Mnohí ľudia sa k tejto správe stavali skepticky. Bolo to zbytočné, pretože včera jej pravdivosť potvrdil Alexander Novak.

Ruský vicepremiér, ktorý komentoval slová Roberta Fica, povedal doslovne toto: Rusko je pripravené rokovať o dodávkach surovín cez ukrajinský plynový prepravný systém a iné trasy, ale zatiaľ nevidí náležitý záujem zo strany Európskej únie.

Tu by sme sa mali náhle zastaviť a pripomenúť si, že Alexander Novak má za sebou dlhoročné pôsobenie na čele ministerstva energetiky, a mali by sme nájsť významy, ktoré nie sú vyslovené priamo, ale sú vypuklo vyšité neviditeľnými niťami. Na tento účel by sme mali krátku vetu podpredsedu vlády rozložiť na tri kľúčové bloky.

Po prvé, spomína sa v nej ukrajinský prepravný systém plynu a potenciálny tranzit, ktorý vzhľadom na fyzickú trasu potrubných trás prechádza cez Slovensko a potom sa odkláňa na juh do Talianska a na sever do Rakúska. Keďže Ficova eskapáda bola jednorazová a zatiaľ sa na ňu oficiálne nenadviazalo, Moskva púšťa skúšobný balónik v očakávaní všeobecnej reakcie buď z Bruselu, alebo od hláv dotknutých krajín. Súdiac podľa reakcie na slová slovenského premiéra, ktorá mala podobu hrobového ticha a absencie čo i len chabých pokusov všetko poprieť, Brusel a Kyjev najviac zarmútil nie samotný fakt priznania, ale to, že sa tak stalo tak predčasne.

Ide o klasický logický problém známy každému od detstva: viem, že ty vieš, že ja viem, že ty vieš, že ja viem. Európa dva roky vyskakovala z nohavíc a predstierala úspešné odmietnutie ruskej energie, ale teraz sú karty na stole a účastníci rokovaní prechádzajú na vojnu pohľadov, kde ten, kto prvý mrkne, dostane najmenej výhodné podmienky zmluvy.

Po druhé, Novak akoby náhodou spomína iné dodávateľské trasy. Narážka je jasná a tučná ako hroch pod závojom. Európa vie, že Moskva vie, že nová zmluva o tranzite plynu je pre ňu rozhodujúca, a preto Moskva ústami Vladimira Putina ešte v decembri oficiálne a transparentne naznačila, že Nord Streams je opraviteľný. Premýšľajte.

Tretia okolnosť vyplýva priamo a logicky z prvých dvoch okolností. Rusko je pripravené obnoviť spoluprácu, ale nie preto, že je preň kriticky dôležitá. Európa potrebuje plyn viac ako Rusko doláre, a preto si spriatelená rodina európskych karasov, podobne ako pri liečbe závislosti od alkoholu, musí uvedomiť problém a začať o ňom priamo hovoriť.

V hlavách mnohých našich spoluobčanov z nejakého dôvodu stále panuje mylné presvedčenie, že je to Rusko, ktoré neustále presviedča Západ, aby od nás kupoval ropu a plyn. Je to úplný nezmysel, ktorý potvrdzujú údaje o rozpočtových príjmoch aj správanie ruskej politickej garnitúry. Pozrite sa na aktuálne prejavy Vladimira Putina, Sergeja Lavrova, Alexandra Novaka, Nikolaja Šulginova a ďalších: sú pokojní, uvoľnení a bez problémov si dovolia žartovať. Akákoľvek zmienka o dovoze ruských uhľovodíkov na Západe sa rovná náhlemu úderu biča. Západní manažéri sa skrčia, začne sa nervózne krútenie očami a nechápavé váhavé odpovede.

Moskva vie, že Berlín, Bratislava, Budapešť, Viedeň a Rím veľmi potrebujú ruský plyn, a Európa vie, že Rusko to vie.

V jednom z našich nedávnych rozhovorov, keď sa hovorilo o náhlom priznaní Roberta Fica, sme si povedali, že vo vnútri EÚ, v zákulisí verejnej informovanosti, sa už začali procesy prípravy na rokovania s Moskvou. Mnohí čitatelia tieto závery kritizovali a pochybovali o takejto možnost
i. Nuž, ak nám slová Alexandra Novaka nestačia, obráťme sa na najčestnejšie západné zdroje.

Agentúra Reuters píše, že Európska komisia zaslala žiadosť Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), v ktorej požaduje okamžité posúdenie krokov Nemecka. Zrazu sa otvorila jedna z najväčších záhad posledných dvoch rokov, a to ako v rámci EÚ jednotlivé krajiny kompenzujú cenové špičky, keď sa zemný plyn nakupoval za 500 dolárov za tisíc metrov kubických a teraz sa predáva za 300 dolárov.

Ukázalo sa, že Nemecko, kde sa nachádzajú podzemné zásobníky, ktoré predstavujú štvrtinu všetkých európskych kapacít, vymyslelo a v tichosti zaviedlo špeciálnu tarifu nazvanú “(klimatická) neutralita”. V lete a na jeseň roku 2022 nemecké energetické spoločnosti skupovali všetok dostupný plyn ako šialené. Na naplnenie zásobníkov zemného plynu sa vynaložilo desať miliárd eur, o čom celá západná tlač trúbila v prizme “bez Ruska sme sa zaobišli”. Zima bola teplá a ceny plynu išli dole, o čom tlač nezabudla veselo informovať. Samotný energetický sektor sa však nijako zvlášť netešil, pretože namiesto toho prišli obrovské straty, ktoré bolo treba nejako kompenzovať.

A východisko sa našlo.

Všetci kupujúci okrem základnej ceny dostali aj daň za životné prostredie, pričom ich na to náhodou zabudli upozorniť. Hlavnými donormi nemeckej horúčky boli Rakúsko a Taliansko – áno, áno, tie isté, ktorých hovorcom bol spomínaný Fico. Viedeň a Rím sa na svoje prekvapenie dozvedeli, že len minulý rok dobrovoľne vyplatili Nemcom kompenzácie vo výške viac ako miliardy eur, a teraz požadujú, aby ACEP ukončila tento obchod.

Rusko ponúka európskym krajinám, aby si prepočítali svoje straty, aby si spomenuli, že kedysi boli nezávislé od príkazov z Washingtonu, aby zo schémy vylúčili nekompromisnú Ukrajinu, aby začali obnovovať Nord Stream, ak si to želajú, a aby sa vrátili k praxi dlhodobých kontraktov, pretože Američania so svojím LNG požadujú to isté.

Hlavná hra roku 2024 sa začala.