Hamburg ako dejisko summitu G20 bol politickým rozhodnutím, tvrdí český odborník. Vysvetlil prečo

Česká republika 10. júla 2017 (HSP/Foto: TASR/Bodo Marks/dpa via AP,  Markus Schreiber)

Medzi stotisíc ľuďmi, ktorí v uplynulých dňoch demonštrovali v uliciach Hamburgu, bolo mnoho skupín s rôznymi cieľmi. „Spája ich kritika súčasného nastavenia spoločnosti, kapitalistického, neoliberalného systému,“ vysvetlil v rozhovore pre iDNES.cz sociológ Arnošt Novák, ktorý bol v minulosti sám aktívny v skupine českých anarchistov.

Sociológ Novák vysvetľuje, že medzi demonštrantmi boli skupiny z rôzneho spektra, od členov Greenpeace až po marxistické skupiny. Dôvody, prečo sa tam zišli, sú u rôznych skupín rôzne, pretože každá zdôrazňuje niečo iné. Týchto ľudí však spojila kritika súčasného nastavenia spoločnosti v podobe kapitalistického, neoliberalného systému.

Protesty sú teda podľa sociológa spochybnením status qou a delegitimizáciou mocenského usporiadania, ktoré demonštranti považujú za nespravodlivé.

Na otázku prečo protestujúci používajú násilné metódy, Novák vysvetlil, že v západnej Európe sú tvrdšie protesty bežné a uvedené nepokoje majú svoje nepísané pravidlá, ktoré rešpektujú ako protestujúci, tak aj polícia.

„Konanie zo strany radikálov nie je svojvoľné, neznamená to, že horí celý Hamburg. Mieri cielene na výklady korporácií, bánk a luxusné autá. Sú to symbolické ciele. Aj keď podľa posledných správ z Hamburgu sa tam situácia zvrtla a dokonca aj sami radikálni demonštranti sa od nočných výtržností v alternatívnej štvrti Schanze dištancovali. Na zásahoch nemeckej polície zase vidíme, že nepoužíva ostré zbrane, čo by sa určite stalo v iných, menej demokratických režimoch,“ ozrejmil Novák.

Dodáva však, že súčasné protesty v Hamburgu eskalovali aj z toho dôvodu, že polícia začala porušovať vlastné zákony, ako napríklad to, že rozohnala povolený kemp demonštrantov, aby ľudia nemali kde prespať a najesť sa. Uskutočňovala domové prehliadky, zásahy a preventívne zadržiavania. Zlom podľa jeho slov nastal vtedy, keď polícia rozohnala štvrtkovú antikapitalistickú demonštráciu, ktorá bola povolená.

Hamburg, ľavicové mesto

„Je tiež potrebné položiť si otázku, prečo bolo zasadnutie G20 zvolané práve do Hamburgu. Počas posledných pätnástich rokov sa podobné rokovania veľmocí konali vždy v odľahlých častiach sveta práve preto, aby sa predišlo protestom. A v roku 2017 sa zrazu zasadnutie zvolá do Hamburgu, ktorý má históriu krajne ľavicového mesta. Veľa bezpečnostných expertov nad tým krútilo hlavou,“ ozrejmil Novák.

Sociológ sa stretol s dvoma vysvetleniami, prečo sa práve Hamburg stal dejiskom summitu G20. Jednou z nich je, že sa vopred počítalo s veľkými protestmi, na základe ktorých sa potom budú môcť sprísniť zákony a obmedziť občianske slobody. „Trochu mi to zaváňa konšpiráciou a ja nie som priaznivcom konšpiračných teórii, ale keď vidím reakcie niektorých nemeckých politikov, tak na tom niečo môže byť. Liberálna demokracia je v Nemecku v kríze a snahy po autoritatívnych formách vládnutia sa teraz môžu dostať k slovu“ vysvetlil.

Druhé vysvetlenie spočíva v tom, že sa miestna polícia naučila tieto formy protestov dobre zvládať, avšak protesty sa vyvíjajú. „Pri tejto akcii si tak chcela vyskúšať veľké ostré cvičenie, pretože sa dlhodobo počíta s tým, že v Európe bude dochádzať k väčším sociálnym nepokojom, krízam atď. Hamburg tak mal byť laboratóriom, kde sa polícia bude učiť zvládať veľké množstvo protestujúcich, a potom bude tieto skúsenosti zdieľať na medzinárodnej úrovni.

Novák zároveň neverí tomu, že Hamburg bol vybratý náhodne. Podľa jeho slov je za tým politické rozhodnutie. Výber mesta museli vyhodnocovať aj bezpečnostní experti, ktorí museli brať do úvahy, že v Hamburgu budú určite veľké protesty.

Demokratizácia výroby

Niektorí demonštranti niesli trasparenty s nápismi „smrť kapitalizmu“. „Čo by podľa nich malo trhovú ekonomiku nahradiť?“ pýta sa redaktorka Zdenka Trachtová. Podľa Nováka by sme sa mali vzdať kapitalismu a demokracia by sa mala preniesť do ďalších sfér nášho života, hlavne do výroby, pretože aktuálne čelíme prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti.

Demokratizáciu výroby vysvetľuje tým, že ľudia sami môžu rozhodovať, čo a za akých podmienok sa vyrába. „Už teraz existujú rôzne náznaky, najmä v krajinách, ako je Španielsko, Taliansko alebo Grécko, kde vznikajú v súčasnosti siete rôznych solidárnych ekonomík a samosprávnych projektov. Silné je tam tzv. Hnutie nerastu. Funguje tu dobre družstevníctvo. Skrátka ide o to, že v spoločnosti by sa nemala presadzovať ako dominantná trhová logika orientovaná na súkromný zisk, ale skôr tá, ktorá berie do úvahy potreby a želania širších vrstiev spoločnosti a zároveň rešpektuje, že žijeme na planéte, ktorá má svoje medze,“ ozrejmil Novák.

Dodáva však, že v našej postsocialistickej spoločnosti je veľmi ťažké kritizovať kapitalizmus, pretože človek je potom okamžite osočovaný, že sa chce vrátiť k minulému komunistickému režimu, čo ale demokrati rozhodne nechcú.

Formálne práva

Český sociológ tiež vysvetlil, či boli hamburgské protesty namierené i proti liberálnej demokracii. „V mojom chápaní ide skôr o prehĺbenie a prekonanie liberálnej demokracie, ktorá by mala byť viac participatívna. Súčasná liberálna demokracia niektoré práva a slobody zabezpečuje čisto formálne alebo skoro vôbec. Napríklad, k čomu je sloboda slova, keď ju môžete uplatňovať iba ak tak na svojom súkromnom facebookovom profile, ale pritom sa vlastníctvo médií koncentruje. K čomu je možnosť demokraticky hlasovať vo voľbách, keď tá možnosť končí pred vchodom do firmy či továrne,“ vysvetlil.

Protesty v Hamburgu by teda český sociológ rozhodne necharakterizovala ako protidemokratické alebo protiliberálne. Ale čím ďalej viac ľudí má pocit, že sa na pravidlách, ktoré sa od nich žiadajú, nepodieľajú, a ani z nich nemajú prospech.

„Práva sú nastavené v prospech menšiny spoločnosti, ktorá na tom zarába, a väčšina spoločnosti na nich stráca. Jedni to prejavujú tak, že volia Trumpa, brexit alebo populistických vodcov, iní to prejavujú na demonštráciách v Hamburgu,“ vysvetlil v závere Novák.