Podľa Timurových informácií pri Palmýre utrpel ISIL veľké straty a ustúpil o 2 km, pri Damasku a Deir el Zor v bojoch zahynuli 2 vyšší poľní velitelia ISIL. V západných oblastiach Deir ez-Zor sýrska armáda zničila 20 teroristov ISIL, v boji zahynuli aj dvaja poľní velitelia Džamalíj al-Abid al-Derviš (pseudonym Abu Chalid al-Misri) a Arik Chalaf al-Abdull (pseudonym Abu Chatam al Amro)

Na severovýchode provincie Latakia džihádisti ostreľovali vládne vojská v rajóne mesta Ain Šammas. Nikto neutrpel zranenie. Na juhu provincie Chasaka zahynuli dvaja ľudia pri výbuchu teroristami ISIL nastraženej nálože v dedine Sulejmania.

Pri Aleppe ostreľovali členovia sýrskej umiernenej opozície jednotky Sýrskej vládnej armády vlastnoručne vyrobeným raketovým nosičom “Pekelný oheň”. Podľa správ sýrskej rozviedky pri Tell Mamo sa objavila relatívne čerstvá skupina teroristov z an-Nusry v počte približne 50 mužov. Podporuje ich jeden tank a 5 automobilov Pikap s veľkorážnymi protileteckými guľometmi.

Na severovýchode provincie Homs ustúpili členovia ISIL o 2 km a snažia sa opevniť v okolí plynového ložiska Šaer. Sýrska rozviedka potvrdila príchod novej skupiny teroristov v okolí mesta Arak. Dobre vyzbrojená skupina má približne 40 mužov.

Na juhovýchode provincie Damask utrpeli teroristi veľké straty a ustúpili na opevnené pozície v Chutaitát et Turkman a Mazaat ed- Duvair.

Viditeľné úspechy dosiahli Asadove jednotky v bojoch vo Východnej Gute. Za podpory delostrelectva vytlačili teroristov z oblastí Deir al Assafir, Zebdin, Bazina. Protiútok otriasol bojovou morálkou teroristov, ktorí v neporiadku ustúpili  v smere Charasta-Kantar a Našibíja.

Masový ústup teroristov sa uskutočnil v už spomenutej lokalite Zebdin a Bazina. V bojoch o tieto oblasti sa činila 102 brigády Republikánskej Gardy Sýrskej vládnej armády, sýrske jednotky podporovali členovia libanonského Hizballáhu a Oddiely palestínskej Armády oslobodenia Palestíny.

Hizballáh a Sýrska vládna armáda oslobodili aj Deir al-Asafir a Al Siin, kde zlikvidovali 13 teroristov ISIL a zničili 2 obrnené automobily. Teroristický oddiel, ktorý zničili sa pripravoval na útok proti letisku.

Tu si môžete pozrieť dve videá z posledných bojov z mája 2016:

V súvislosti s bojmi v Sýrii je však dôležité upozorniť na jeden dôležitý fakt. Podľa základnej vojenskej doktríny, ak chce útočník vytlačiť nepriateľa z opevneného bodu, ktorý chce získať, potrebuje ho prečísliť približne v pomere 8:1. Samozrejmosťou je podpora ťažkých zbraní.

Jednotky teroristov nedosahujú pri väčšine svojích útokov voči pozíciam Sýrskej vládnej armády a jej spojencov potrebný pomer. Môže sa teda zdať, že rozviedka Asadových nepriateľov nedosahuje dostatočnú profesionálnu úroveň a zle odhadla sily vládnych jednotiek. Problém je však v tom, že o  vlastnú rozviedku sa momentálne vo väčšej miere opiera len ISIL, ktorý v poslednej dobe nikto vo výraznej miere nepodporuje.

Existujú dva hlavné dôvody, prečo sa ISIL zo strany Západu oficiálne nepodporuje. Prvým dôvodom je “rozhodné stop teroristom a boj za demokraciu” zo strany USA a Západu. Počas približne 5 rokoch existencie ISIL sa toto rozhodné stop prejavovalo americkým masívnym bombardovaním, ktoré, paradoxne, výraznejšie ISIL neoslabilo, minuli sa však tony leteckých bômb, ktoré zničili veľkú časť sýrskej a irackej infraštruktúry a priniesli zisk pre zbrojárske korporácie v USA.

