Nitra 28. júna 2019 (HSP/Foto: Roman Oravec)

Polovica Nitry je podľa Viktora Šabíka nedostavaná. Je nonsens, aby na obrovskej ploche pod hradom rástla repka. Nitra má po šiestich rokoch hlavného architekta. Stal sa ním uznávaný architekt Viktor Šabík, ktorý je okrem iného trojnásobným laureátom ceny Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR. Táto dôležitá funkcia nebola na mestskom úrade obsadená dlhé roky a mesto absenciu hlavného architekta pocítilo

Prinášame rozhovor s novým hlavným architektom Nitry. Viktor Šabík v ňom vysvetľuje, prečo podľa neho Nitra v skutočnosti nemá ani jedno námestie, ale hovorí i o tom, ako chce zapojiť študentov do architektonickej premeny Nitry. Architekt tiež rozpráva o jedinečnej šanci Nitry dostať sa na mapu Európy.

Ako sa vám zmenil život prechodom z vášho ateliéru na mestský úrad?

Doteraz som pôsobil v slobodnom povolaní. Ako architekt som kreatívny človek a viem, že byť vo funkcii hlavného architekta znamená v prvom rade slúžiť občanom. Je to úplne odlišná pozícia poňatia tejto profesie. Tu ide o kreovanie nášho životného prostredia, ktoré si vytvárame. Hlavný architekt má byť akýsi vykladač zákona. Územný plán je základný zákon na reguláciu procesov, ktoré sa dejú v meste. Hlavný architekt má byť mediátorom tohto procesu, má hovoriť, ako sa to má celé vyvíjať v danom období. Nitra sa momentálne nachádza v zlomovom období. Prichádza tu k zmene. Mesto sa mení z poľnohospodárskeho na priemyselné centrum a z toho vyplýva širokospektrálny súhrn problémov a tém, na ktoré treba zodpovedať veľmi fundovane a poskytnúť priestor na sfunkčnenie mesta. Táto funkcia nebola obsadená šesť rokov a teraz je dôležité, akú správu vyšleme občanom.

Čo taký bežný občan uvidí v tom, že mesto má obsadenú pozíciu hlavného architekta?

Tých rovín je veľmi veľa. Budeme sa tu snažiť vychytávať problémy, regulovať procesy. Snažíme sa zachytiť niektoré väčšie projekty, ktoré ovplyvňujú svoje okolie, aby neboli nevhodným spôsobom dotknutí starousadlíci, ktorí tu bývajú dlhé roky. Čo znamená, aby sa nerobilo zlé meno novému projektu, dáme dokopy jedných aj druhých. Moja pozícia bude vo vyjednávacej polohe smerom k developerom. Oni hľadajú možnosť, ako tu v Nitre investovať. Mesto má zlé meno a zlý rating, potrebujeme preto zmeniť značku mesta a vybudovať proinvestičné prostredie. Vo všeobecnosti je potrebné pokúsiť sa odstrániť nedôveru na strane obyvateľov aj investorov.

Ľudia však vytvorenie proinvestičného prostredia vnímajú citlivo, majú pocit, že výstavba je v Nitre nekoordinovaná.

