Môj profil 
Predplatné
V článku autorka tvrdí, že momentálny konflikt pripomína situáciu, ktorá sa viackrát vyskytla v minulosti medzi ZSSR a USA v čase studenej vojny. V tom čase však podľa Dejevskej fungovala medzi Moskvou a Washingtonom “červená linka”, dnes však Rusi odmietajú s Američanmi spolupracovať a pozastavili činnosť memoranda a spoločnom postupe v Sýrii, najmä v jej vzdušnom priestore (Američania sa obávajú v širšom merítku viesť bojové operácie na zemi).
Situácia sa vyhrotila dňa 18. júna 2017, kedy Američania zostrelili sýrsky bitevník Su-22. Rusko po tomto incidente informovalo, že od okamihu zostrelenia sýrskeho lietadla bude vnímať ako potenciálny cieľ každé americké alebo koaličné lietadlo, ktoré sa ocitne západne od rieky Eufrat. Washington vyjadruje aj svoje znepokojenie s aktivitami ruského letectva v oblasti Baltského mora.
Podľa Rusov však Washington môže vyjadrovať svoje znepokojenie v blízkosti amerického pobrežia Mexického zálivu, Baltické more obmýva aj ruské brehy, takže americké znepokojenie nie je pre Rusko smerodatné. Podľa Dejevskej sa situácia stáva čoraz napätejšou a ľubovolná chyba sa môže stať príčinou priameho stretu medzi oboma veľmocami.
Redaktorka The Guardian považuje za najnebezpečnejšie miesto stretu jednoznačne Sýriu, kde sa vojna blíži ku svojmu koncu. Prezident Bašár Asad je presvedčený, že sa mu podarí obnoviť kontrolu nad celou krajinou a odmieta rozhovory o rozdelení Sýrie. Američania sú rozhodnutí Sýriu rozdeliť mútia vodu a snažia sa presadiť svoje predstavy. Boj medzinárodných hráčov o sféry vplyvu v Sýrii sa podľa autorky Dejevskej len začína.
Ruské ciele boli podľa autorky zrejmé už od začiatku. Moskva sa rozhodla zachrániť Sýriu ako jednotný štát. Podľa Moskvy na príklade Lýbie či Iraku vidieť, aký katastrofálny dopad má americké pôsobenie na krajiny, ktoré sa ocitnú v americkom hľadáčiku, pre Rusko je dôležité, aby sa situácia v Sýrii nevyvíjala takýmto smerom.
Pozície a postoje Washingtonu sú iné. Keď začal Barack Obama zasahovať do diania v Sýrii, Američania podporovali celú radu opozičných skupín a trvali na tom že Asad musí odísť. Vstup Ruska do konfliktu v roku 2015 však ukázal, že s odchodom Asada to nebude až tak jednoduché. Mnohí navyše očakávali, že Donald Trump zaujme k Sýrii iný postoj ako Obama, pred voľbami Trump sľuboval, že USA sa nebudú angažovať v zahraničných vojnách. Ukázalo sa, že jeho slová sa rozchádzajú s jeho skutkami.
K avizovanému zbližovaniu ruských a amerických postojov v Sýrii neprišlo, situácia sa práve naopak značne zdramatizovala. Trump pravdepodobne pod tlakom vnútri USA v apríli 2017 zaútočil Tomahawkami na sýrske letisko al-Shayrat (dôvodom pre útok bol zinscenovaný útok chemickými zbraňami v Idlibe, z ktorého USA obvinili Asada. Útok pritom bol klasickým “útokom pod falošnou vlajkou” a vykonali ho predstavitelia protiasadovskej opozície). Momentálne Američania aj ďalej pokračujú v tlaku na sýrsky režim a na Rusko. Vyvrcholením amerických snáh boli útoky na sýrske vládne sily a lietadlá, ktoré úspešne likvidujú americkú zástupnú armádu v Sýrii.
Podľa Dejevskej napätie vládne aj medzi Trumpovou administratívou a kruhmi protitrumpovskej opozície. Ktorá frakcia stojí za útokmi na sýrske letectvo a vyhrocovaní situácie v Sýrii nie je úplne jasné, Dejevská je však presvedčená, že konflikt v Sýrii sa blíži ku svojmu koncu. Rusi i Američania sa snažia čo najviac posilniť svoje postavenie, americký postoj ku Sýrii navyše determinuje aj Trumpov nepriateľsky postoj k Iránu, ktorý má dlhšie tradície. Trump sa netají svojou podporou Izraela.
Dejevská vystríha, že koniec bojových operácii v Sýrii voči ISIS prinesie so sebou vznik konfliktu medzi Ruskom a USA, pretože medzi oboma krajinami existujú rozpory ohľadne budúceho smerovania Sýrie a vývoji geopolitických vzťahov na Blízkom východe.
.jpg)
