Danko s Bugárom na schodoch médiám referovali o svojom rokovaní s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom na tému rasizmu a xenofóbie v Národnej rade.

Reagovali tak aj na výrok Igora Matoviča, ktorý prirovnal postavenie slovenskej parlamentnej opozície a koalície k futbalovému zápasu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore. Kým predseda a podpredseda NR SR rozprávali, za ich chrbtami sa do záberov kamier natlačili poslanci OĽaNO.

„Chybu urobili tí, ktorí to organizovali, a nie tí, ktorí využili nedostatky tejto organizácie,“ konštatuje Hrabko. „Dúfam, že sa z toho pán Danko a pán Bugár poučia a budú poskytovať rozhovory tak, aby sa tomu vyhli. Napríklad v miestnosti, alebo budú stáť tesne pri stene, aby sa za nich nikto nedostal, a teda ani do záberov,“ dodal Hrabko.

Po tomto stretnutí Bugár s Dankom označili prípadné zúženie poslaneckej imunity tak, aby sa nevzťahovala na extrémistické výroky, až za posledné riešenie. Hrabko s tým súhlasí. Dodáva, že význam stretnutia členov vedenia parlamentu s generálnym prokurátorom by nepreceňoval.

Na druhej strane, OĽaNO sa svojím netradičným postupom snažili upozorniť na staré billboardy SNS ešte z čias Jána Slotu, ktoré ťažili z latentného protirómskeho rasizmu.

Matovič argumentoval tým, že Andrej Danko figuroval v SNS už v tom čase, a preto je za plagáty spoluzodpovedný. Aj podľa Hrabka sa Danko nemôže od kampaní z čias Jána Slotu len tak dištancovať. „Andrej Danko od nich ruky nemôže dať preč. Môže sa za ne ospravedlniť,“ povedal.

V diskusii Hrabko komentoval aj vyhlásenie prezidenta Andreja Kisku, ktorý vyzval parlament, aby namiesto kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorých zamietol, zvolil nových. Ak tak Národná rada neurobí, prezident sa chce obrátiť so žiadosťou o stanovisko na Benátsku komisiu.

So sťažnosťou na ÚS sa totiž obrátili Ján Bernát, Miroslav Duriš, Eva Fulcová, Jana Laššáková a Juraj Sopoliga, ktorých ako kandidátov schválených parlamentom prezident odmietol vymenovať za sudcov ÚS. Zo šiestich kandidátov navrhnutých parlamentom vtedy vymenoval len jedného, hoci sa očakávalo, že vymenuje troch.

Ak by sa prezident obrátil na Benátsku komisiu, podľa Hrabka by jednak nezískal právne záväzné stanovisko, jednak by žiadal niečo, čo už Benátska komisia raz poskytla. „Stanoviská Benátskej komisie nie sú záväzné. Dá sa z nich čerpať, samozrejme.

Prezident Kiska rozohral hru, ktorej koniec nevidím. A mám pocit, že jeho ľavá ruka nevie, čo robí pravá ruka,“ povedal Hrabko.

„Avizoval, že požiada Benátsku komisiu, aby rozhodla. Treba si uvedomiť, že Benátska komisia o tom, čo žiada prezident Kiska, už raz rozhodla, na podnet bývalého ministra spravodlivosti. Ten výrok v jednom bode znel, že prezident musí z dvoch navrhnutých kandidátov (jedného, pozn. Teraz.sk) vybrať, že nemôže odmietnuť všetkých. A druhá časť bola, že nemá žiadne oprávnenie žiadať parlament, aby mu dal nových kandidátov,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že stav, keď Ústavný súd dlhodobo nemá troch sudcov, je neprijateľný a prezident podľa neho staršie rozhodnutie Benátskej komisie pozná.

Hrabko komentoval aj blížiace sa programové konferencie a snemy parlamentných strán. V sobotu 12. novembra bude zasadať Most–Híd a SaS a v polovici decembra Smer-SD.

„Najvýznamnejším dôsledkom decembrového snemu Smeru-SD by mala byť výmena podpredsedov, uvidíme, či dvoch, alebo troch. Viem si predstaviť aj „drzosť“ Roberta Fica, myslím to v dobrom, že napriek všetkému nechá vo funkcii Pavla Pašku. Ale nemyslím si to,“ povedal Hrabko. Dodal, že Smer-SD môže doladiť programové otázky, aké bude riešiť aj Most–Híd a SaS. „Ale platí to isté, čo v prípade Mosta–Híd a SaS, že sú to len slová a treba si počkať na skutky,“ povedal Hrabko.

Diskusiu v Tablet.tv Hrabko otvoril témou amerických prezidentských volieb. „Trump vyhral veľmi výrazne, prepísal politickú mapu Spojených štátov. Je to možno prekvapujúce, ale keď sa pozeráme po Európe, nie až tak veľmi. Donald Trump je celebrita. Nie je politik. Politike sa ešte len bude učiť,“ poznamenal Hrabko. Neúspechy etablovaných politikov podľa neho dostávajú do pozícií ľudí, ktorých najväčšou devízou je, že doteraz v politike nepôsobili. „Správanie ‘nepolitických politikov’ je nepredvídateľné, neviete, čo od nich môžete očakávať. A môže sa to skončiť zle. Robiť politiku nie je žiadna zábava,“ upozornil.

Na druhej strane, Trumpove predvolebné vyhlásenia nemusia nevyhnutne determinovať jeho reálnu politiku. A bude musieť spojiť minimálne rady republikánov, ktoré sa kvôli nemu rozštiepili. „Donald Trump pri tom nebude mať úplne jednoduchú situáciu napriek tomu, že republikáni dokázali preobsadiť Kongres,“ povedal Hrabko.

Krátko hodnotil aj vyjadrenie slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý v septembri pre Financial Times spochybnil apriórne odmietanie Donalda Trumpa ako možného prezidenta. Za otázku „Prečo vytvárame dojem, že by to nebolo dobré?“ bol Robert Fico viacerými slovenskými médiami kritizovaný, Hrabko však s touto kritikou nesúhlasí.

„Bolo to úplne korektné vyjadrenie, premiér dobre vie, čo jeho slová pred voľbami znamenajú. Odohral to dobre,“ konštatoval Hrabko.