Morgan Freeman sa podobne ako Leslie Nielsen preslávil po päťdesiatke hraním černocha na starobnom dôchodku (“Šofér slečny Daisy”). Odvtedy akoby dorástol do úlohy múdreho černocha, podobne ako jeho biely náprotivok – do úlohy starého blázna. Bez ohľadu na to, koho Freeman hral, otrhanca alebo Boha, mafiána alebo policajta, bol rozprávačom príbehov. Ten, ktorý sa objavil v zábere, aby svojím hutným hlasom každému všetko vysvetlil.

Tento imidž priniesol synovi žobrákov Freemanovi (Nielsenovi, je na tom presne naopak – je bratom ministra obrany) veľa peňazí za podobné úlohy v nie vždy múdrych filmoch, ale nie len vo filmoch – aktívne ho využíval aj v reklame a politike. To medzitým ukázalo, že Freeman ako človek nie je až taký múdry.

Približne pred rokom sa dokonca dostal na stoplist ruského ministerstva zahraničných vecí, čo znamená doživotný zákaz vstupu do Ruska. Freeman dostal toto pre hollywoodskeho herca zriedkavé “ocenenie” za svoje protiruské propagandistické videá.

V jednom z nich, natočenom ešte v roku 2017, “múdry černoch” vyhlásil, že USA sú vo vojne s Ruskom, pretože Vladimir Putin sa údajne chce pomstiť Washingtonu za rozpad ZSSR. Je to úplný nezmysel, ale dôležitý je kontext: išlo o súčasť informačnej vojny demokratov proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi, takzvanej Rashgate, pokusu o jeho impeachment za “spolčenie s Rusmi”.

Následne, keď sa prípadom zaoberali federáli, museli priznať, že ide, zhruba povedané, o podvrh. Freeman sa, samozrejme, za nič neospravedlnil – aká požiadavka na herca. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa všeobecne domnievala, že ho do toho niekto zatiahol.

Nech už je to akokoľvek, Freeman musí rozumieť viac záležitostiam svojej krajiny ako ruským, najmä jej rasovým sporom, ktoré sa stali pozadím veľkej časti jeho života. Napríklad segregácia bola v USA zakázaná, keď mal Freeman už tridsať rokov. Dovtedy bolo medzirasové manželstvo v štáte Tennessee, kde sa narodil, trestným činom.

Teraz, samozrejme, je už všetko inak. V ére BLM sa čierny syn dozorcu z rasistického zapadákova veľkej krajiny stal idolom populárnej kultúry. Je to ten všenárodný a nezraniteľný “múdry černoch”, ktorému doteraz prešli aj početné obvinenia zo sexuálneho obťažovania, čo je v dnešných USA veľmi nákladné.

Práve v tomto postavení sa vyjadruje k otázkam akoby večným, ale nanovo aktuálnym: slovo “Afroameričan” je urážlivé. Zaobchádzať s Afrikou ako s jednou krajinou, a nie ako s rozmanitým kontinentom, je tiež urážlivé. A dokonca aj “Mesiac černošskej histórie”, ku ktorému sa modlia ako k antirasistickému podujatiu (ide o každoročný program vo všeobecných vzdelávacích a kultúrnych inštitúciách zameraný na černošské dedičstvo), je mimoriadne urážlivý.

“Chystáte sa zredukovať moju históriu na jeden mesiac?” – pýta sa Freeman.

Problémom nie sú len vrtochy starého herca. Ide o to, že ikona amerického černocha zasiahla do svätostánku americkej civilizácie – špeciálneho projektu špeciálnych služieb na vymyslenie “Afroameričanov”.

Pojem “Afroameričan” (tu má Freeman presnú pravdu) je hlúpy: nie každý černoch v USA má niečo spoločné s Afrikou (čo mimochodom znamená aj to, že nedokáže pomenovať konkrétny región čierneho kontinentu, z ktorého pochádzajú jeho predkovia). Ale zavedenie tohto hlúpeho termínu bolo reakciou amerického štátneho systému na hrozbu rozpadu krajiny.

