“Naše spoločné historické skúsenosti sa teraz na dennej praktickej báze objavujú tak, že to, čo sa deje v súvislosti s migráciou, vyhodnocujeme a musíme vyhodnocovať zhodne. Nemôžeme sa vzdať toho, aby sme tieto svoje postoje aj prezentovali. Nejde o prezentáciu postojov Maďarska – a to bolo aj podstatou pražskej schôdzky V4 (za účasti predstaviteľov Bulharska a Macedónska), kde sa zrodil jednotný spoločný postoj. Nie je teda možné tvrdiť, že by išlo o marginálny postoj trebárs jednej či zopár krajín. Ide o postoj v danej otázke významného spojenectva krajín reprezentujúceho vyše 60 miliónov ľudí, čo je porovnateľná sila s Francúzskom alebo Veľkou Britániou. Takýto postoj už musí byť akceptovaný a myslím si, že nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady bude práve o tom, že áno – je potrebné vziať do úvahy postoj krajín V4,” konštatoval.

V4 podľa jeho slov práve v tomto čase potvrdzuje najintenzívnejšie opodstatnenie svojej existencie. “Táto spolupráca vznikla pred 25 rokmi, aby pomohla znovuintegrovať stredoeurópske krajiny tam, kam aj pôvodne patrili, ale odkiaľ ich komunizmus v priebehu polstoročia vytrhol. Tieto snahy boli už aj vtedy sčasti symbolické a na druhej strane prinášali množstvo praktických vecí, ktoré sa v uplynulých desaťročiach aj zrealizovali – medzi ne patrí aj vstup do Európskej únie v roku 2004,” dodal.

Ako poznamenal, je evidentné, že boli obdobia, keď spolupráca krajín štvorky nebola veľmi intenzívna. Zdôraznil, že treba vidieť, že táto iniciatíva nemala ambície vytvoriť inštitúciu, ale išlo viac o neformálnu sieť spolupráce.

“Občas sa objavili témy, v ktorých bolo možné spolupracovať, a udalosti uplynulého poldruha roka jednoznačne dokazujú, že ak Európa čelí výzvam, na ktoré je možné a potrebné dať spoločnú odpoveď, tak sa zrazu táto neformálna spolupráca dokáže v EÚ prezentovať postojom, ktorý môžeme označiť za rovnocenný s tým, čo prezentujú napríklad krajiny západnej Európy,” podčiarkol.

Na margo otázky stretu názorov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána povedal, že existujú mienkotvorné médiá najmä v Nemecku, ktoré sa snažia súčasné udalosti okolo migrácie interpretovať aj ako osobný konflikt týchto dvoch politikov.

“Domnievam sa, že sa tomu musíme brániť. Existencia a idea V4 je založená na spoločných historických a spoločenských skúsenostiach krajín strednej Európy, ktoré sú dôvodom na vzájomnú spoluprácu, na spoločné uvažovanie o množstve tém. Aj keď Maďarsko bolo v otázke migrácie z krajín V4 najviac dotknuté, pretože je najbližšie k západobalkánskej trase, kde sa prakticky celá migrácia odohráva, ide o spoločný spôsob náhľadu krajín štvorky,” povedal.

Maďarsko sa podľa Kovácsa v spoločnosti štátov V4 ako jediná neslovanská krajina cíti dobre, pretože napríklad v skutočnej solidarite v otázke ochrany hraníc EÚ dostalo prekvapujúco veľkú podporu zo strany zvyšných troch krajín V4.

“Z tohto hľadiska to potvrdzuje správnosť našej doterajšej práce štvorky, ktorá zaznamenala aj slabšie chvíle; dokonca boli medzi nami aj rozpory. Teraz však je čas hovoriť o tom, aké sú naše spoločné záujmy. Spolupráca V4 poskytuje dobrý rámec a neťaží ho inštitucionalizácia – jediným inštitútom je Medzinárodný vyšehradský fond, v rámci ktorého je možné zrealizovať veľmi dobré programy. Toto zoskupenie je dostatočne malé na to, aby fungovalo účinne aj v neformálnom rámci, pritom v daných konkrétnych otázkach existuje záujem, aby formát štvorky bol rozšírený o ďalšie krajiny – v istých záležitostiach o Rumunsko a Bulharsko, teraz o Bulharsko a Macedónsko, ale môžu to byť Slovinsko alebo Chorvátsko. V migračnej otázke je zrejmé, že skúsenosti a záujmy krajín západného Balkánu, kadiaľ vedie migračná trasa, sú v zhode s postojmi prezentovanými krajinami V4”.

Spolupráca V4 ale nie je iba o migrácii, upozornil hovorca a dodal, nevyužité možnosti sú v oblasti hospodárstva, kultúry či infraštruktúry, pretože zo spoločných skúseností vyplývajú aj spoločné záujmy. Oblasť strednej Európy je evidentne jedným z ekonomických motorov Európy a v budúcnosti je možné, že to bude platiť ešte intenzívnejšie.

“Budeme teda vďaka ekonomickému rastu významným infraštrukturálnym potenciálom pre investície, vďaka ktorým môžeme zostať motorom Európy. Domnievam sa, že túto skutočnosť si všetky štyri členské krajiny V4 uvedomujú. Svedčia o tom regionálne a bilaterálne spolupráce, ktoré dokážu stimulovať rozvoj. Týka sa to výstavby diaľnic, ktoré by napríklad spojili východné Poľsko cez východné Slovensko s východnou časťou Maďarska, prípadne energetického prepojenia severu s juhom, ktoré je zatiaľ zrealizované iba čiastočne,” načrtol hovorca maďarskej vlády možnú budúcnosť V4.

“Evidentne existujú snahy, aby spoluprácu V4, ktorú mnohí vnímajú ako novú, isté kruhy nejakým spôsobom umiestnili do starej rétoriky. Ešte stále v súvislosti s našimi krajinami hovoria o tzv. východnej Európe. Proti tomu sa musíme brániť,” reagoval Kovács na otázku rizika možného izolovania sa.

“My práveže hlásame to, že nejde o izoláciu: naša spolupráca nesmeruje k rozdeleniu, ale naopak, ponúkame istú alternatívu. Domnievam sa, že každá členská krajina V4 si uvedomuje, že potrebujeme silnú Európu. Pritom sa jasne črtá presvedčenie, že túto silnú Európu môžeme vybudovať iba prostredníctvom silných členských krajín únie, respektíve prostredníctvom účinnejšej spolupráce týchto krajín,” uzavrel Kovács.

Základný kameň spolupráce stredoeurópskych krajín bol položený prijatím spoločnej deklarácie na stretnutí najvyšších predstaviteľov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Maďarska a Poľska vo februári 1991 v maďarskom Vyšehrade.