Tridsať rokov po zmene režimu sa toto mesto správalo antiinvestorsky. Výsledok toho je, že Nitra sa z tretieho najväčšieho mesta na Slovensku stala provinčným mestečkom v zmysle počtu obyvateľov, došlo tu k úbytku obyvateľov. Z 95-tisícového mesta pred pádom režimu sa z Nitry stalo mesto s ledva 80-tisíc ľuďmi. A to je dôsledok toho, že sa Nitra správala antiinvestorsky – nedoplnili sme mestskú štruktúru, neexistovala tu výstavba kvalitných bytových projektov. Dopustili sme rozpad mestského prostredia na vidiecke prostredie, kde rodinné domy bujnejú okolo, v okrajových častiach mesta. Dôsledok tohto vývoja je to množstvo automobilov, ktoré sa nachádzajú v centre mesta. Všetci, čo bývajú v satelitoch, dnes úplne jednoznačne používajú jedno alebo dve autá denne a každé ráno sa toto množstvo automobilov pohne smerom do centra mesta a poobede idú smerom z centra mesta domov, do satelitov. Tu sa dopustilo vyľudnenie centra mesta a centrum sme prenechali autám. Toto sa už nesmie diať. Mestá nie sú pre autá, mestá sú pre ľudí. Toto, čo sa dnes deje, sa malo diať pred desiatimi či pätnástimi rokmi. Je to ale celosvetový trend – ľudia chcú bývať v pohodlí v rodinnom domčeku, plniť si americký sen. A potom sú tu ďalšie trendy, že keď chcú využívať výhody mesta, napríklad ísť večer do divadla a dať si na terase drink, nebudú používať auto, ale pôjdu pešo, alebo mestskou dopravou. Takto to funguje vo veľkých mestách. My, keď chceme budovať zdravé mesto, musíme sa sústrediť na to, aby bolo kompaktné, musíme sa sústrediť na blokovú mestskú sústavu. Chceme dopĺňať mestskú štruktúru, ktorá sa rozpadla a dostať bývanie do mesta. Aby ľudia obývali centrum mesta a nie doňho dochádzali autom z okrajových častí.

Na to je asi ale potrebné, aby sme ľudí dostali do mestskej dopravy

Áno, a verejná doprava musí byť nevyhnutne kvalitná. V Nitre došlo pred rokmi k nešťastnému rozhodnutiu, že mesto nemá vlastný dopravný podnik ako ho má Bratislava, Žilina, Banská Bystrica či Prešov. Mestá sú subjekty, ktoré súťažia na trhu o kvalitného občana. Občan dostane buď kvalitné bývanie za rozumnú cenu a tiež kvalitnú dopravu, aby nemusel používať auto, alebo potom čakajme problémy súvisiace s tým, že ľudia nasadajú do áut. Existujú štúdie a výskumy, že čím bližšie býva človek k cieľom, ktoré chce dosiahnuť v rámci svojho pracovného dňa, tak nemusí používať auto. V súčasnosti je v platnosti európsky trend minimalizovať odpady, ľudia by mali minimalizovať i svoje konania a zvažovať dôsledky svojho konania. Používanie auta by mal byť jeden z tých modelov – ak človek dosiahne svoj cieľ, napríklad ofis do 5 minút, tak nebude vôbec používať svoje auto.

Nitra so svojimi satelitmi ako Šúdol, Kynek, Párovské Háje obsiahne veľké územie, ktoré má potenciál a ktoré je ideálne manažovať z hľadiska bezpečnosti, dopravy a všetkých sociálnych kontaktov. Zároveň je to ideálne mesto pre život. Poskytuje všetky sociálne kontakty, pretože človek je tvor sociálny. Vie sa dostať veľmi efektívne k vzťahom, ktoré potrebuje. Tomu sú podriadené mestské štruktúry.

Čo by sa malo zmeniť na štruktúre Nitry?

Teraz sa tu deje jeden dejinný skok, kvalitatívny skok, aký sa nestáva tak často. Stalo sa niečo, čo postupne priláka veľkú masu ľudí, ktorí chcú pracovať. Zároveň sa mení štruktúra mesta. Z poľnohospodárskeho formovania na mení na industriálne mesto, čo je znovu veľký paradox. Európa sa dnes vyvíja úplne ináč. Sme tridsať rokov v takom posune, celé Slovensko je  montážna hala. Ale stalo sa. Mesto na to nie je vôbec nachystané. Ale dostali sme sa na mapu Európy. My tu máme potenciál na mape mesta, tristo hektárov na Párovských Lúkach. Keď spravíme kruh kružidlom, zapichneme špic kružidla do veže hradu a urobíme kružnicu s polomerom po železničnú stanicu, tak skoro celé Párovské Lúky sú v tomto rádiuse kružnice kompaktného mesta. Treba začať zmysluplnú výstavbu kompaktného mesta, pretože nám vlastne chýba polovica mesta. Keď sa pozriete na mapu, tak pod hradom rastie repka, akoby sme boli niekde v Transylvánskych Alpách, a nie v meste.

