Americké ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu varovalo amerických občanov, ktorí sa nachádzajú na Haiti, aby si našli bezpečné útočiská a chránili sa pred pokračujúcimi demonštráciami, zátarasami a násilnosťami v hlavnom meste Port-au-Prince a v blízkosti neho.

Niekoľko členov kresťanských mládežníckych skupín uviazlo v krajine, najmä vo vidieckych oblastiach blízko Port-au-Prince. Asi 120 Američanov je tiež uväznených v hoteli, ktorý obklopili demonštranti a pokúsili sa ho zapáliť.

Na Haiti sa v piatok začali násilné protesty, keď predseda vlády Jack Guy Lafontant oznámil zvýšenie cien pohonných hmôt o 38 percent, aby vyrovnal rozpočet krajiny, ktorá dlhodobo bojuje s chudobou. Keď vláda v sobotu oznámila ozdravný plán, verejný hnev sa neupokojil a mnohé vládne budovy, hotely a podniky v hlavnom meste boli zničené a podpálené.

Najmenej štyria ľudia boli zabití počas rozsiahlych násilností, bitiek a rabovaní. Agentúra AFP uvádza, že niektorí demonštranti od protestov upustili, no mnohí sú stále v uliciach a vyzývajú prezidenta Jovenela Moisa na odstúpenie z funkcie a zároveň vyhrážali dvojdňový generálny štrajk.

“Ak prezident zostane, protesty nadobudnú nový rozmer: budeme ničiť cesty a spálime všetko, pretože nemáme čo stratiť,” povedal jeden protestujúci pre AFP.

Neúčinná záchranná operácia

V januári 2010 zemetrasenie so silou 7 a s epicentrom 16 míľ západne od hlavného mesta zrovnalo so zemou veľkú časť ostrovného Haiti, pričom zahynulo okolo 100 000 až 316 000 ľudí. Následne v roku 2016 krajinu postihol hurikán Matthew a neskôr hurikán Irma. Za zmienku stoja aj násilné protesty v roku 2015. Krajina sa napriek masívnej zahraničnej pomoci nedokáže zotaviť. Haiťania sú chudobní, hladní a strácajú trpezlivosť s ich vládou.

Po zemetrasení bolo Haiti už najchudobnejšou krajinou na západnej pologuli a samotná vláda tomu nemala ako čeliť. Rok po zemetrasení bolo uprataných iba päť percent sutín a bolo postavených iba 15 percent požadovaného počtu bytov. Osem rokov po katastrofe je viac ako dva milióny Haiťanov stále závislých na humanitárnej pomoci.

Milióny dolárov zahraničnej pomoci zaplavili haitskú vládu, no peniaze mimovládnych organizácií si stále našli cestu najmä do rúk miestnej elity. Takmer deväťdesiat percent zahraničného financovania bolo vyplatených prostredníctvom agentúr OSN, súkromných zmluvných partnerov a zahraničných civilných a vojenských agentúr.

Dokonca aj haitský spevák a rapper Wyclef Jean, ktorý cestoval po svete, bubnoval na podporu svojo ľudu, bol vyšetrovaný v súvislosti s finančnými operáciami jeho priateľky, Yele. Jej charitatívny fond bol v roku 2012 zrušený, pričom údajne minula viac ako polovicu sumy 16 miliónov dolárov z darov, ktoré dostala na platy zamestnancov, na darčeky pre Jeanovu rodinu a cestovné výdavky, ako napríklad letenky pre herečku Lindsay Lohan, ktorá podporila podujatia na zbieranie finančných prostriedkov v Chicagu.

Zahraničná pomoc natoľko zaplavila štát, že vytvorila kultúrne závislosti. Americký inštitút pre mier raz označil Haiti za “republiku mimovládnych organizácií” a varoval, že ak sa vláda nebude snažiť lepšie starať sa o svojich vlastných občanov, prvá černošská republika na svete bude smerovať od jednej krízy ku druhej.

Clintonove peniaze

Bill a Hillary Clintonovci, ktorí majú svoju vlastnú nadáciu, sa po zemetrasení v roku 2010 angažovali v tejto kríze. Clinton bol vymenovaný za osobitného vyslanca OSN pre Haiti a spolupredsedu komisie pre dočasnú obnovu Haiti spolu s predsedom vlády Jeanom Maxom Bellrivom.

Napriek skutočnosti, že Clintonova nadácia bola zodpovedná za rozdelenie prostriedkov na obnovu vo výške 30 miliónov dolárov, kritici na Haiti a v Spojených štátoch obvinili Clintonovcov z toho, že využili túto katastrofu na získanie vplyvu na úkor chudobných Haiťanov. Bývalá prezidentská kandidátka Hillary Clintonová je dodnes na Haiti dosť neobľúbená.

“Clintonovci sú zlodeji, sú to klamári,” uviedol haitský aktivista Dahúd Andre pre BBC. Kim Ives, redaktor novín Haiti Liberte, dodal, že “veľa Haiťanov nie je veľkými fanúšikmi Clintonovcov, to je isté.”

Projekt priemyselného parku Caracol je ústredným bodom hnevu obyvateľov Haiti voči páru Clintonovcov. V spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí nadácia Hillary Clintonovej sa v roku 2012 dohodla s haitskou vládou na vybudovaní komplexu továrne vo výške 300 miliónov dolárov, ktorý mal poskytnúť až 100 000 pracovných miest. K dnešnému dňu bolo v priemyselnom parku vytvorených menej ako 10 000 pracovných miest a vyrábajú sa tu odevy najmä pre Sae-A Trading Co, juhokórejskú textilnú spoločnosť, ktorá je sponzorom Clinton Foundation. Šéfovia továrni v tomto parku v roku 2014 odmietli prijať zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré navrhla vláda.