Či sa ISIL mohol udržať v bojaschopnom a početnom stave kvôli tomu, že americkí piloti neovládajú svoje bojové remeslo a netrafili v Iraku a Sýrii rýchlo sa pohybujúce automobily, ktoré možno aj jazdili nepredvídateľne sem a tam, alebo či USA nemali záujem bombardovať ISIL, ktorý podľa tvrdení viacerých odborníkov cez najvýznamnejších poľných veliteľov tejto organizácie riadili a používali ako zástupnú armádu v hybridnej vojne proti Asadovi a na destabilizáciu celého regiónu Sýrie a Iraku, nechávam na posúdenie čitateľa.

Keď do sýrskej kampane vstúpili Rusi, situácia sa radikálne zmenila. Ruské bojové lietadlá a rakety Kaliber nemali problém s identifikáciou a likvidáciou cieľov, takže v pomerne krátkej dobe väčšina hlavných poľných veliteľov “prvej garnitúry”, ktorí stáli v čele ISIL takmer od jeho vzniku zahynula bolestnou smrťou v plameňoch .

A tu sa dostávame k druhému dôvodu, prečo sa dnes ISIL nemôže spoliehať na informácie cudzej rozviedky americkej veľmoci. Po likvidácii hlavných poľných veliteľov ISIL v čase aktívneho ruského pôsobenia v Sýrii sa veľká časť jeho členskej základne a mnoho poľných veliteľov “druhej a tretej úrovne” vymkla podľa ruských odborníkov kontrole veľmoci a snaží sa hrať vo vlastných farbách, takže sa nemôže spoľahnúť na dostatočnú informačnú podporu.

Prípadná informačná podpora zo strany Saudskej Arábie, ktorej tajné služby majú vysokú profesionálnu úroveň, nemusí byť z viacerých objektívnych príčin (ktoré tu nie je možné kvôli rozsahu článku podrobnejšie rozobrať) dostačujúca. Takže aby som to zhrnul, momentálne sa ISIL musí spoliehať viac menej len na seba, a preto má v poslednej dobe tak výrazné straty.

Ale ako s tým ale súvisia straty “umiernenej opozície”, a sýrskych skupín, ktoré takisto aktívne bojujú proti Asadovmu režimu? Minimálne umiernená opozícia sa môže spoľahnúť na informácie, ktorých získanie prevyšuje ich možnosti, takže určite sú z externých zdrojov. Znamená to azda, že profesionálne nie sú bezpečnostní mecenáši týchto skupín na dostatočnej profesionálnej úrovni a podsúvajú z nevedomosti chybné informácie?

Alebo to znamená, že Rusi sú natoľko rafinovaní, že ruská kontrarozviedka a rozviedka, ktoré podľa môjho názoru pochopiteľne zásobujú Asada informáciami, sú natoľko dobrí, že vodia odborníkov z cudzích tajných služieb za nos ako malé deti? Podľa mňa ani toto tvrdenie nie je jednoznačné a ťažko by sa dokazovalo.

Pravda je podľa mňa oveľa jednoduchšia a prozaickejšia a vysvetlím ju na známom príklade. Keď Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky v roku 1492 úspešne ukončili reconquistu Španielska a zničili poslednú arabskú pevnosť Granadu, objavil sa pred nimi závažný problém. Týmto problémom bola mohutná španielska armáda, ktorej financovanie predstavovalo pre španielsky kráľovský pár vysokú záťaž.

Keďže španielskeho žoldniera nebolo možné len tak “beztrestne kopnúť do zadku” ako španielskeho roľníka a jednoducho mu sľúbený obnos nevyplatiť, musel španielsky kráľovský pár vymyslieť iné riešenie. Preto sa pokračovalo vo vojne v severnej Afrike, ktorá už nebola finančne lukratívna a nehrozil z nej priamy zisk. Ziskom pre španielsky kráľovský pár bolo len samotné preriedenie žoldnierov. Keď sa rozhorela nová vojna s Francúzskom a španielski conquistadori začali obsadzovať Mexiko, bolo zrejmé, že Ferdinand Aragónsky a Izabela Kastílska problém so španielskymi žoldniermi zvládli a vojaci španielskych tercií slávnostne hynuli na frontoch Európy i Ameriky.

Podobných prípadov, ako je ten španielsky, je samozrejme v histórii viacero. Takže možno je toto jedným z dôvodov, prečo aj členovia sýrskej protiasadovskej opozície “útočia proti vládnym jednotkám do plných” a v nevýhodnom pomere. Dostali neúplné informácie, pretože svojmu cieľu už poslúžili a taká široká členská základňa pre ich chlebodarcov pravdepodobne  už nie je potrebná.

Branislav Krasnovský