Mohla by tu teda vzniknúť úplne nová časť Nitry?

Potenciál tu je, nová mestská časť môže mať 30-tisíc obyvateľov. V tomto území vieme vyformovať veľmi kvalitnú mestskú štvrť. Z tohto sa môže stať učebnicový príklad, ako zvládnuť plánovaný rozvoj v zmysle 21. storočia s uplatnením všetkých vedomostí, ktorými v súčasnosti disponujeme. V Európe existujú veľtrhy nehnuteľností. Vieme účinne vycestovať na mapu Európy s brožúrkami a návodom, akým spôsobom prilákať investorov, ktorí by mali záujem o takýto mestský cieľ. Mestá súčasnosti sú značky a rivali.

Našli by ste príklady iných miest v rámci Európy, ktoré majú takýto potenciál?

Poviem príklad z minulosti, radí sa k vizionárskym. Nitra sa procesom môže priblížiť k Barcelone. Ide pôvodne o staré gotické mesto, ktoré sa 1 800 rokov vyvíjalo na brehu mora, malo iné podmienky na rozvoj. V roku 1850, kedy začal veľký rozmach stotisícového mesta, vyhral súťaž urbanista Ildefons Cerdá, nakreslil novú Barcelonu tak, ako ju poznáme dnes, keď má dva milióny obyvateľov. Je to určitý príklad, ako by to mohlo vyzerať aj u nás v Nitre. Je to úplne najefektívnejšia možnosť, ako má mesto vyzerať- mestský blok nadimenzuje všetko – že tu bude bulvár, vnútro blok, medzipriestory- pasáže, brány, ktoré tvoria prechod. Ak to vieme reálne naštartovať, tak do 20 – 30 rokov by sa u nás mohlo toto udiať.

Za tie roky, čo tu chýbal hlavný architekt, sa tu nakopilo mnoho problémov. Môžete popísať, aké?

Útvar hlavného architekta som dostal úplne poddimenzovaný. Mám tu len štyroch architektov. Hardvér a softvér v žalostnom stave. Zistil som, že technická mapa, respektíve združenie pre technickú mapu, ktorého bolo mesto Nitra členom, je nefunkčné. Právomoci útvaru hlavného architekta musia vyzerať inak. Musíme obnoviť štatút záväzného stanoviska primátora, ktoré bude povinné pre stavebný úrad a ten ho musí akceptovať. Pretože my sme „vykladači“ územného plánu, a nie stavebný úrad. Nevieme vydávať účelnú územno-plánovaciu informáciu. Tam sa začína gro nedorozumení. Územný plán musí byť zosúladený a musíme dopredu odpovedať na maximum podmienok, aby investori vedeli, čo môžu robiť. Územno-plánovacia informácia nie je v stavebnom zákone presne zadefinovaná, ako má vyzerať. Musíme si to s kolegami a právnikmi zosúladiť, aby sme ju vydávali v duchu 21. storočia. Keď sem príde človek so svojím projektom, x-krát ho prerába. Povieme mu jedno, potom druhé, tretie. Nekomplikujme ľudom život zbytočne. Keď architekt projektuje vo Viedni, dostane do ruky hrubú buchlu, v ktorej má zregulované všetko. Potom presne vie, čo môže a čo nemôže.

Máloktorý občan Nitry vie, čo by taký územný plán mal obsahovať. A prečo by to aj bežného človeka malo zaujímať?

