Hampl o dianí v USA: “Tí ľudia páchajú kolektívnu samovraždu”

Praha 15. januára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vladimír Franta)

Český sociológ Petr Hampl označil dianie v Spojených štátoch za kolektívnu samovraždu. Podľa neho za hlboký spoločenský rozkol môže ideológia voľného trhu. Kým si to Američania neuvedomia, tak podľa neho nie je cesty von

Dianie v Spojených štátoch reflektuje aj český sociológ. K posledným protestom, ktoré boli výsledkom hlbokého rozpoltenia americkej spoločnosti, sa vyjadril aj Peter Hampl.

“Tí ľudia páchajú kolektívnu samovraždu, a vlastne k tomu ani nepotrebujú islam. Aj keď ten asi bude víťazom,” poukázal.

Príčinu všetkých problémov vidí v ideológii voľného trhu, ktorý ničí spoločenskú štruktúru. Avšak, práve táto kríza môže nakoniec prispieť k tomu, aby si ľudia v Spojených štátoch uvedomili, že idú po zlej ceste.

“Pre mňa nie je ťažké predstaviť si, že z toho existuje cesta von. Ale potrebujú si priznať, že prapríčinou ich problémov je chamtivosť a ideológia tzv. voľného trhu (ktorá v určitých časoch prinášala slobodu a blahobyt, dnes neprináša ani jedno). Potrebujú sa zbaviť obsesie z tzv. kolektivizmu. Potrebujú sa vrátiť k myšlienke miestnej autonómie. Možno je tá súčasná katastrofa ich nakoniec posunie správnym smerom,” myslí si Hampl.

Hampl vo svojom príspevku reagoval na komentár užívateľky Karolíny Jedličkovej. Tá napísala svoje videnie toho, prečo sa Spojené štáty ocitli v kríze.

“Americký sen je už dlhšiu dobu len snom. Tá krajina chudobnie pred očami a je celkom jasné, že dnešní mladí sa budú mať materiálne horšie, než ich rodičia,” píše Jedličková.

“Revolučnou ideológiou” mladej progresívnej “zväčša bielej” Ameriky sa stalo zničenia sveta ich rodičov. Konzervatívna Amerika sa teraz podľa nej nachádza v kríze, lebo nevie, ako s tým bojovať.

“Skúsili to legálne, cez voľby, a skúsili to, inštinktívne”, cez držanie množstva zbraní, exodu na vidiek, kresťanský tradicionalizmus, atď. Lenže niektoré tie prostriedky ďalej zhoršujú situáciu – napr. vidiek sa horšie organizuje, je závislý na spojení poskytovanom mestami, dobrovoľne oslabil kultúru, metropolitnú volebnú politiku, školské rady… A stráca vlastné deti,” myslí si Jedličková.

Kríza v USA

Po novembrových prezidentských voľbách Spojené štáty prechádzajú nepokojným obdobím. Prezident Donald Trump odmieta výsledky uznať a tvrdia, že voľby boli sfalšované. Dňa 6. januára zhromaždil vo Washingtone svojich stúpencov, ktorí sa po jeho prejave vydali k budove Kapitolu, kde sídli americký Kongres. Ten na spoločnom zasadnutí oboch komôr práve vyhlasoval oficiálne výsledky hlasovania voliteľov. Niektorí Trumpovi stúpenci ale do budovy vtrhli a zasadnutia prerušili.

Víťaz volieb Joe Biden označil demonštrantov, ktorí vtrhli do budovy Kongresu, za “domácich teroristov”. Trump bol po vypuknutí násilia zablokovaný na sociálnych sieťach. Napriek tomu sa značná časť obyvateľov domnieva, že americké voľby skutočne neprebehli čestne.

Podľa prieskumu verejnej mienky má iba 27% republikánov dôveru v americké voľby. Ešte menej republikánov (22%) verí, že posledné prezidentské voľby boli čestné a slobodné. Naopak medzi demokratmi len 12% neverí v americké voľby.

Vlani Spojené štáty zasiahla vlna protestov, ktoré často sprevádzalo násilie, v súvislosti so zabitím Afroameričana George Floyoda americkým policajtom pri zatýkaní. Počas protestov, na čele ktorých bolo hnutie Black Lives Matter (Na černošských životoch záleží), dochádzalo k rabovaniu a demolácii historických pomníkov, ktoré podľa protestujúcich symbolizujú utláčanie černochov.