Výskumníci z Marylandskej univerzity sa rozhodli preskúmať, aké opatrenia si delfíny zaviedli. Položili preto mikrofóny na dno Atlantického oceánu v blízkosti veternej elektrárne asi 20 míľ od pobrežia Marylandu ako známeho námorného koridoru.
Normálna komunikácia delfínov má zložitý zvukový vzor s nárastom a poklesom v rozostupoch a frekvencii. Je jasné, že okolitý hluk ich vyrušuje a má významný vplyv na vlastnosti ich typického pískania.
Baileyová spolu so svojím tímom analyzovala približne 200 nahrávok volaní delfínov na svojich druhov získaných počas troch mesiacov, analyzovala trvanie, začiatok a koniec frekvencií, prítomnosť harmonických a zahnutých bodov. Podľa svojej štúdie zistili, že delfíny si zjednodušili svoje zvuky, aby ich bolo počuť aj cez hluk mnohých rekreačných lodí a iných námorných plavidiel.
Námorná biologička Dr. Helen Baileyová vraví, že komunikovať v takomto prostredí je pre delfíny to isté, ako “snažiť sa odpovedať na otázku niekomu v hlučnom bare a po opakovaných pokusoch dáte len čo najkratšiu možnú odpoveď”.
Kvôli nárastu hluku delfíny zvýšili svoje zvukové frekvencie a zjednodušili svoje pískavé dorozumievanie, čo je akustická vlastnosť spojená s individuálnou identifikáciou.
O delfínoch sa totiž vie, že sú to spoločenské zvieratá a vyvolávajú zvuky z mnohých rôznych dôvodov. Komunikujú navzájom, aby zostali spolu ako skupina, pískajú, keď jedia, a dokonca sa aj medzi sebou volajú po menách, keď sa stretnú rôzne skupiny delfínov.
Zníženie hluku z plavidiel, tichšie motory či obmedzenia rýchlosti by mohli pomôcť znížiť nemilé vplyvy na delfíny, ale aj na iné druhy morských živočíchov citlivých na zvuk.