Kým nejdete vy ako občan nič stavať, realizovať, tak celý územný plán vám môže byť ukradnutý. Ak však áno, tak jasne vidíte dôsledky zlého správania mesta. Niečo sme dostali darom – to je poloha nášho mesta. Človek z diaľky vidí, aké je to nádherné mesto, ale keď príde bližšie, keď viac prenikne do vnútra mesta, tak je tým viac zdesený. Územný plán má byť návod na vytváranie kvalitného životného prostredia a týka sa každého. Máme aktualizovať dáta a vyjednávať s majiteľmi a pýtať sa, aké sú ich potreby. Musíme byť mediátormi týchto procesov. Veď len napríklad Klokočina a Chrenová sú dôsledok nezvládnutého rastu v období socializmu, keď boli preferované monofunkčné zóny, ktoré neposkytujú žiadne služby. Cieľom bola iba výstavba sídlisk. Nijaké pracovné príležitosti, aby človek v šľapkách zbehol z domu do práce a po práci opäť v šľapkách išiel dole nakúpiť. Takisto potrebujeme aktualizovať dáta, aby sme boli účinní v zmysle služby občanovi a vytvárali efektívny podklad pre nový územný plán. Ten bude vrcholom celého môjho snaženia o vytvorenie kvalitného životného prostredia, ale k tomu vedie hromada postupných krokov.

Nitra je krajské mesto, ktoré chce mať konečne svoju perspektívu

Momentálne sa nachádzame v turbulentnej dobe, kedy sa Nitra môže zaradiť medzi takzvané Growing cities. Skokovo sa môžeme posunúť na novú kvalitatívnu úroveň. Musíme sa však vysporiadať s mnohými výzvami, pred ktoré sme boli postavení. My (politológ, architekt, kultúrny nadšenec a občiansky aktivista) sme tu v roku 2002 usporiadali konferenciu s jemne provokatívnym názvom Nitra mesto bez ambícií (?). Bola to konferencia, kde sme otvorili množstvo tém – jedna z nich bola, akým smerom sa bude Nitra uberať, keď príde k takému skoku, že tu vyrastie strategický park. Pretože také veci sa dejú. To bolo pred sedemnástimi rokmi a vtedy v Nitre o priemyselnom parku nikto nechyroval. Dnes sme v roku 2019, vyrástol nám tu znenazdajky a úplne autisticky strategický park a našiel nás absolútne nepripravených. Vygeneroval nám množstvo problémov, predovšetkým dopravných. V tomto meste bola vybudovaná za 30 rokov jedna cesta. Akútne potrebujeme vyriešiť dopravnú koncepciu – nie je možné, aby krajské mesto malo jednu hlavnú križovatku, kam zákonite príde každé auto. Nutne potrebujeme most na Priemyselnej ulici, odklonenie dopravy do Krškán pred mostom Akademická a mimoúrovňovú križovatku na južný obchvat v priestore za výstaviskom Agrokomplex. Nech nám štát dá peniaze, keď nám tu vyrobil dopravný mega problém.

A čo Jaguar? Tá najväčšia investícia v Európe, ako sa o nej písalo

O to práve ide, pretože keď príde brexit, Briti nemajú na starom kontinente nikde inde fabriku, iba u nás. Na to budú naviazané ďalšie investície. Podľa výpočtov britských expertov tu chýba 500 miliónov eur na investície do všetkého toho, ako má moderné mesto vyzerať. My sa musíme orientovať na tých, čo tu nechcú vytvárať plechové škatule, ale fakt sa posunúť niekam. Vytvárať aj pridanú hodnotu, nielen výrobu, ale aj výskum a vývoj. To nám môže priniesť kvalitatívny skok v budovaní značky mesta.

Budovanie značky mesta – v tom je skrytých mnoho tém, čo všetko by to malo obsahovať?

