadny veľký výsledok vzhľadom na to, že túto stranu zakladá prezident,“ reagoval Hrabko.

Osobne však nepokladá za šťastné, ak sa bývalý prezident rozhodne robiť stranícku politiku.

„Nepokladám to za vhodné, funkcia prezidenta má byť vrcholom politickej kariéry. Emeritný prezident má byť človekom váženým, dôstojným, ktorý má odovzdávať svoje skúsenosti. Môže radiť nastupujúcim prezidentom, môže prednášať, písať knižky. Toto sa očakáva. Stále nemôžem uveriť tomu, že môže existovať politik ako Andrej Kiska,“ vyhlásil Hrabko.

„Samozrejme, oživí to istým spôsobom politickú scénu a premieša karty. Ja si môžem myslieť, že na to nemá, ale čas napokon ukáže, ako sa to vyvrbí,“ dodal na margo šancí novej strany.

„Andrej Kiska sa pokúša vytvoriť akýsi mix ľudí, zatiaľ ale nemajú skúsenosti s veľkou politikou. Možno, ak by získal Veroniku Remišovú, tá už určité skúsenosti s veľkou politikou má. A prebieha to v praxi úplne inak, ako to vyzerá navonok,“ dodal Hrabko na margo Kiskovho nového tímu. „Nepoznám taký iný príklad, možno pán Porošenko sa hotuje späť do straníckej politiky, ale on tú stranu nezakladá,“ uzavrel Hrabko.

V debate krátko komentoval aj vnútropolitické dianie vo vládnom Smere-SD, kde predseda Robert Fico diskutuje s členmi strany o jej budúcej politike. „Raz Smer-SD stratí vládnu dominanciu, je to iba otázka času, a mňa zaujíma, kto ho nahradí. Sila Smeru vychádza zo slabosti ostatných strán. Opozičnej politike vôbec nerozumiem, neviem, či sa boja zodpovednosti a chcú len sedieť v opozícii v parlamente,“ poznamenal Hrabko.

„V Smere-SD nevidím a ani neočakávam nejaký veľký posun. Žiadny snem, na ktorom by Peter Pellegrini kandidoval, v septembri nebude. Ja som to nazval búrkou v pohári vody a to som ešte nevedel, že sa na druhý deň Robert Fico nájde a začne robiť poriadky. Peter Pellegrini sa na tej diskusii v regiónoch nezúčastňuje, hoci sa chcel,“ zhrnul Hrabko.

Rozhodnutie SaS vybrať z dvojice Ľubomír Galko/Jana Kiššová nominanta na post podpredsedu parlamentu po odchádzajúcej Lucii Ďuriš Nicholsonovej kontroverzného Ľubomíra Galka, Hrabko číta tak, že strana v skutočnosti o ponúkaný post nemá veľký záujem.

V porovnaní s Kiššovou sú totiž Galkove šance na zvolenie v tajnej voľbe rádovo menšie. „SaS si veľmi dobre uvedomuje, čo urobí touto nomináciou a práve preto nenominovala pani Kiššovú a nominovala pána Galka. Vniesla tým do parlamentu konflikt. Na tých pár mesiacov, čo ostáva do volieb, je úplne jedno, či máte, alebo nemáte podpredsedu parlamentu. To miesto môže ostať aj neobsadené, ak pán Danko nezaradí na rokovanie schôdze tento bod programu. Tu išlo o ten rozruch. Pán Galko bol nanominovaný preto, aby mohla SaS protestovať, že sa nerešpektujú dohody,“ odhaduje Hrabko. „Viac politických bodov prinesie SaS to, keď pán Galko nebude vo vedení parlamentu, ako keby sa podpredsedom NR SR stal,“ uzatvára.