Bratislava 8. februára 2020 (TASR/HSP/Foto:Screenshot:Tablet.tv)

Dominantní slovenskí politickí lídri minulosti mali podľa publicistu Juraja Hrabka zvyčajne svojho pendanta, ktorý proti nim bojoval a po čase ich pri moci vystriedal. „Tak, ako mal Vladimír Mečiar Mikuláša Dzurindu, tak mal Mikuláš Dzurinda Roberta Fica a platí, že Robert Fico nemá nikoho. Aspoň ja jedného hlavného vyzývateľa na politickej scéne nevidím,“ povedal Hrabko v Tablet.TV pri hodnotení aktuálnej predvolebnej kampane politických strán

Dodal, že chýba aj jasná predstava politických hráčov o variantoch povolebného vývoja. „Nepamätám si voľby, v ktorých by sa už pred ich konaním tak často skloňoval výraz ‘predčasné voľby’, alebo úradnícka vláda,“ upozornil Hrabko.

Smer-SD podľa neho na široko skloňovanú potrebu zmeny zareagoval volebným prísľubom zmeny „zodpovednej“. „Heslo zodpovednej zmeny pokladám za veľmi vydarené. Smer nový nebude nikdy, ale bol to vydarený marketingový ťah,“ reagoval Hrabko.

Slovenská národná strana na bilbordoch promovala konkrétne opatrenia, ktoré presadila, od zvýšenia minimálnych dôchodkov, zníženia niektorých daní až po rekreačné poukazy. Aktuálne vyšla s heslom, že zmeny nesľubuje, ale robí. „Odpoveď na to, ako bola kampaň úspešná, nám dajú až výsledky volieb. Nedajú sa totiž nebrať do úvahy politické okolnosti,“ upozornil Hrabko.

Zverejnenie telefonátov Andreja Danka s obžalovanou Alenou Zs. podľa neho SNS poškodilo, aj keď neobsahovali žiadnu politiku. „Aj preto strana hľadá nové témy. Jednou z nich je Istanbulský dohovor,“ dodal Hrabko.

Pôvodná dohoda medzi Mostom-Híd a Stranou maďarskej komunity (SMK) podľa Hrabka dávala obom stranám takmer stopercentnú šancu dostať sa do parlamentu, predsedníctvo SMK však už vyrokovanú dohodu prekvapivo napokon zamietlo. Samostatne budú mať podľa Hrabka obe strany šance omnoho menšie. Kampaň Mosta-Híd je zameraná proti nacionalizmu a na podporu menšín.

Aktuálne má pomerne veľkú dynamiku kampaň strany OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola, v poslednom prieskume sa zaradili na druhé miesto za Smer-SD. Na otázku, či Matovič z tohto dôvodu môže očakávať pokus o kompromitáciu z archívov Mariana K., Hrabko reagoval, že skôr nie a ak by aj prišiel, líder OĽaNO sa s takýmto útokom vie vyrovnať.

“Myslím si, že OĽaNO u voličov zabodovalo návštevou Počiatkovej vily v Cannes a matovičovským nápadom na internetovú anketu. Mne pripadá až politicky nehorázne podmieňovať vstup do vlády nejakou anketou, ale voliči na to asi reagujú,“ uzavrel Hrabko.

V kampani sa podľa neho darí aj strane ĽSNS. „Robia kampaň v regiónoch a k aktuálnym politickým udalostiam sa nevyjadrujú. Nevyhraňujú sa,“ poznamenal. „Pri normálnej politickej strane by to malo ľuďom chýbať, ale v prípade ĽSNS to nikomu nechýba,“ povedal.

Kotlebovci sa podľa neho bez problémov dostávajú pravidelne do médií v súvislosti s protidemonštráciami ich oponentov. Reálne môžu podľa Hrabka dosiahnuť lepší volebný výsledok ako v prieskumoch.

Témami kampane Sme rodina Borisa Kollára ostal odpor k prijímaniu migrantov a exekučná amnestia, pribudli návrhy sociálnych opatrení a investičný program výstavby nájomných bytov. „Či im to zaberie, neviem, ale do parlamentu by sa podľa mňa dostať mali,“ odhadol Hrabko.

Sloboda a solidarita (SaS) aktuálne stavia na silnom ekonomickom programe orientovanom na riešenia. Podľa Hrabka sú na Slovensku vlády zväčša koaličné a teda žiadna strana nenaplní celý svoj program. „Ani SaS nenaplní svojich tisíc opatrení, ale že ich má, je vizitka pre politickú stranu,“ povedal. Aj keď si väčšina ľudí program nepreštuduje, líder kampane Richard Sulík ho môže prezentovať v predvolebných debatách.

Z mimoparlamentných strán je preferenčne najsilnejšia koalícia PS-Spolu a strana Za ľudí Andreja Kisku. Kiskovci mobilizujú heslom „hlavu hore“. „A darí sa im,“ poznamenal Hrabko. „Je to výrazne postavené na osobe bývalého prezidenta Andreja Kisku a Veroniky Remišovej,“ dodal.

„Strana sa veľmi nevymedzuje, robí centristickú politiku, neviete ju nijako zaradiť. Ani v prípade tejto strany nepoznáte ich vyjadrenia k aktuálnym politickým témam,“ upozornil Hrabko.

Za programovú je podľa neho možné považovať aj koalíciu PS-Spolu, ktorá svoje návrhy reforiem zhrnula v obsiahlom dokumente Bod zlomu. Mobilizačná fáza kampane však nie je postavená na reformách, ale vo vytváraní tlaku na ĽSNS. Heslom koalície je „Ideme do nich!“. „Podľa mňa by to mali zmeniť, lebo to, čo robia na uliciach, pomáha skôr ich protivníkom. Ešte stále je čas zmeniť to a viesť kampaň inak,“ poznamenal Hrabko.

„Časy sa menia a aj KDH sa mení,“ povedal Hrabko na margo politiky predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Alojza Hlinu. Jeho energický a neortodoxný prístup dáva KDH šancu získať voličov, akých predtým nemalo, hrozí však stratou časti starých voličov.

„KDH má aj konkurenciu, akú ešte nikdy nemalo,“ upozornil Hrabko. „Podľa mňa by bolo správne, ak by KDH do parlamentu postúpilo, ale či to naozaj vyjde, aký majú pripravený finiš kampane, to neviem,“ dodal. „Nemyslím si, že zo strany Alojza Hlinu bol šťastný krok podpis dohody o neútočení s PS-Spolu, Za ľudí a SaS,“ upozornil Hrabko.

Tesne pod piatimi percentami v prieskumoch sú Dobrá voľba a Maďarská komunitná spolupatričnosť, s určitým odstupom nasleduje Vlasť Štefana Harabina, Socialisti.sk Eduarda Chmelára a Demokratická strana posilnená o bývalých poslancov SaS. „Šancu preraziť ešte majú všetky tieto strany, závisí to od finále kampane a prostriedkov, ktoré na ňu majú. Bude to závisieť aj od predvolebných debát,“ povedal Hrabko.