Podľa mňa ide o to, kam sa chceme uberať, odkiaľ kráčame a kam ideme, kde sa chceme ocitnúť a koho chceme tou synergiou prilákať. Tá synergia by mala byť komunikovaná jednoducho. Je tu aj niečo staré, sme matkou miest, i keď to tak nevyzerá, veď je tu iba pár cirkevných pamiatok. Tu turista nemá dôvod prečo prespať. My musíme vedieť, kade sa to súčasné mesto do budúcna má uberať, dať jasný signál, že vieme kto sme a kam sa chceme uberať. Čo ponúkame, akú víziu. Je tu napríklad 30-tisíc študentov. Mali by mať nejaký dôvod zostať tu aj po skončení štúdia. Treba vyslať aj k nim signál, aby tu zostali.

Tých 500 miliónov investičného dlhu Nitre, o ktorých ste hovorili – veď to je šialená suma…

To je šialená suma, ale presne taká nám chýba v takých veciach, ako sú kultúrne ustanovizne, ako tráviť voľný čas zmysluplne. Keď prídete do Viedne, človek tam má čo robiť aj mesiac.

Kultúra je ale nejaká nadstavba…

Kultúra nie je nadstavba. Kultúra je úplne kľúčová vec. Keď počas druhej svetovej vojny chceli Briti znížiť rozpočet na kultúru, Churchill sa opýtal: „Načo máme teda viesť vojnu, keď nepotrebujeme kultúru?“ Kultúra a kreatívny priemysel sú jedna z dôležitých súčastí života krajiny, a teda aj mesta. Za kultúrou sa v súčasnosti cestuje. Je to z  hľadiska cestovného ruchu dôležitá vec a je to rovnocenná súčasť ekonomiky krajín.

Spomínali ste pár cirkevných pamiatok. No čo ostatné budovy v Nitre, ako by ste ich zhodnotili?

Tu nie je ani jedna administratívna budova „áčková“ – v zmysle energetickej náročnosti, architektonickej kvality prostredia, ktoré okolo seba vytvára. Keď chceme mať hráča typu Hewlett Packard, aby tu zamestnával tisíc informatikov, tak štatisticky úspešné mesto v tomto smere je Bratislava, Praha alebo Londýn. V Nitre nemajú priestorové možnosti. Nutne potrebujeme zvyšovať rating nášho mesta, jeho vizuálnu atraktivitu, krásu. Skrátka nastaviť latku vysoko.

Je Bratislava blízko alebo ďaleko?  

Bratislava je tak akurát. Aj toto je dôvod, prečo som sa z Bratislavy vrátil naspať do Nitry. Trnava je trochu menšia ako Nitra, a je to úspešný príbeh. Napriek tomu, že je tak blízko pri Bratislave, oveľa úspešnejšie napreduje ako Nitra. V období, keď na Slovensku začali vznikať prvé šopingy, tak Tesco urobilo prvý hypermarket v Nitre, ešte v roku 1999. Mali vyrátané, že je to spádová oblasť pre milión obyvateľov. My sme metropola pre celé západné Slovensko a mali by sme sa tak začať aj správať. Nechovajme sa ako malé mesto, buďme sebavedomí. Keď v Nitre povieme, idem do mesta, tak mám na mysli dve ulice – od Tatry cez pešiu zónu po divadlo a kúsok Kupeckej. Keď som na Štúrovej už nie som v meste? Keď som pri Mlynoch, tiež už nie som v meste? Toto treba meniť, nastavenie v hlave.