Tri roky po zrušení segregácie, keď mal Freeman tridsať rokov, sa americkými mestami prehnali černošské nepokoje. Ich aktivisti sa zväčša označovali za Afričanov, presnejšie za nových Afričanov – národ oddelený od Američanov. Podľa Charty OSN má národ právo na sebaurčenie. A nároky “nových Afričanov” sa rozšírili na veľké časti území prevažne čiernymi obyvateľmi obývaného juhu USA.

V marci 1968 sa proces politického osamostatnenia začal vyhlásením nezávislosti Novej africkej republiky. Hlavnou pointou je, že napriek podpore tzv. medzinárodného komunistického hnutia čierni separatisti prehrali.

Na jednej strane bola na aktivistov nasadená celá sila štátneho bezpečnostného aparátu. Na druhej strane bola černochom, nespokojným so svojou situáciou, ponúknutá alternatíva – myšlienka národnej jednoty s bielymi. Na tento účel sa sformoval posmrtný štátny kult Martina Luthera Kinga, ktorý nehlásal separatizmus ani černošský rasizmus ako protiklad bielych, ale rovnosť a mierové spolužitie. Zároveň sa v byrokracii, školách a médiách zaviedol pojem “Afroameričan”. Nastala nová éra – éra politickej korektnosti.

V moderných USA sa politická korektnosť postupne stáva archaickou hodnotou. Znamená to, že pri čítaní amerických dejín, kultúry a politiky by sa nikto nemal urážať. To nezodpovedá modelu “novej etiky”, v ktorej sa biely človek musí urážať každý deň – musí sa ospravedlňovať, že je potomkom rasistov a otrokárov.

Aby som mierne parafrázoval Freemana, Mesiac čiernej histórie tu neprichádza do úvahy – každý nový rok musí byť čierny. Ak nie v celých USA, tak aspoň v nejakej ich plnohodnotnej časti.

Áno, Freeman je stále len herec. So svojráznym autoritatívnym názorom, ale herec. A otázkou je, či si uvedomuje, že svojimi výrokmi zasiahol do jedného zo základov amerického národa a vlastne navrhol návrat k princípom otcov zakladateľov Novej africkej republiky a sebaidentifikáciu protibelošských separatistov.

Možno, podobne ako v prípade protiruského zadania, “múdry černoch” len odohráva scenár. Ak je to druhá možnosť, kto napísal scenár?

Zvyčajne sa scenáre černošskej politiky píšu v útrobách Demokratickej strany. Tým, že sa snažia zmobilizovať “Afroameričanov” aj okolo deštruktívnych myšlienok, ako je BLM, sa v prvom rade snažia zmobilizovať svoj elektorát bez toho, aby sa černošskí radikáli a konzervatívci (teda tí černosi, ktorí volia demokratov už iba zo zvyku, ale svojimi názormi sú už blízki republikánom) odtrhli.

Zdá sa, že myšlienka rozpadu krajiny je príliš nebezpečná na to, aby sa s ňou politicky zahrávali. Tí istí ľudia však presadzovali aj myšlienku beztrestného rabovania černochov, podpaľačstvo a pogromy a myšlienku anarchistických komunít v centrách veľkých miest, kam polícia nemá prístup.

Čas plynul, nastúpil nový prezident, výtržníci zmenili názor. Čierni ľudia, dokonca aj príbuzní zakladateľov BLM, neprestali umierať v policajných väzbách, ale teraz sa tomu venuje oveľa menej pozornosti.

Samozrejme, najpravdepodobnejšie je, že Freeman, ktorý sa rozplynul v lúčoch slávy na vreciach peňazí, len rezonuje, ako sa mu zachce. Ak však pracuje na svojej hlavnej špecialite, vzbura “nových Afričanov” a vzostup černošského separatizmu je to to, čo sa pripravuje pre Donalda Trumpa v prípade jeho návratu do Bieleho domu.

Je v záujme zvyšku sveta, aby tieto technológie zafungovali a procesy, ktoré spustia, sa stali nezvládnuteľnými. Šťastný lov, súdruh Mauglí!