KDH podľa neho v minulom volebnom období urobilo chyby, podľa Hlinu fungovalo akoby v “stand by” mode. Dodal, že paradoxne bolo napokon voličmi potrestané aj za pozitívne kroky.

Podľa Hlinu však KDH na volebný neúspech reagovalo adekvátne. “Predseda a časť vedenia odstúpili, ale zároveň boli zabezpečené procesy tak, aby hnutie fungovalo a pripravilo okresné snemy a celoslovenský Snem. To sa podarilo,” konštatoval bývalý zákonodarca.

Snem, ktorý sa uskutoční v soboru 11. júna v Ružomberku, podľa neho prijme v určitom rozsahu zmeny stanov. “Ale kľúčové bude, či sa KDH v Hlinkovom meste rozhodne prijať novu víziu pre hnutie a to víziu, že sa stane modernou konzervatívnou stranou ľudového typu postavenou na kresťanských základoch,” povedal Hlina.

Na otázku, či KDH na návrat do parlamentu stačí získať späť niekoľko tisíc hlasov, ktoré im naposledy chýbali, Hlina odpovedá, že také jednoduché to nebude. “Bude to mimoriadne náročný proces. Ale ak KDH po Sneme v Ružomberku vyšle signál, že sa vylízalo z rán, ktoré utŕžilo, a to aj tým, že personálne zmeny nie sú len premaľovaním fasády, tak áno. Zároveň, ak z Ružomberka zaznie signál, že KDH prijalo novu víziu, tak sa vrátime na 100 percent,” odhaduje. Kresťanskí demokrati podľa neho potrebujú presvedčiť voličov, že sú skutoční konzervatívci a nie “predajňa s rozličným tovarom”.

Ako mimoparlamentné sa KDH bude ťažšie presadzovať v médiách, preto bude podľa Hlinu dôležité komunikačne prieraznou formou prinášať ľudové témy.

Svoje krátke členstvo v KDH Hlina za nevýhodu v súboji o post predsedu nepovažuje. “Som relatívne krátko členom KDH, ale viac ako rok a pol som bol členom poslaneckého klubu KDH v parlamente,” pripomína.

“Intenzita politickej práce v poslaneckom klube je niekoľkonásobne vyššia ako intenzita politickej práce v polohe radového člena hnutia. Zjednodušene môžeme povedať, že rok a pol práce v poslaneckom klube sa môže rovnať niekoľkým rokom členstva v KDH ako rádový člen. Takáto doba je dostatočne dlhá na to, aby ste zistili, kto je kto,” tvrdí.

“KDH je v kríze. V časoch krízy sa zvyknú najímať ‘krízoví manažéri’ a odporúča sa, aby boli ‘zvonku’, teda nezaťažení väzbami. A ja nie som zaťažený žiadnou väzbou, ktorá by ma mohla negatívne ovplyvňovať pri hľadaní optimálneho postupu, ako KDH vrátiť na politickú mapu Slovenska,” vyhlásil Hlina. Dodal, že je na delegátoch, či akceptujú “v meste A. Hlinku víziu A. Hlinu”.

O post predsedu KDH zabojujú minimálne piati kandidáti, ktorí zatiaľ zverejnili svoj zámer – Alojz Hlina, Eleonóra Porubcová, Miroslav Kráľ, Ladislav Štefanec a Ján Morovič. Je však možné, že ešte nejaký kandidát alebo kandidáti pribudnú priamo na Sneme.

Delegáti Snemu, ktorý sa bude konať v sobotu 11. júna v Ružomberku, budú hlasovať tajne. Na Snem by mali prísť ako čestní hostia aj všetci traja doterajší predsedovia KDH, Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ. TASR to potvrdil zastupujúci predseda hnutia Pavol Zajac.

Za najvážnejších kandidátov vnímajú vo vnútri KDH Hlinu a Porubcovú. Hlinu podporujú okresy východného Slovenska a Oravy. Porubcovej kandidatúru uvítali viacerí krajskí predsedovia KDH. Všetci kandidáti by mali na Sneme vystúpiť s prejavmi. Očakáva sa dlhá debata, zrejme až do večerných hodín.

Porubcová je poslankyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja, tiež prievidzská mestská poslankyňa a riaditeľka Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. V hnutí pôsobí roky. Chce vrátiť KDH k ľuďom, elity sa im totiž podľa nej vzdialili. Hlina podal žiadosť o vstup do KDH len nedávno. Za predsedu ho chcú kresťanskí demokrati v Tvrdošíne a Námestove. V minulom volebnom období bol poslancom Národnej rady SR a ku koncu pôsobil v klube KDH. Myslí si, že z KDH sa dá urobiť moderná konzervatívna strana. Kráľa zo Zlatých Moraviec navrhla platforma LUD KDH. Štefanca by chceli v Bytči a Žiline, Moroviča v Bratislave.

KDH prišlo o predsedu po prehratých marcových parlamentných voľbách. Dosiahlo v nich volebný zisk 4,94 percenta a prvýkrát v histórii sa hnutie nedostalo do parlamentu. Ján Figeľ preto odstúpil z predsedníckej funkcie.