A čo námestie? Sú naň rôzne názory, mnohým sa nepáči

Pretože my námestie nemáme. Ani jedno námestie, ktoré je v Nitre, nie je námestie. Ani Župné námestie nie je, ani Svätoplukovo námestie, ani Pribinovo námestie. Tam sa nič nedeje v parteri. Námestie musí byť jasne ohraničené a musí sa niečo diať v parteri. Ja na tom trvám, pretože mestá sa tak stavajú, že vytvoríme si priestor, okolo ktorého sa niečo deje. Krásny príklad námestia je žilinské Mariánske námestie. Je to nejaký priestor, okolo ktorého sa niečo vždy musí diať. Toto je jedna čiastka z tých 500 miliónov. Takých 40, 60 miliónov investujeme a budeme mať pekné námestie. V tejto časti by sa mali nachádzať poriadna knižnica, poriadne múzeum a poriadna galéria s moderným umením, to nám v Nitre chýba, aby to žilo ľuďmi celodenne. Ďalej by tam mali byť priestory formou mestskej pasáže pre služby, obchod a predovšetkým byty, aby to tam celodenne žilo. Keď si dáme na prízemie nejakú kaviareň a urobíme tam knižnicu pre umenie a architektúru, a nech je to aj do večera do 20. hodiny otvorené a nech sa tam ľudia stretávajú. V súčasnosti jediný priestor v Nitre, ktorý má potenciál byť námestím, je Mestská tržnica.

A čo sa s tým dá reálne spraviť?

Mali by sme začať zadefinovávať, aká veľkosť hlavného námestia by nám stačila. Budeme sa s tým priestorom hrať. Nech to tam žije, ľudia nech sa vidia, spoznávajú. Ideme urobiť workshop formou participácie s obyvateľmi a urobiť si priestor centra mesta obývateľnejším. Začnem približovať obyvateľom víziu, že si to námestie môžeme spolu vybudovať. Je to veľmi dôležité. Dlhodobo sa tu vytváral zlý obraz, že si zastaviame výhľad na hrad. To je nezmysel, aj historicky. Z Hlavného námestia v Nitre na hradnú vežu vidno nebolo. Človek mohol vidieť z priestoru pred Mestským domom vežu františkánskeho kostola a z námestia seminár a Zobor. Mestá sa nestavajú kvôli výhľadom, ale preto, že ľudia zdieľajú nejakú ideu, majú spoločné osudy, spoločné zážitky.

Dostal som mandát na rokovanie s dekanom Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Radnica bude partnerom fakulty a študenti budú robiť intervencie do verejného priestoru formou spolupráce mesta s  FZKI. Študenti budú mať  možnosť realizovať svoje projekty a pomôcť dotvárať jeho atmosféru.

Dôležitá je spolupráca s festivalom Divadelná Nitra alebo inými ustanovizňami, ktoré majú záujem na tom, aby sa na námestí niečo dialo. Vidíme, že ľudia tam chcú chodiť. To vidno, že ľudia tam chodia počas festivalu Divadelná Nitra a aj vtedy, keď je tam vytvorený priestor s drevenými domčekmi vianočného mestečka. Ľudia tam chcú chodiť, keď tam nefúka, keď tam môžu behať deti a rodičia sa o ne nemusia báť. My sa budeme snažiť do tohto priestoru vnášať nejaké modelové situácie, aké veci tam môžu nastať pri rôznych príležitostiach, nielen počas trhov, keď sú tam stánky vianočného mestečka. Aj vianočné trhy chceme presunúť do širšieho centra.

Nové námestie by mohlo vzniknúť v priestore pred hotelom Tatra. Palárikovu ulicu vieme uzavrieť. Je to náš pozemok. Je možnosť spraviť tam veľmi krásnu pešiu zónu – stromy, lavice, cyklotrasu, so zmiešaným pohybom automobilov a chodcov. Aj takto to regulovať. Dalo by sa tam prísť autom a odparkovať. V celom priestore od Tatry  po Králika by malo byť 20 % územia určeného pre autá a 80 % pre pešiakov. Len treba naštartovať procesy na vytvorenie tohto mestského priestoru a po dokončení Orbisu tu mať krásny, reprezentatívny verejný priestor.?

Henrich Varga, Tomáš Holúbek, Ľudmila Synaková