Môj profil 
Predplatné
Čím sú Veľkonočné sviatky v živote kresťanov a aké je ich hlavné posolstvo?-
Veľká noc síce nie je tak romantická ako narodenie malého Jezuliatka, ale jej posolstvo tvorí základ, jadro, bez ktorého by kresťanstvo neexistovalo. Najprv treba vidieť rozmer historicko-duchovnej skúsenosti Hebrejov pri exode – vymanení sa z otroctva v Egypte. Nech sú historické detaily tejto udalosti akokoľvek rozostrené, duchovné posolstvo je jasné: Boh sa o svoj ľud postará. Chce, aby bol slobodný a napriek ťažkostiam sa nakoniec Božie prísľuby do dôsledkov naplnia. Túto udalosť si Hebreji rok čo rok pripomínali a dodnes aj pripomínajú. Ježiš naplnil svoje mesiášske poslanie – aj keď iným spôsobom, ako to očakávali v jeho dobe. Zomrel práve počas hebrejskej Veľkej noci.
Podstata zmyslu jeho obety spočíva v tom, že trpel a zomrel za každého v dejinách, že ich vyčistil od hriechu. Avšak – a to je zásadné – nielen položil život za nejaké vznešené ideály, ale vstal z mŕtvych. A toto je úplne principiálne. Staré zomiera, aby povstalo nové, život je silnejší než čokoľvek iné: než bolesť, smrť, hrob, predsudky a ideológie. Tento princíp sa stal (popri iných) určujúcim aj pre kultúrno-civilizačnú dynamiku rozvoja, najmä európskeho kontinentu.
Mnoho ľudí vníma Veľkú noc iba ako možnosť štvordňového oddychu. Zachytávajú však podľa vašich skúseností aj ich kresťanský rozmer?-
Je to veľmi individuálne. Čo je pre jedných udalosťou, sviatkom, sprítomnením alebo aspoň krásnym symbolom a príležitosťou pre duchovné prehĺbenie, pre iných je nezrozumiteľná – ba ničnehovoriaca šifra, ktorá im komplikuje život. Ak si ľudia počas veľkonočných sviatkov dobre oddýchnu, aj to je hodnota, ktorá sa môže pozitívne prejaviť v ich rodinnom a pracovnom živote. Ježiš na kríži však neoddychoval, ale prijal naše poblúdenia a obetoval svoj život ako výkupné. Ním darovaný nový život je viac než len bezstarostná dovolenka. V našich zemepisných šírkach sa s kresťanským rozmerom veľkonočných sviatkov (niekedy možno len s ich väčším či menším pokrivením) určite stretne každý. Ako ho to inšpiruje, to je iná otázka.
Pre “príležitostných” kresťanov sú Veľkonočné sviatky obdobím, kedy si nájdu cestu do kostolov. Prečo sa po odchode vracajú až o rok, prípadne v období Vianoc?-
Boja sa nálepky bigotných. Cítia sa aj väčšmi slobodní, keď navštevujú bohoslužby len z času na čas, cítia sa menej zviazaní s cirkvou. Alebo vyslovene nesúhlasia buď s nejakou časťou učenia, a takto to dávajú najavo, alebo sú plní mediálnych káuz a sú pohoršení zo správania vysokých reprezentantov cirkvi. A nedarí sa im to “prekúsnuť” – to ľudské a slabé sa im stalo prekážkou pri zjednocovaní sa s Bohom. Nečudujem sa im, ale pozývam ich vidieť za ľudský horizont: Božia dobrota preniká aj krehkosť a pôsobí aj napriek nej – to platí pre hľadajúcich (ale aj pre reprezentantov cirkvi).
Títo ľudia majú vieru, ale boja sa ju intenzívnejšie rozvíjať, lebo by ich to niečo stálo, museli by výraznejšie zmeniť svoj život. Často sa snažia ísť aj hlbšie, ale chcú si zachovať odstup, aby to príliš nepoznačilo ich myslenie – boja sa prijať evanjelium dôslednejšie, lebo by ich to obmedzovalo v práci alebo v osobnom živote. Často je to len psychologická bariéra alebo pohodlnosť. Stačí aspoň jedna dobrá skúsenosť – skúsenosť dobrého vzťahu a dá sa na nej stavať. Priblížiť sa k takýmto ľuďom je veľmi dôležité, lebo ich na Slovensku žije veľmi veľa.
S Veľkou nocou je spojená aj všadeprítomná reklama, pripravujúca nás na jej konzumáciu. Aké sú možnosti kresťanov, aby dokázali dostatočne odolávať?
Reklamné agentúry vedia, aké je príjemné sedieť pri plnom stole. Spoločné stolovanie však nie je len časom konzumácie, ale aj spoločenstva. Eucharistia je časom spoločného stolovania, kde ďakujeme a prijímame pokrm nového a večného života – týmto pokrmom je bohočlovek Kristus. Mnohí kresťania si nechávajú počas Veľkej noci pokrmy požehnávať. My, kresťania, sa nezriekame radostí života. Ale vieme, od koho pochádzajú a sme mu za to vďační.
.jpg)
